Mária Kolíková dnes oznámila ambíciu „dotiahnuť reformy v justícii“. Keďže som bol tým, kto po nej rezort preberal, dovolím si doplniť pohľad z druhej strany stola.
Pani Kolíková tvrdí, že minister, ktorý nastúpil po nej, našiel jej reformu trestného procesu „na stole“, ale nepokračoval v nej. Tým ministrom som bol ja, takže môžem povedať presne, čo som na tom stole našiel: nedokončené torzo bez odbornej zhody, bez reálnej dohody so sudcami, prokurátormi a advokáciou.
Návrh, ktorý ignoroval realitu vyšetrovania, právo na obhajobu, text, ktorý bolo potrebne fakticky úplne prepracovať. Návrh trestného zákona bol na tom trochu lepšie, aj keď viac ako polovicu novelizačných ustanovení mnou zriadená odborná skupina zložená z viac ako 110 expertov z praxe (prokuratúra, súdy, advokácia, akademici) prepracovala alebo nanovo upravila.
Zásadná zmena právnych predpisov sa nerobí tlačovými besedami ani od stola. Robí sa trpezlivou odbornou prácou a hľadaním konsenzu. Teda presne tým, čo počas jej éry na ministerstve chýbalo najviac. Bohužiaľ, rovnako postupovalo aj ministerstvo pod vedením Borisa Suska pri hanebnej novele trestného zákona.
A pripomeniem aj to, o čom dnes pani Kolíková mlčí. Súdna mapa, ktorú pretlačila napriek odporu veľkej časti sudcovského stavu aj časti odbornej verejnosti, nepriniesla sľubované zrýchlenie konaní, ale chaos, neistotu a demotivovaných ľudí. Zvrátiť sa už pritom nedala - pani Kolíková ju naviazala na míľniky Plánu obnovy, takže jej zastavenie by pripravilo Slovensko o európske prostriedky, ktoré by nenávratne prepadli. Musel som ju preto v úrade korigovať a dotiahnuť do funkčnej podoby. Nie preto, že bola dobrá, ale preto, aby súdy od júna 2023 vôbec dokázali fungovať a aby sme neprišli o peniaze, ktoré Slovensko potrebuje.
Nepreberal som po nej rozbehnuté reformy. Preberal som rozvrátený rezort a justíciu v otvorenom konflikte s vlastným ministerstvom.
Pani Kolíková hovorí, že na dokončenie zmien jej chýbal „ešte asi rok“. Rezort viedla dva a pol roka. Ak to nestačilo ani na predloženie reformy schopnej získať podporu odbornej obce, problém nebol v čase. Problém bol v prístupe - v presvedčení, že reformy sa dajú robiť proti ľuďom, ktorí ich majú v praxi uskutočňovať.
Za svoj najväčší úspech vo funkcii ministra spravodlivosti preto považujem najmä to, že sa nám justíciu po pani Kolíkovej podarilo opäť poskladať: obnoviť dialóg so sudcami, prokurátormi advokátmi, notármi či exekútormi, upokojiť rezort a vrátiť doň elementárnu dôveru. Bez toho sa totiž žiadna reforma dotiahnuť nedá.
Odporúčam preto pani Kolíkovej trochu viac sebareflexie. Slovensko nepotrebuje návrat experimentov, po ktorých treba roky upratovať, či kabinetných hanebných noviel trestných kódexov ako to predviedla vláda Roberta Fica. Potrebuje spravodlivosť, ktorá slúži ľuďom. A tá sa buduje spoluprácou v rešpekte ku kompetentnosti a inštitúciam, a nie konfrontáciou. / fb Viliam Karas
