Stáva sa bežnou praxou, že EÚ problémy súvisiace s vojnou na Ukrajine a s Ukrajinou samotnou „nevníma“ až tak vytrvalo, že si ich začne priznávať až v momente, kedy je riešenie v porovnaní s potenciálnou okolnosťou včasnej reakcie omnoho komplikovanejšie.
Netreba snáď pripomínať, že minimálne vlády SR, Maďarska, či niektorých štátov na južnej hranici EÚ dlhodobo upozorňujú, že vojna nebude mať vojenské riešenie a pravdepodobne príde k územným stratám, že darovanie zbraní bude mať následky v podobe nižších vojenských spôsobilostí európskej časti NATO, alebo že členstvo Ukrajiny v NATO je absolútne nereálne a členstvo Ukrajiny v EÚ je aj napriek snahe Bruselu urýchliť proces stále behom na veľmi dlhú trať, ak vôbec.
Keď ste približne pred necelými dvomi rokmi na bruselskej pôde vyjadrili jeden z týchto 3-4 postojov, boli ste naozaj do značnej miery za exotického jedinca. Rétorika Bruselu sa v skutočnosti zmenila až nástupom nového amerického prezidenta Trumpa do úradu. Dnes už existuje ochota pripustiť, že namiesto bojov je pre Ukrajinu výhodný diplomatický stôl, alebo že budovanie vojenských spôsobilostí európskych členov NATO má mať prioritu pred darovaním zbraní na Ukrajinu. Členstvo Ukrajiny v NATO bolo medzi časom v podstate absolútne zavrhnuté.
Mimochodom, zaujímavou vlastnosťou progresívnych a liberálnych kruhov je to, že akonáhle sa ich dlhodobé vyhlásenia a nápady ukážu ako nereálne, začínajú popierať samých seba a dištancovať sa od svojich vlastných výrokov, ako keby nikdy neboli vyslovené.
Ako príklad môžeme použiť víkendovú diskusiu poslanca EP E. Kaliňáka a poslanca NR SR za PS M. Dubéciho. Poslanec za PS sa snažil banalizovať vyhlásenia európskych progresívcov o členstve Ukrajiny v NATO. Faktom však je, že pri príprave minuloročného samitu NATO vo Washingtone to boli práve progresívne vlády, ktoré tlačili na silnejšie stanovisko v prospech tohto členstva.
Zhodou okolností sa však v tom momente vyslovene reálpoliticky zachovali Spojené štáty, ktoré spolu so Slovenskom a s niekoľkými ďalšími členskými štátmi NATO zatlačili, aby pozícia NATO k Ukrajine nebola radikálna v prospech jej členstva v organizácii. To náhle vytriezvenie, ktoré vtedy prišlo v prospech ponechania zadných vrátok pre NATO, sa dnes samozrejme ukazuje ako veľmi vhodné.
Teraz k členstvu v EÚ. Mám za to, že členstvo v EÚ nie je len otázkou administratívnych procesov a formálneho súhlasu jednotlivých členských štátov. Štáty EÚ dokážu v mnohých otázkach (áno, stále, aj keď s určitými obmedzeniami) ťahať za jeden povraz aj vďaka tomu, že dokážu zdieľať určitý súbor vopred daných hodnôt.
Medzi tieto hodnoty nikdy nepatrila vojenská podpora Ukrajiny, avšak vždy medzi ne patril mier, voľný trh, či riešenie vzájomných sporov nie vojenskými, ale diplomatickými prostriedkami. Inak povedané, ak majú medzi sebou jednotlivé členské štáty určitý spor, rozhodne to medzi sebou neriešia vojenskými útokmi na infraštruktúru, ktorá je dôležitým predpokladom napĺňania ich záujmov.
Náznaky ukrajinského prezidenta Zelenského, že jeho útoky na ropovod Družba súvisia s postojmi Maďarska na pôde EÚ, sú už riadne za hranou. Zelenský mal podľa denníka Pravda konkrétne vyhlásiť, že „existencia Družby závisí od pozície Maďarska“. Určite nemusím pripomínať, že funkčný ropovod Družba je jednoznačne aj záujmom Slovenska.
Zároveň sme sa dnes dozvedeli, že sa dostáva do jasného sporu s poľským prezidentom, ktorý chce ešte explicitnejšie zakázať používanie banderovských symbolov v Poľsku. V obidvoch prípadoch má platiť nasledovné: v EÚ nemá byť v žiadnom prípade akceptované vojenské vynucovanie si postojov jednotlivých členských štátov, ktoré majú právo veta, rovnako ako nemá byť akceptovaná hocijaká forma podpory extrémizmu. Ani len náznakom. Tu sme jednoducho na úrovni základnej hodnotovej výbavy štátu, ktorý chce byť členom.
Otázkou v skutočnosti nikdy nebolo len to, či my, členovia EÚ, sme pripravení medzi sebou privítať Ukrajinu, ale aj to, či je Ukrajina psychicky pripravená a schopná stotožniť sa s hodnotami EÚ tak, aby pre iných členov nepredstavovala žiadny typ rizika.
Dlhodobo tvrdím, že Ukrajina do EÚ nevstúpi. A primárnymi dôvodom nebude obrana. Ukrajinu pri vstupe do EÚ naviac podľa mojej mienky nebude blokovať primárne Slovensko, ani Maďarsko. Koniec koncov, naša vláda postupnú integráciu Ukrajiny do európskych štruktúr podporuje. Nájdu sa však iní, pravdepodobne väčší hráči.
Zdroj: fb Robert Bestro, generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky MO SR
