Velikán slovenskej literatúry, jeden z básnikov, ktorý prerazil aj v zahraničí - Andrej Sládkovič - jeho najznámejšími dielami sú lyricko-epická skladba Detvan a najdlhšia ľúbostná báseň na svete - Marína.
Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa. Prvé vedomosti naberal v rodnej Krupine. Od roku 1830 navštevoval školu v Perovčanoch, kde sa zdokonaľoval aj v maďarčine.
V rokoch 1831 až 1832 študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine. Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici navštevoval v rokoch 1832 až 1840.
V štúdiu teológie pokračoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1840 až 1842), kde sa aktívne zapájal aj do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Ako viacerí predstavitelia štúrovskej generácie aj on študoval teológiu v Nemecku na univerzite v Halle (1843 až 1844).
Po návrate na Slovensko pôsobil do roku 1847 ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela Marína a Detvan.
Ako evanjelický farár začínal Sládkovič najprv v Hrochoti (1847) a potom až do konca života pôsobil v Radvani, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice.
Inšpiráciou k napísaniu Maríny bol pre mladého básnika Sládkoviča rozchod s jeho veľkou láskou Máriou Pischlovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdia v Banskej Štiavnici. V rodine Pischlovcov si našiel aj miesto vychovávateľa, čím si zarábal na ďalšie štúdiá.
K rozchodu dvojice došlo, keď Sládkovič študoval teológiu v Halle. Máriu totiž matka nútila k sobášu s bohatým kupcom - medovnikárom.
Rozsiahla básnická skladba vyšla v roku 1846 v Pešti. Tvorí ju 286 desať veršových a päť osem veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka.
Od mladosti bol Sládkovič aktívnym účastníkom národného spolkového života. Patril k aktívnym členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov.
V jeho básňach Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom či Mládenec zaznieval aj silný vlastenecký postoj.
Aj svojou druhou najznámejšou básnickou skladbou Detvan (1853) sa pokúsil pozdvihnúť národné povedomie Slovákov. Sládkovič patril medzi zakladateľov Matice slovenskej.
Básnik, ale aj prekladateľ ruskej, francúzskej i nemeckej poézie zomrel 20. apríla 1872 v Radvani vo veku 52 rokov. Je pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.
Detvan od Andreja Sládkoviča je básnické dielo opisujúce život a zvyky slovenského národa. Rozpráva o Detvanoch, ľuďoch žijúcich v súlade s prírodou a tradíciami. Báseň je plná opisov krásnej prírody, práce ľudí, ich spoločenských a rodinných zvyklostí, ako aj ľúbostných príbehov.
Sládkovič v básni ospevuje odvahu, prácu a lásku Detvanov, pričom zdôrazňuje hodnoty ako vernosť, poctivosť a spolupatričnosť. Báseň je významným dielom slovenskej literatúry, ktoré hlboko reflektuje národný charakter a kultúrnu identitu Slovákov.
Úryvok:
Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja?
Ako by Detva obrov nemala!
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? - výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? - hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
Mať žne: a kto to dieťa čičíka?
Šum lístia storočných dubov;
a k akej piesni chlapča privyká?
Vietor duje horou hrubou;
a pekná pieseň šumnej materi
mladuškú dušu len s krásou mieri,
aby celkom syn nezdivel:
a preto potom rád on počúva
aj keď Poľanou víchor predúva
aj mladuchy slovenskej spev.
