Francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily vyhlásil, že Európa sa stáva mocnosťou, ktorá sa usiluje o mier, no zároveň je pripravená bojovať za slobodu a medzinárodné právo aj za cenu ľudských obetí.

Okrem toho, že je takéto vyjadrenie na smiech, ako si čoskoro ukážeme, ide o pozoruhodnú myšlienkovú piruetu. Ešte v roku 2019 Macron tvrdil, že NATO sa nachádza v stave "mozgovej smrti", pričom poukazoval na nedostatok strategickej koordinácie, nepredvídateľnosť Trumpovej administratívy a jednostranné vojenské zásahy členských štátov aliancie. Čo sa zmenilo v roku 2026, že Macron tvrdí opak?

NATO je dnes predsa organizáciou bez akejkoľvek stratégie, chýba mu dlhodobá strategická vízia, nachádza sa v stave zmätku, možno až rozkladu a namiesto serióznych analýz nevyspytateľnému Donaldovi Trumpovi na všetko pritakáva. Macron v roku 2019 sa sťažoval, že Spojené štáty strategické rozhodnutia so svojimi partnermi v NATO vôbec nekoordinujú.

V roku 2026 to robia ešte menej, napriek tomu sa Macron chvastá, že francúzske ozbrojené sily pomáhajú zabezpečovať protivzdušnú obranu pred zásahmi iránskych dronov a rakiet - teda fakticky pomáhajú agresorovi (Spojeným štátom) v jeho nezákonnej a dobyvačnej vojne proti Iránu.

A do toho všetkého nazvať Európu mocnosťou usilujúcou sa o mier je do popuku pre všetkých, ktorí dokážu konfrontovať Macronove propagandistické táraniny s realitou: Európa sa nijakým spôsobom neusiluje o mier, vzdala sa diplomacie, vyhlásila sa za stranu vojny a na medzinárodnej scéne vplyv tejto "mocnosti" neustále a preukázateľne klesá.

Mier v podaní Macrona znamená, že Francúzsko zdvojnásobilo svoje vojenské výdavky a prezbrojenie označilo za nevyhnutné, aby mohli naďalej podporovať Ukrajinu - samozrejme, na úkor riešenia stúpajúcich problémov svojej krajiny. A to napriek tomu, že ako dlhodobo ukazujú údaje SIPRI, tie investície na zbrojenie sú nezmyselné, len európski členovia NATO vynakladajú na zbrane viac ako trojnásobok toho, čo Rusko, Spojené štáty samotné viac ak desaťnásobok, celá Severoatlantická aliancia pokrýva väčšinu svetových vojenských výdavkov, no niekoľko šialencov pod modrým krížom vnucuje celej verejnosti predstavu, že je to málo?

Keď už politické elity na Západe ignorujú verejnú mienku, ktorá je silno nastavená tak proti vojnám ako aj proti zbrojeniu, je zvláštne, že jedinou autoritou, ktorá sa proti tomu stavia, je Vatikán. Už pápež František emotívne dvíhal hlas, že súčasná miera zbrojenia je škandál. Nikto z politických lídrov ho nepočúval, hoci každý jeho meno zneužíval.

Pápež Lev XIV. je však ešte dôslednejší. Revolučný obrat, ktorým František v jednom zo svojich prejavov odmietol prežitú augustiniánsku doktrínu o spravodlivej vojne, zahrnul Lev XIV. do ešte autoritatívnejšieho dokumentu, encykliky Magnifica humanitas, v ktorej jednoznačne vyhlásil, že žiadna vojna nie je spravodlivá.

No nielen to. Jeden z najvyššie postavených predstaviteľov Vatikánu, prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Manuel Fernández otvorenejšie ako ktokoľvek pred ním obvinil Európsku úniu z nekonzistentnosti zahraničnej politiky, dvojakého metra a selektívneho uplatňovania princípov medzinárodného práva pri posudzovaní vojnových konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe. Ak je krajina nepriateľom - je odsudzovaná ako nedemokratická, ale ak je spojencom - ignorujú sa jej nedostatky v oblasti ľudských práv a demokracie. A tak kým Európska únia uvalila ekonomické sankcie na jednu krajinu, v prípade druhej jej bez hanby posiela zbrane a finančnú pomoc.

Kardinál Fernández vedel, že sa môže pri svojej kritike oprieť o autoritu pápeža. Už v marci Lev XIV. dôraznejšie ako akýkoľvek západný líder odsúdil americko-izraelské útoky na Irán slovami: "Boh nikdy nestojí na strane tých, ktorí tasia meč a zhadzujú bomby. Boh nevyslyší modlitby tých, ktorí vedú vojnu." Už v spomínanej encyklike upozornil: "Vojna nie je len konfliktom medzi štátmi. Vzniká oveľa skôr, z kultúry moci, ktorá prestupuje náš spôsob uvažovania."

Ako je možné, že na tieto silné slová nezareagoval nijaký západný politik alebo novinár? Počúvame moralizovanie, že na Ukrajine za posledný mesiac zahynul rekordný počet civilistov, ale tí istí ľudia mlčky obchádzajú, že počas genocídy v Gaze taký istý počet zavraždili za týždeň. A civilné obete v Iráne sa nezmestia ani len do štatistík.

Na svojej spiritualistickej seanse banálnych rečí na Pohode si Zuzana Čaputová zamoralizovala, že vojna na Ukrajine nás rozdelila na tých, ktorí rešpektujú medzinárodné právo a na tých, ktorí ho ignorujú. Považujem takéto pokrytecké frázy za bezočivé z úst osoby, ktorá nebola ani jedným jediným slovom schopná odsúdiť izraelskú genocídu v Gaze či americkú vojenskú agresiu v Iráne, ktorá vlastne nikdy neodsúdila žiadnu vojnu, iba tú, čo vyhovuje jej šovinistickým pudom proti Rusku. Ale toto nie je a nikdy nebude principiálny postoj, toto sa v úprimnej spoločnosti vždy nazýva účelová propaganda.

Európska civilizácia dlhodobo trpí na nebývalú mieru pokrytectva. Mieru pohŕdania zo strany iných kultúr vždy nesprávne identifikovala, že oni (moslimovia, hinduisti, Arabi, Číňania) vraj nenávidia našu slobodu. Hlúposť. Oni len vidia, že neberieme svoje hodnoty vážne. Preto si nás nevážia.

Obávam sa, že korene tohto prístupu treba hľadať v našich náboženských textoch, ktoré umožňujú príliš širokú škálu výkladu, a teda zbavovania sa zodpovednosti. Ale to je už na inú tému. Dnes treba skonštatovať, že morálnym lídrom Západu nie je nemecký kancelár, britský premiér, a už vôbec nie americký či francúzsky prezident, ale pápež Lev XIV. A že jeho názory na pokrytectvo EÚ treba zahrnúť do našich politických diskusií.

Zdroj: fb Eduard Chmelár