S veľkým znepokojením sledujem ústavnú zmenu v Maďarsku, ktorá fakticky skracuje mandát legitímne zvoleného prezidenta ešte pred uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený.
Nejde pritom len o otázku jednej osoby. Ide o princíp právneho štátu. Ak ústava stanovuje, akým spôsobom môže prezident predčasne skončiť vo funkcii, tieto pravidlá nemožno obísť tým, že sa prijme jednorazová ústavná novela, ktorej jediným účelom je dosiahnuť konkrétny politický výsledok.
Nie je to pritom prvýkrát, čo sa podobná situácia v Maďarsku rieši.
Keď bola v roku 2011 ústavnou zmenou predčasne ukončená funkcia predsedu Najvyššieho súdu Andrása Baku, Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Baka proti Maďarsku konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Aj vtedy išlo o použitie ústavnej zmeny na odstránenie konkrétneho ústavného činiteľa z funkcie.
Rovnaký princíp právneho štátu by mal platiť bez ohľadu na to, kto je pri moci a koho sa týka.
Mrzí ma, že Benátska komisia napriek žiadosti maďarského prezidenta doteraz nestihla zaujať stanovisko k tejto ústavnej zmene. Verím, že prezident počká na jej odborné posúdenie skôr, ako sa celý proces definitívne uzavrie.
Právny štát sa nezačína ani nekončí výsledkom politického zápasu. Stojí na pravidlách, ktoré platia rovnako pre každého – aj pre tých, ktorí majú ústavnú väčšinu.
Zdroj: fb Viliam Karas
Kontext: V Maďarsku schválili dodatok k ústave o odvolaní prezidenta Sulyoka
Poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer schválili 17. dodatok k ústave, ktorého priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka z funkcie. Premiér Péter Magyar predtým pohrozil Sulyokovi ústavnou žalobou v prípade, ak ho odmietne do piatich dní podpísať.
Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali.
Sulyokov mandát má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Novú hlavu štátu má zvoliť až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy parlament, maximálne však na päť rokov.
Prezidenta v Maďarsku volí parlament a hoci sú jeho právomoci prevažne ceremoniálne, môže vetovať legislatívu alebo ju posielať na preskúmanie ústavnému súdu.
„Týmto sme... dokončili ústavnú reformu Orbánovho režimu,“ vyhlásil Magyar po hlasovaní. „(Sulyok) má teraz päť dní na to, aby buď v stanovenej lehote odstúpil, alebo podpísal tento dodatok. Iná možnosť nie je,“ dodal.
Magyar v sobotu v príspevku na Facebooku napísal, že pokiaľ Sulyok dodatok do piatich dní nepodpíše, podajú na neho ústavnú žalobu. Dodatok zahŕňa taktiež obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. V jeho znení sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť „predpoklady pre obnovenie ústavnej demokracie“.
Predseda parlamentnej frakcie Fideszu Gergely Gulyás ešte pred hlasovaním o dodatku oznámil, že zo svojej funkcie odstúpi, pretože v prípade jej schválenia nebude môcť kandidovať v najbližších voľbách a chce, aby parlamentnú frakciu Fideszu viedol niekto, kto sa bude môcť uchádzať o poslanecký mandát.
Dodatok po vstúpení do platnosti ukončí Sulyokovo funkčné obdobie, pričom sa odvoláva na prezidentovu „vážnu stratu dôvery“ v spoločnosti.
Magyar dal po výhre v aprílových parlamentných voľbách prezidentovi a viacerým ďalším ústavným činiteľom ultimátum na odstúpenie do 31. mája, k čomu však nedošlo. Prezident republiky už skôr avizoval, že dobrovoľne neodstúpi a svoju pozíciu je pripravený brániť právnymi prostriedkami.
Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Prezident v polovici mája jasne deklaroval, že neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu.
K dodatku sa po jeho prijatí vyjadril aj Orbán, ktorý podľa agentúry AFP pred hlasovaním odletel do Spojených štátov pozrieť si majstrovstvá sveta vo futbale. „Dnes sa zameriavajú na prezidenta, ale zajtra by mohli urobiť to isté komukoľvek,“ napísal na Facebooku.
Prezident začiatkom júla prijal delegáciu Benátskej komisie, na ktorú sa obrátil pre ústavné otázky so žiadosťou o expertízu „pri riešení ústavného konfliktu medzi ústavnými činiteľmi, ktorý vznikol po voľbách, berúc do úvahy európske ústavné hodnoty“.
Sulyok pred vymenovaním za prezidenta v roku 2024 slúžil desať rokov ako sudca ústavného súdu. Dodatok k ústave podľa neho porušuje vo viacerých bodoch zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci.
Magyar v pondelok pred hlasovaním obvinil Sulyoka z toho, že neustále uprednostňuje záujmy strany Fidesz pred ústavnými princípmi. „Každý Maďar vie, že vždy, keď si Tamás Sulyok musel vybrať medzi ústavnosťou a záujmami Fideszu, vybral si a stále si vyberá záujmy Fideszu,“ vyhlásil.
