V posledných rokoch si politici obľúbili oslovovať svojich (možno aj budúcich) voličov cez krátke, jednoduché slogany ako "Dá sa to", "Dôstojná budúcnosť", "Nemôžu mať všetko", "Neustúpime", "Vakcína je sloboda", alebo najnovšie: "Hlboká orba" či "Veľký tresk". Sú to zvyčajne len dve-tri slová, niekedy len jedno - a zrazu sa z nich má stať myšlienkový maják, ktorý povedie národ k lepšej budúcnosti.
Problém je, že tieto heslá sú často len patetické marketingové obaly bez obsahu. Fungujú podobne ako šokantné titulky bulvárnych článkov - upútajú, sľúbia senzáciu, ale keď sa človek dostane k podstate, čaká ho len myšlienkovo prázdny obsah. Politici ich používajú, pretože veľmi dobre vedia, že v dnešnom svete zahltenom informáciami si málokto nájde čas čítať siahodlhé programy či analyzovať fakty. A ak by si aj našiel, výsledok je často len súbor vágnych vyhlásení, ktoré by pokojne mohli sedieť na hociktorú stranu.
Otázka však znie: myslia si politici, že sú ľudia naozaj takí naivní, že im stačí zakričať a konštantne opakovať tých pár slov? Možno áno. A možno sa vlastne ani veľmi nemýlia - hlavne preto, že jednoduché "posolstvá" sa šíria najrýchlejšie a chtiac-nechtiac si ich pamätá ešte aj tá posledná meňavka. Nie je to dôkaz politickej geniality, ale skôr toho, ako nízko je dnes nastavená latka profesionálnej politiky.
Namiesto serióznych riešení dostávame heslovité "klikbajty" (zavádzajúce titulky), zbožné želania namiesto konkrétnych krokov. A tak, keď príde deň, kedy sa má ukázať, čo vlastne znamená ten sľubovaný "Veľký tresk!", odhalí sa, že je to len "Malý prd". Prázdne slová, rozčarovanie a ďalší dôkaz, že politika je dnes skôr tragikomickým divadlom aktivizmu a ideológie než nástrojom na funkčné riešenie skutočných problémov občanov.
A možno je to aj zrkadlo nás samotných: kým budeme ochotní nechávať sa kŕmiť rýchlymi heslami bez obsahu, politické strany nebudú mať dôvod ponúkať nič viac.
#TAJM
