Ústava Slovenskej republiky (SR) je platný základný zákon štátu, prijatý 1. septembra 1992, ktorý definuje a chráni ľudské práva a slobody, zakotvuje štátnu moc, základné právne princípy a štátne symboly. Je hierarchicky najvyšším právnym predpisom v SR - štátne orgány môžu konať len v súlade s ním a na jeho základe.
Kľúčové informácie o Ústave SR:
Prijatie a účinnosť: Ústava bola prijatá 1. septembra 1992 Slovenskou národnou radou a vyhlásená v Zbierke zákonov 1. októbra 1992.
Najvyšší právny predpis: Je najvyšším právnym predpisom v Slovenskej republike a jej výklad a dodržiavanie kontroluje Ústavný súd SR.
Ľudské práva a slobody: Definuje a chráni základné ľudské práva a slobody občanov, ktoré sú nedotknuteľné.
Základné princípy: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov.
Štátne symboly: Určuje štátne symboly, ako sú štátny znak, vlajka a hymna.
Územná celistvosť: Ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
Novelizácie: Ústava bola od svojho prijatia viackrát novelizovaná ústavnými zákonmi.
Ústavu tvorí preambula a deväť hláv, ktoré sa ďalej členia na oddiely, články, odseky a písmená:
Prvá hlava – základné ustanovenia, štátne symboly a hlavné mesto SR
Druhá hlava – základné práva a slobody
Tretia hlava – hospodárstvo
Štvrtá hlava – územná samospráva
Piata hlava – zákonodarná moc
Šiesta hlava – výkonná moc
Siedma hlava – súdna moc
Ôsma hlava – prokuratúra SR a verejný ochranca práv
Deviata hlava – prechodné a záverečné ustanovenia
Preambula Ústavy SR je slávnostný úvodný text, ktorý vyjadruje hodnoty a zásady, na ktorých je Slovenská republika postavená. Uvádza dôvody prijatia ústavy a historický kontext národa, spomínajúc cyrilo-metodské dedičstvo a storočné zápasy o národné bytie. V súčasnosti je však právne nezáväzná, hoci pomáha objasniť účel samotnej ústavy.
PREAMBULA
My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.
Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 33 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy SR.
Od roku 2024 je 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so schválením prvého konsolidačného balíčka v roku 2023 v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Prvého januára 2024 totiž nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Novelizáciou prešiel aj zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Na základe novely sa tak pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy SR ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja.
Počnúc rokom 2024 tak 1. september je aj naďalej štátnym sviatkom, ale nie je dňom pracovného pokoja. Takýmto dňom je od roku 2021 aj deň štátneho sviatku 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu.
Schváleniu Ústavy SR predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.
O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR).
Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022 a dvakrát v roku 2023.
14. júla 1998
Národná rada (NR) SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže SR v tom čase nemala prezidenta a dosluhujúca vláda by nemala do koho rúk podať demisiu. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.
14. januára 1999
Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákon zaviedol priamu voľbu prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Novela tiež upravila postavenie a kompetencie prezidenta SR.
23. februára 2001
Zákonodarcovia schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, Ústavného súdu (ÚS) SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál.
Novela umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.
4. marca 2004
Podporu NR SR získal návrh novely ústavy poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.
14. mája 2004
Parlament schválil novelu ústavy, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca NR SR. Novela zároveň zakotvila právomoc ÚS SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
27. septembra 2005
NR SR prijala novelu ústavy, podľa ktorej môže NKÚ kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
3. februára 2006
Poslanci zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 ÚS SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.
16. marca 2006
NR SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.
4. marca 2010
Vládnuce strany Smer-SD a SNS i opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu ústavy. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.
21. októbra 2011
Poslanci schválili novelu ústavy č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu po predčasných voľbách v marci roku 2012. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.
26. júla 2012
Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012.
4. júna 2014
NR SR schválila novelu ústavy č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa nej sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty mali podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže viesť aj Súdnu radu.
Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.
21. októbra 2014
Parlament schválil novelu ústavy, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne parlamentu prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.
8. decembra 2015
Poslanci schválili zmenu ústavy, ktorá bola súčasťou takzvaného protiteroristického balíčka vlády. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
2. februára 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do VÚC a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.
30. marca 2017
Parlament schválil ústavnú novelu, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť ÚS SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.
16. mája 2017
NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Do 44. článku ústavy sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
28. marca 2019
Parlament schválil návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, sa znížil vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov.
Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. Ústavný zákon nadobudol účinnosť od 1. júla.
V roku 2020 boli prijaté dve dôležité zmeny ústavy:
1. Reforma súdnictva
Vznik správneho súdu. Zmena zloženia súdnej rady : polovica členov mali byť nesudcovia.
2. Úprava predčasných volieb
Poslanci Národnej rady schválili zmenu ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami.
Skrátenie volebného obdobia parlamentu: je možné uznesením.
Potrebná podpora: pre schválenie takéhoto uznesenia je potrebných najmenej 90 hlasov poslancov.
