Fraňo Kráľ sa narodil 9. marca 1903 v meste Barton v americkom štáte Ohio do rodiny slovenského vysťahovalca Michala Kráľa a jeho manželky Evy. Prvé dva roky svojho života prežil na americkom kontinente, potom sa spoločne s matkou a súrodencami vrátil na Slovensko do Smrečian.
V roku 1925 zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Počas vojenskej služby u mladého Fraňa Kráľa prepukla tuberkulóza, s ktorou bojoval po celý život. Liečil sa v Tatranských Matliaroch, neskôr v sanatóriu v Prosečnici na Sázave v Čechách. Po prepustení zo sanatória začal pracovať ako učiteľ v Okoličnom. Pre jeho ľavicové názory ho prekladali z jednej školy na druhú: do Kováčoviec, Peťova, Kružného, Vyššej Slanej, Piesku pri Modre, až v roku 1931 natrvalo zakotvil v Bratislave. Pre šírenie komunistickej ideológie bol v roku 1939 predčasne penzionovaný (mal vtedy 36 rokov).
V období 1939-1945 sa Fraňo Kráľ zapojil do ilegálneho hnutia a druhého československého odboja, po druhej svetovej vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), členom predsedníctva Zväzu československých spisovateľov a členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). V roku 1953 mu udelili titul národný umelec.
Počiatky literárnej činnosti Fraňa Kráľa siahajú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše. Vo svojom básnickom debute s názvom Čerň na palete (1930) sa prihlásil k prúdu proletárskej poézie. Jej protipól predstavuje optimistická a radosti plná zbierka Balt (1931), ktorej námetom mu bola letná dovolenka pri Baltickom mori. Svoje najzrelšie básnické dielo Pohľadnice (1936) venoval Kráľ problematike vysťahovalectva, hospodárskej kríze i hrozbe fašizmu. Jeho povojnovú zbierku Z noci do úsvitu (1945) už poznačil schematizmus.
V románoch zachytil Fraňo Kráľ spoločenské a politické pomery Slovenska medzi svetovými vojnami; spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Pre román Cesta zarúbaná z roku 1934 je typická reportážnosť a tendenčnosť, ktorými sa vyznačovali socialisticko-realistické diela. Povojnový román Stretnutie (1945) s protifašistickou tematikou je psychologicky prekreslenejší.
Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj tvorbe pre deti a mládež. Vrcholom Kráľovej tvorby je autobiografická próza Jano (1931), v ktorej autor skĺbil vlastné zážitky z neľahkého detstva so znalosťou detskej psychológie a kniha Čenkovej deti (1932), otrasné svedectvo biedy z medzivojnového obdobia na Slovensku. Obidve diela sa stali súčasťou zlatého fondu slovenskej literatúry pre deti a mládež. Vyšli vo viacerých prekladoch do svetových jazykov.
Fraňo Kráľ zomrel na následky tuberkulózy 3. januára 1955 v Bratislave. Posmrtne vyšiel výber z úvah o jeho vlastných učiteľských skúsenostiach pod názvom Fraňo Kráľ učiteľom (1961).
