Od 16. do 22. marca 2026 sa koná celosvetová kampaň TÝŽDEŇ MOZGU. Cieľom tejto iniciatívy je upriamiť pozornosť verejnosti na ľudský mozog, jeho činnosť a na význam zdravého životného štýlu a mozgových cvičení na podporu fungovania mozgu.

Mozog a nervový systém riadia fungovanie celého tela. Mozog je jeden z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele - umožňuje nám myslieť, hýbať sa a komunikovať s okolím. Dáva nám schopnosť vnímať svet naokolo, cítiť emócie, pamätať si, učiť sa a sústrediť sa. Zdravý mozog je preto zásadný pre prežitie plnohodnotného života.

U detí je potrebné stimulovať mozgové funkcie postupne, s ohľadom na ich vek a čo najpestrejším spektrom činností. Treba si pritom dať pozor, aby sme ich nepreťažovali. Aj v dospelom veku stále máme potenciál rozvíjať svoje mozgové funkcie vďaka plasticite (prispôsobivosti) mozgu, a to prostredníctvom ich stimulácie a pravidelného tréningu.

Čo prospieva mozgu:

1. Udržiavať ho v aktivite, nenechať ho “zlenivieť”. Správny typ aktivity mu prospieva – sociálna interakcia (napríklad rozhovory, spolupráca, diskusie), učenie nových vecí (napríklad jazyky, hudba, nové zručnosti), mentálne náročné úlohy (napríklad strategické hry, logické úlohy, tvorivé písanie), pestovanie koníčkov.

2. Trénovať pamäť – výkon pamäti sa môže vekom znižovať, preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Skúste svoj mozog priebežne stimulovať napríklad vedomostnými súťažami, rébusmi, krížovkami, sudoku, pexesom alebo šachom. (Vedecké dôkazy o miere prospešnosti obdobných aktivít sú možno nejednotné, no mozgu nimi určite neublížite.)

3. Kvalitná strava – mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú prospešné pre celý nervový systém.

4. Dostatok tekutín - ak je telo zásobené tekutinami, mozog je dostatočne prekrvený a nervové bunky navzájom dobre komunikujú.

5. Kvalitný spánok – chronický nedostatok spánku poškodzuje pamäť, únava znižuje schopnosť koncentrácie. Vytvorenie pravidelného spánkového režimu môže pomôcť zlepšiť kvalitu spánku.

6. Pravidelná fyzická aktivita – pohybom sa zvyšuje mozgová výkonnosť. Ideálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Mozog je pri fyzickej aktivite viac prekrvený, a teda viac okysličovaný a zásobovaný živinami.

7. Pravidelný oddych počas dňa – krátke prestávky (mikroprestávky, 5- až 10-minútové) počas dňa zmierňujú únavu – prospieva napríklad pohľad z okna, krátka prechádzka, hlboké dýchanie, krátka meditácia.

8. Pobyt v prírode – aspoň dve hodiny za týždeň. Podporuje psychické aj fyzické zdravie.

9. Používať informačné a komunikačné technológie len v nutnej miere a nenechať ich zbytočne zapnuté. Namiesto pasívneho sledovania diania online sa radšej venujte zmysluplným aktivitám, ktoré vás napĺňajú.

10. Určiť si vo svojom byte aj pracovnom prostredí zóny bez akýchkoľvek technológií.

Potraviny pre mozog

Pravidelnou konzumáciou nasledujúcich potravín môžete zlepšiť fungovanie svojho mozgu:

1. Potravinové zdroje vitamínu E, ako sú rastlinný olej, semená, avokádo, orechy,

2. zdroje antioxidantov vrátane vitamínov A, C, D, E, K, ktoré sa nachádzajú v pestrofarebnom ovocí a zelenine,

3. ryby obsahujúce omega-3 mastné kyseliny,

4. tmavozelená listová zelenina, ako napríklad kel, špenát, mangold,

5. všetky strukoviny nám môžu pomôcť stabilizovať hladinu cukru v krvi, a tým zabezpečiť priebežné dodávky potrebnej energie aj do mozgu,

6. čaj a horká čokoláda; kofeín konzumovaný v týchto formách a s mierou môže stimulovať duševnú bystrosť.

Okrem týchto potravín nepodceňujte dôležitosť pitia dostatočného množstva vody. Kognitívne funkcie môžu byť narušené, keď je telo dehydrované.

Úrad verejného zdravotníctva SR / Odbor podpory zdravia a národných programov podpory zdravia

SAV SR / zdroj / 16.03.2026 ⬇️

Dnes sa začína Týždeň mozgu zameraný na šírenie významu a vedeckého poznávania mozgu

Sivá zvráskavená „hrudka“, vďaka ktorej človek rozmýšľa, hovorí, chodí... Spotrebováva asi 20 percent energie, ktorú denne prijímame. Mozog. Najkomplikovanejšia a najkomplexnejšia vec, akú poznáme, tvorená 80 až 90 miliardami buniek. Dnes sa začína Týždeň mozgu, globálna iniciatíva zameraná na šírenie povedomia o význame a vedeckom poznávaní mozgu medzi verejnosťou. V nasledujúcich dňoch počas tohto týždňa sa v niekoľkých článkoch zameriame na výskumy ústavov SAV, ktoré s touto nesmierne zložitou časťou tela súvisia.

Základná funkcia mozgu je pravdepodobne pohyb a orientácia v prostredí. To ostatné - premýšľanie, inteligencia, emócie - je už nadstavba, konštatoval v marcovej vedeckej kaviarni SAVinci Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i.

Povrch mozgu tvorí mozgová kôra hrubá približne 3 až 4 mm. Mozog má dve hemisféry, ľavú a pravú, na spodku je mozoček, ktorý obsahuje polovicu všetkých buniek, ktoré má mozog.

Skúmaniu tkaniva mozgu, ktoré nie je priehľadné, pomáha fluorescencia - technika, pri ktorej sa bunky označia zeleným fluorescenčným proteínom. „Keď naň zasvietime modrým svetlom, bielkovina absorbuje energiu a odpovie zelený svetlom. Vďaka špeciálnym mikroskopom tak možno priamo pozorovať bunky aj v živom tkanive. Proces fluorescencie je úplne zázračný,“ vysvetľuje neurovedec.

Mozog tvoria miliardy buniek, z ktorých najznámejšie sú neuróny - nervové bunky zodpovedné za prenos informácií. Neurón prijíma signály prostredníctvom krátkych výbežkov nazývaných dendrity, spracuje ich v tele bunky a následne ich odosiela ďalej dlhým výbežkom - axónom. Miesta, kde si neuróny odovzdávajú signály, sa nazývajú synapsy.

Zložitosť mozgu nespočíva len v počte buniek, ale najmä v množstve ich prepojení. Jeden neurón môže byť spojený približne s 10-tisíc ďalšími neurónmi. Okrem neurónov sa v mozgu nachádzajú aj gliové bunky, ktoré neuróny vyživujú, chránia a pomáhajú udržiavať prostredie potrebné pre prenos nervových signálov.

Práve obrovské množstvo buniek a ich prepojení robí z mozgu jeden z najzložitejších systémov v prírode. Aj preto vedci často skúmajú jednoduchšie nervové sústavy organizmov, ktoré im pomáhajú pochopiť základné princípy fungovania ľudského mozgu. „Keď pochopíme mozog myši alebo vínnej mušky, budeme schopný pochopiť základné fungovanie mozgu,“ uviedol T. Hromádka a dodal, že je to tak napriek tomu, že oba mozgy sú v porovnaní s ľudským oveľa menšie.