Z dnešných novín som sa dozvedel, že vyšetrovateľ ÚBOKu po vyše dva a pol roku intenzívneho vyšetrovania zastavil trestné stíhanie v kauze Rozuzlenie. Čo z uvedeného fakticky vyplýva?
1. Nikdy neexistovala žiadna zločinecká skupina zložená z akýchsi temných síl, ktorá mala mariť častokrát nezákonné vyšetrovacie postupy „chlapcov so správnym morálnym kompasom pod dozorom „elitných“ prokurátorov z Pezinka.“ Nezákonne stíhaní predstavitelia údajnej zločineckej skupiny sa spolu nikdy nestretli, viacerí sa ani nepoznajú.
2. Celá kauza Rozuzlenie bola vykonštruovaná vtedajšími predstaviteľmi NAKA, realizovaná naschvál presne v deň narodenín jedného z hlavných údajných „nepriateľov“ morálnych kompasov – Petra Košča, za účelom vytvorenia paralelnej obhajobnej línie čurillovcov v ich trestnej kauze.
3. Cieľom Rozuzlenia bola aj snaha o personálne zmeny na čele SIS a NBÚ, čo sa aj čiastočne vďaka zlyhaniu premiéra Ľ. Ódora a prezidentky Z. Čaputovej podarilo.
4. Nezákonným postupom bielych golierov z Račianskej ulice tak bola opakovane protiprávnym spôsobom ohrozená funkčnosť a medzinárodné postavenie Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, čo by bolo možné kvalifikovať ako sabotáž.
5. Svedkami v kauze Rozuzlenie sú poväčšine trestne stíhaní čurillovci, ich blízki a kajúcnici, na ktorých postavili čurillovci svoje kauzy. Ide takmer vždy o svedectvá z počutia z druhej až tretej ruky, bez konkrétnych faktov a odporujúcich neskôr zadováženým listinným dôkazom.
6. Vďaka Rozuzleniu dostali viacerí z nich, vrátane ich príbuzných, status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa mohli zabetónovať vo svojich funkciách a získať tak vlastný prospech. Kvalifikované oznámenia o protispoločenskej činnosti by však mali byť pravdivé a týkajúce sa reálnych skutkov. V Rozuzlení to však bola kombinácia lží, ľudskej hlúposti a vymyslených bludov.
7. Zdrojom informácií „svedkov“ boli osoby, ktorých mená ani opis uviesť dnes už nevedia, nemajú na nich žiadny kontakt, nikdy neskúmali, kto vlastne sú a neexistuje ani žiadny písomný záznam, že by niekedy vôbec existovali.
8. Ako skonštatovala generálna prokuratúra, „práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním, ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému Vladimírovi Pčolinskému (ako aj ostatným spoluobvineným).“
9. Kauza Rozuzlenie mal byť prípad, ktorý mal odhaliť manipuláciu v štáte. No nakoniec odhalil politickú a mentálnu biedu vtedajšej vrcholnej štátnej reprezentácie, nekompetentnosť a exemplárnu tuposť vedenia Policajného zboru a ÚŠP v auguste 2023.
10. Kauza Rozuzlenie však otvára aj nové otázky:
Stačí nezákonné obvinenie na to, aby človek prišiel o všetko?
Stačí nezákonné obvinenie na to, aby človek prišiel o rodinné a priateľské vzťahy, kariéru, o dobré meno?
Kto ponesie zodpovednosť teraz, keď sa ukázalo, že obvinenie nikdy nemalo existovať?
Kto uhradí škody, ktoré vznikli nezákonným postupom hŕstky nekompetentných hlupákov s úradnými pečiatkami v rukách?
Zdroj: Vladimír Pčolinský / fb1 / fb2
Prečo je rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze Rozuzlenie v utajovanom režime?
Rozhodnutia OČTK nesmú byť arbitrárne, čiže svojvoľné, nezaložené na jasných kritériách. Preto každé takéto rozhodnutie by malo byť odôvodnené spôsobom, kedy vyšetrovateľ ozrejmí dôvody, dôkazy a úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu daného rozhodnutia. Vyšetrovateľ tu vychádza z listinných dôkazov z utajovanej prílohy, z výpovedí svedkov v utajovanom režime po zákonnom zbavení mlčanlivosti, ale aj z ďalšieho spisového materiálu. Zákon hovorí jasne, že utajované skutočnosti musia byť chránené pred nepovolanými osobami a vyšetrovateľ nemohol postupovať inak, ak chcel svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Oznamovatelia sa k nemu bez problémov dostanú.
Osobne som sa s identickým uznesením už stretol. Bol som oznamovateľom trestného činu, následne som vypovedal v utajovanom režime, keďže v prípade išlo o utajované skutočnosti, v utajovanom režime prebiehalo aj ďalšie vyšetrovanie (okrem jednej výpovede svedka) a v utajovanom režime – vyhlásením – mi bolo aj oznámené rozhodnutie o ďalšom procesnom postupe. Keď to zvládol urobiť krajský vyšetrovateľ, tak by to mala pochopiť aj naša samozvaná elita, ktorej názov skupiny sa začína na „Č.“
Pôvodné obvinenie bolo neutajované z dôvodu, lebo „Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.“ To uviedla generálna prokuratúra v písomnosti, ktorú som ako obvinený mal k dispozícii.
Inými slovami, vyšetrovateľ „mal na háku“ svoje povinnosti súvisiace s narábaním s utajovanými skutočnosťami, pravidlá o zákaze výsluchu svedka, o povinnosti mlčanlivosti a ďalšie, a do uznesenia o vznesení obvinenia „natlačil“ všetko, čo mu napadlo, odvolával sa na utajované listiny, ktoré ani v spise nemal, ale bol presvedčený, že vie, čo v nich je a podobné právne zvrhlosti.
Ja osobne by som bol rád, keby bolo celé rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zverejnené, aby národ videl, čo za „morálnu elitu“ sme tu mali za vlády Ľudovíta Ódora a jeho predchodcu v policajných funkciách a na základe čoho sa stali „chránenou zverou,“ no chápem, prečo tak vyšetrovateľ urobiť nemohol.
