Stačila mimoriadne nízka hladina rieky a z bahna pri budínskom nábreží sa po viac ako ôsmich desaťročiach vynorila predná vidlica vojenského motocykla. Nález takmer kompletného stroja DKW NZ 350-1 sa však rýchlo zmenil na nebezpečný pyrotechnický zásah. Pod motocyklom našli aj ľudské ostatky.
Okoloidúci si počas víkendu všimli medzi kameňmi nezvyčajný kovový predmet. Zo sedimentov vyčnievala vidlica a časť predného kolesa motocykla. Na miesto privolali pracovníkov Vojenského historického ústavu a múzea maďarského ministerstva obrany, ktorí potvrdili, že ide o takmer kompletný nemecký vojenský motocykel DKW NZ 350-1 z posledných rokov druhej svetovej vojny.
Nález umožnila extrémne nízka hladina Dunaja. Maďarská vodohospodárska služba namerala v stredu 5. augusta 2026 o 18. hodine na budapeštianskej stanici iba 21 centimetrov. Rieka tak odkryla časti dna, ktoré boli za bežných podmienok ukryté pod vodou a hrubou vrstvou bahna.
Historický motocykel okamžite pritiahol pozornosť verejnosti. Odborníci však už pri prvom prieskume zistili, že nejde o miesto, ku ktorému by sa mohli bezpečne približovať zvedavci alebo hľadači vojnových pamiatok.
V bezprostrednom okolí stroja sa najskôr objavilo približne šesť nemeckých protitankových mín uložených v prepravnom ráme. Nasledovali zvyšky ručných a delostreleckých granátov. Po rozšírení prieskumu sa počet objavených nemeckých mín typu TMi–35 zvýšil na desať. Odborníci našli aj nemeckú a sovietsku pechotnú muníciu, časti vojenskej výstroje, zvieracie kosti a úlomky civilnej keramiky.
Miesto preto uzavreli. Pyrotechnici maďarskej armády vykonali prvý zásah v noci, približne o druhej hodine ráno. Po náleze ďalších mín museli zasahovať opäť a dopravu na Bemovom nábreží dočasne zastavili. Nebezpečnú muníciu odviezli na bezpečné miesto, kde ju zneškodnili.
Rozmanitosť predmetov podľa múzea naznačuje, že archeológovia pravdepodobne neobjavili neporušené miesto jedinej vojnovej udalosti. Skôr môže ísť o akúsi povojnovú „jamu vojnového odpadu“, do ktorej po skončení bojov nahádzali poškodenú techniku, muníciu aj bežné smeti. Ako presne sa motocykel a ľudské telá dostali na toto miesto, preto zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť.
Pri odstraňovaní bahna objavili pracovníci múzea pod motocyklom aj ľudské pozostatky. Podľa ich polohy a predmetov nájdených v okolí pochádzali z obdobia druhej svetovej vojny a patrili nemeckým vojakom.
Maďarskí odborníci na starostlivosť o vojnové hroby začali s exhumáciou, po potvrdení nemeckého pôvodu však miesto a dovtedy vyzdvihnuté ostatky odovzdali zástupcovi organizácie Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge. Nemecká organizácia, ktorá sa stará o vojnové hroby a vyhľadávanie padlých, následne zabezpečila vyzdvihnutie ďalších pozostatkov.
Volksbund v Maďarsku spolupracuje práve s tamojším Vojenským historickým ústavom. Na najväčšom nemecko-maďarskom vojenskom cintoríne v Budaörsi neďaleko Budapešti odpočívajú tisíce padlých z druhej svetovej vojny vrátane vojakov nájdených v maďarskom hlavnom meste a jeho okolí.
Samotné vyzdvihnutie motocykla nebolo jednoduché. Hoci bežná hmotnosť vojenského stroja predstavovala približne 170 kilogramov, exemplár z Dunaja nasiaknutý vodou a obalený bahnom vážil viac ako 200 kilogramov.
Strmý, skalnatý breh neumožňoval vytiahnuť ho priamo na nábrežie. Pomôcť musela Pátracia a záchranná služba Peštianskej župy. Jej členovia priviezli čln s nízkym ponorom a sklopnou prednou časťou, vďaka ktorej mohli ťažký motocykel naložiť aj v plytkej vode. Stroj potom previezli na druhú stranu rieky a preložili do dodávky.
DKW sa napriek desaťročiam pod vodou zachoval v prekvapivo dobrom stave. Hrubá vrstva bahna obmedzila prístup kyslíka a spomalila koróziu. Viac poškodené sú najmä časti, ktoré pri kolísaní hladiny opakovane vystupovali z vody.
Motocykel previezli do hangára vojenského múzea na Kerepesiho ulici. V nasledujúcich týždňoch ho čaká šetrné čistenie, konzervovanie a odborné skúmanie spolu s predmetmi objavenými v jeho okolí.
Modelový rad DKW NZ predstavila nemecká automobilka v roku 1938. Stroje s objemom 250, 350 a 500 kubických centimetrov patrili v tom čase k technicky vyspelým dvojtaktným motocyklom. Značka DKW bola súčasťou koncernu Auto Union, ktorého štyri prepojené značky neskôr symbolizovali dnešné kruhy automobilky Audi.
V Dunaji objavená verzia NZ 350-1 sa začala vyrábať začiatkom roku 1944. Mala vzduchom chladený jednovalcový dvojtaktný motor s objemom 346 kubických centimetrov a výkonom približne 11,5 konskej sily.
Pre nedostatok strategických surovín sa motorová a prevodová skriňa nevyrábala z ľahkého hliníka, ale z podstatne ťažšej liatiny. Motocykel dostal aj upravený svetlomet, blatníky, vojenský vzduchový filter a kovové schránky na výstroj. Wehrmacht ho využíval najmä na kuriérske, spojovacie a prieskumné úlohy. Do konca vojny vzniklo približne 12-tisíc kusov tejto verzie.
Odborníci predpokladajú, že stroj mohol zostať na nábreží počas záverečných bojov o Budapešť alebo krátko po nich. Mesto bolo na prelome rokov 1944 a 1945 dejiskom mimoriadne ničivých pouličných bojov medzi nemeckými a maďarskými jednotkami na jednej strane a sovietskymi a rumunskými vojskami na strane druhej.
Po ústupe obrancov na budínsku stranu Dunaja sa posledný organizovaný odpor sústredil v okolí Budínskeho hradu. Boje sa skončili 13. februára 1945. Ustupujúce nemecké a maďarské jednotky zničili mosty cez Dunaj a rozsiahle časti mesta zostali v troskách.
Nie je však dokázané, že motocykel patril priamo niektorému z vojakov, ktorých ostatky ležali pod ním. Nálezisko bolo zrejme po vojne premiešané odpadom a ďalším vojenským materiálom. Presný príbeh stroja tak možno zostane ukrytý aj po jeho konzervovaní.
Nízka hladina Dunaja v lete 2026 neodkrýva vojnové pozostatky iba v Budapešti. Pri srbskom meste Prahovo sa opäť vynorili vraky nemeckých lodí potopených v roku 1944, pričom niektoré stále obsahujú výbušniny. Sucho a horúčavy zároveň obmedzili lodnú dopravu, cestovný ruch aj prevádzku energetických zariadení závislých od vody z rieky.
Zdroj: FB Magyar hadisírgondozás / Komplett világháborús motorkerekpar került elő a Dunából - link
