Boris Susko: /fb/ Vyhlásenie podpredsedníčky SaS Márie Kolíkovej považujem za čistú zvrátenosť

Buď úplne stratila pamäť na to, čo tu sama robila, alebo sa dnes zúfalo snaží prekryť vlastné zlyhania, aby ľudia zabudli, s kým máme do činenia.

Ak má niekto hovoriť o útokoch na sudcov, tak ona je posledná osoba na svete. Práve pani Kolíková ako ministerka spravodlivosti brutálne zneužila moc, keď odvolala sudcu Romana Fitta z pozície predsedu Okresného súdu Bratislava III – a to len preto, že jej nešiel poruke. Správny súd v Bratislave jasne potvrdil, že to bolo v rozpore so zákonom. To je fakt a ukážkový príklad politického nátlaku na súdnictvo – presne toho, z čoho dnes obviňuje iných. A pripomínam… Keď súd konštatoval jej nezákonný postup, neprišla žiadna tlačovka, žiadne prevzatie zodpovednosti. Dnes však nemá problém moralizovať a kázať o spravodlivosti.

Na rozdiel od protizákonných rozhodnutí pani Kolíkovej (R. Fitt), podaním disciplinárnych návrhov dávam priestor na spravodlivý súdny proces, v ktorom rozhodne výlučne súd.

Je absolútne pokrytecké, že pani Kolíková dnes rozpráva o ochrane sudcov. Kauzy „Búrka“ či „Víchrica“ si pamätáme veľmi dobre – zničené životy viacerých sudcov, roky vláčenia po súdoch, aby sa demonštrovala moc, a napokon rozsypané prípady a oslobodenia. Len aby sa zastrašili sudcovia. Zo súčasnej vlády nikto nevykopáva dvere so samopalmi, nikto teatrálne nevláči sudcov v putách pred kamerami, nikto ich neponižuje a neničí ich životy tak, ako sa to dialo za vlády Igora Matoviča, ktorej bola pani Kolíková nezabudnuteľným symbolom.

Považujem za podlosť, keď súd povie, že niekto bol odsúdený nezákonne, a pani Kolíková – ktorá si na takýchto konkrétnych prípadoch – dnes už nevinných ľuďoch, robila kariéru – sa tvári, že sa nič nestalo. To je absolútne neľudské, bez elementárneho rešpektu k druhým. Takže, nech mi nikto nehovorí, že toto je obrana sudcov. Toto je čisté pokrytectvo a snaha prepísať realitu. A ja to odmietam.

TS SaS: Vláda znevažuje súdnu moc. Potvrdil to aj Najvyšší správny súd

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozorňuje na bezprecedentné zásahy vlády do nezávislosti súdnictva. Najnovšie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu podľa strany potvrdzuje dlhodobé obavy, že vládna koalícia systematicky útočí na sudcov a snaží sa podkopať dôveru v právny štát.

Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková hovorí o vážnych zisteniach, ktoré potvrdzujú dlhodobé varovania opozície. „Sú tu veľmi závažné skúsenosti a potvrdenia toho, na čo dlhodobo upozorňujeme. Vládna koalícia od svojho nástupu robí všetko preto, aby unikla spravodlivosti, a zároveň útočí na sudcov, ktorí sú pre ňu nepohodlní. Je to bezprecedentné,“ uviedla.

Podľa nej situácia presahuje aj negatívne skúsenosti z minulosti. „Pamätáme si obdobie Štefana Harabina a šikanu, ktorá tu bola. Ale to, čo sa deje dnes, je nevídané. Máme premiéra, ktorý priamo z Úradu vlády diktuje stratégiu obhajoby trestne stíhaných osôb spolu s obžalovaným Tiborom Gašparom,“ zdôraznila.

Mária Kolíková upozorňuje, že ide o systematický útok výkonnej a zákonodarnej moci na súdnictvo. „Výkonná moc spolu so zákonodarnou priamo útočí na sudcov, ktorí nerozhodujú podľa predstáv vlády. Dokonca sa pripravuje uznesenie parlamentu k prípadom právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. To je úplne nevídané,“ uviedla.

Podľa nej vláda týmto spôsobom kontaminuje dôveru v justíciu. „Týmto konaním sa kontaminuje súdna moc. Nezávislosť a dôveryhodnosť súdov musíme chrániť. Vláda vysiela signál, že súdom sa nedá veriť – ale to nie je pravda,“ povedala.

Pripomenula aj konkrétny prípad sudcu, ktorého sa vláda snažila disciplinárne postihnúť. „Krátko po nástupe ministra Šutaja Eštoka sme videli pomstu voči vyšetrovateľom, policajtom aj voči viceprezidentovi policajného zboru Branislavovi Kiššovi. Keď sudca Kubiš vydal neodkladné opatrenie a zastavil toto šikanózne konanie, minister na neho zaútočil a minister Susko podal disciplinárny návrh na zníženie platu – len preto, že bol spolužiakom právneho zástupcu žalobcu. To je absurdné,“ uviedla.

Podľa nej by takýto prístup paralyzoval celý právny systém. „Najvyšší správny súd jasne povedal, že takéto dôvody sú absurdné. Že by to znamenalo paralyzáciu celého súdneho systému. Ide o šikanózne konanie zo strany vlády, ktoré súd jednoznačne odmietol. Rovnako aj Súdna rada SR konštatovala, že nejde o žiadne previnenie,“ dodala.

Mária Kolíková varuje pred dôsledkami útokov na jednotlivých sudcov. „Najvyšší správny súd povedal jasne – jeden skorumpovaný sudca môže poškodiť dôveru v celý systém, ale rovnako nebezpečné je, ak bezdôvodne útočíme na sudcu. To je, ako keby sme huslistovi dolámali prsty,“ zdôraznila.

Zároveň vyzvala Súdnu radu na rázny postup. „Vyzývam Súdnu radu, aby v prípade útokov na sudcov, vrátane Pamely Záleskej, jasne konala a vyslala vláde prísny odkaz. Sudcovia nemôžu byť trestaní za to, že rozhodujú podľa zákona a svojho svedomia,“ uviedla.

Podľa Márie Kolíkovej je úloha Súdnej rady dnes kľúčová. „Súdna rada je legitímna inštitúcia, ktorú musí byť počuť. Vláda prekračuje všetky hranice a niekto ich musí jasne stanoviť,“ dodala.

Na záver pripomenula aj ďalšie útoky predstaviteľov vlády. „Nemôžeme zabudnúť ani na útoky voči sudcovi Špecializovaného trestného súdu Jánovi Hrubalovi, ako aj na útoky voči predsedovi Ústavného súdu Ivanovi Fiačanovi po rozhodnutí o pozastavení účinnosti trestných kódexov. Toto všetko je súčasť jedného trendu – spochybňovania sudcov, ktorí nekonajú podľa potrieb vlády. To musí prestať,“ uzavrela Mária Kolíková.

Vyhlásenie Najvyššieho súdu SR k verejným vyjadreniam spochybňujúcim rozhodnutia dovolacieho senátu / TS 

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto vyhlásení vracia k téme, ktorú otvoril dňa 15. decembra 2025: Súdne rozhodnutia nie sú politické signály, sú to právne akty, a ako také si vyžadujú ochranu pred politickým tlakom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné prezentovať svoje stanovisko k verejným vyjadreniam, ktoré v ostatných dňoch zazneli v mediálnom priestore vo vzťahu k rozhodnutiu jeho dovolacieho senátu.

Najvyšší súd dôrazne odmieta prístup, podľa ktorého by bolo možné spochybňovať rozhodnutie dovolacieho súdu len s poukazom na to, že súdne rozhodnutia, ktoré preskúmaval, sú odlišné. Akceptovanie takéhoto prístupu by znamenalo popretie samotnej podstaty systému riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré sa líši od napadnutého rozhodnutia, je výkonom zákonnej právomoci, a v žiadnom prípade nie je možné interpretovať ho ako pochybenie.

Za absolútne neprípustnú považuje Najvyšší súd situáciu, v ktorej len na základe toho, že súd s najvyššou prieskumnou právomocou zrušil preskúmavané rozhodnutia, sa vyvodzuje, alebo čo i len naznačuje, podozrenie z trestnej činnosti voči sudcom, ktorí toto rozhodnutie vydali. Rovnaký princíp pritom platí symetricky v oboch smeroch. To, že rozhodnutie súdu bolo v riadnom alebo mimoriadnom konaní zrušené, v žiadnom prípade bez ďalšieho neznamená, že sudcovia, ktorí toto rozhodnutie prijali, spáchali trestný čin alebo sa dopustili disciplinárneho previnenia.

Najvyšší súd SR upozorňuje, že verejné výzvy, predovšetkým zo strany politikov, osôb s inštitucionálnou autoritou či verejnou dôveryhodnosťou, na trestné alebo disciplinárne stíhanie sudcov za ich rozhodnutia, opierajúce sa výlučne o skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli v rámci štandardného opravného konania zrušené, predstavujú vážne ohrozenie nezávislého výkonu súdnictva.

Takéto výzvy produkujú tzv. zmrazujúci efekt. Vytvárajú atmosféru, v ktorej sudca zvažuje nie to, čo je správne podľa dôkazov a práva, ale to, čo je pre neho bezpečné z hľadiska jeho možného postihu.

Najvyšší súd SR rešpektuje právo každého občana, odbornej verejnosti i predstaviteľov iných mocí na kritiku súdnych rozhodnutí. Táto kritika je súčasťou demokratického diskurzu a súdy ju musia znášať. Jej hranicou je však moment, keď prestáva byť kritikou a stáva sa nástrojom tlaku. Keď namiesto vecných a odborných argumentov zaznievajú hrozby.

Nezávislosť súdnictva nie je sudcovským privilégiom, ale základnou zárukou každého občana, že jeho vec bude rozhodnutá podľa práva, a nie podľa toho, kto práve drží politickú moc. Túto záruku je Najvyšší súd odhodlaný chrániť.

Súdne rozhodnutia nie sú politické signály. Sú to právne akty. A právny štát stojí alebo padá s ochotou túto pravdu brániť.