Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska (ďalej len „reprezentatívny zoznam“) je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zápis do reprezentatívneho zoznamu predstavuje ocenenie týchto mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami.

Prvky jestvujú v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity. Zároveň podporujú kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť.

Vytváranie Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska predstavuje základný stupeň tvorby Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Proces súvisiaci s tvorbou reprezentatívneho zoznamu koordinuje a administruje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako odborné pracovisko Slovenského ľudového umeleckého kolektívu – štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

Zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

V článku nájdete prvých desať prvkov zapísaných v Reprezentatívnom zozname NKD Slovenska:

▫️Modrotlač

Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej rezervy – zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako v európskej textilnej tradícii.

Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí.

Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach alebo kupovali na jarmokoch.

V porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami bola na Slovensku ešte v polovici 20. storočia regionálna rozmanitosť modrotlačových vzorov, rovnako ako hustota výskytu modrotlačiarskych dielní, značná. Činných bolo vyše tridsať dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia ešte obliekali do kroja.

Spolu s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch vidieckych domácností aktivita dielní postupne slabla. K procesu redukcie prispel aj zákaz súkromného podnikania, po ktorom dohľad nad produkciou modrotlače prevzali výrobné družstvá a hlavne Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré zohralo a podnes zohráva významnú úlohu v podpore výroby modrotlače. Spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách moderného dizajnu.

Predkladateľ: Ústredie ľudovej umeleckej výroby
Rok zápisu: 2015
Číslo osvedčenia: CTLK-RZ-NKD-2014/01

▫️Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku

Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára i celá gajdošská kultúra zastrešujúca všetky prejavy a vedomosti viazané na gajdy a ich použitie, reprezentujú dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska.

Ako významný kultúrno-historický jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes. Svojou konštrukciou sú typy gájd na Slovensku súčasťou širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, avšak viaceré atribúty vnímame ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, napríklad: technologické postupy pri výrobe gájd, estetické stvárnenie nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, piesňový a tanečný repertoár, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní i ľudovú slovesnosť spojenú s týmto nástrojom.

Predkladateľ: Cech slovenských gajdošov
Rok zápisu: 2013
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZ-NKDS-2012/011

▫️Tradičné bábkarstvo na Slovensku

Tradičné bábkarstvo na Slovensku predstavuje neoddeliteľnú súčasť domácej divadelnej a literárnej tradície. Pôvodní nositelia tejto tradície boli rodiny kočovných bábkarov, ktorí sa profesionálne živili divadelnou produkciou. Napriek tomu môžeme tradičné bábkarstvo vnímať aj ako významný prejav tradičnej ľudovej kultúry.

Pôvodný bábkarský repertoár vychádzajúci z európskych importovaných vzorov prechádzal v slovenskom prostredí veľmi skoro procesom folklorizácie a obohacoval sa nielen o špecifické domáce jazykové a tematické prvky, ale i vlastnú typológiu postáv a výtvarné poňatie bábok. K najznámejším patria komické postavy Gašparka a kmotrov – sedliakov Škrholu a Trčka.

Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo, vďaka kočovnému životu jeho interpretov, rozšírené po celom Slovensku. Jeho reprezentantmi boli najmä divadelné rodiny: Stražanovci, Anderlovci, Nosálekovci, Sajkovci, Fábryovci, Dubskí a ďalší. Tradičné bábkarstvo je stále živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Predkladateľ: Slovenské centrum pre tradičnú kultúru
Rok zápisu: 2013
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZ-NKDS-2012/010

▫️Banskoštiavnický Salamander

Salamandrový sprievod bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov a funkcionárov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach. Formoval sa v kontextoch 150 ročnej histórie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici – prvej vysokej baníckej školy na svete, založenej v roku 1762.

Dnes tvorí súčasť Salamandrových dní – tradičných mestských slávností spojených s celoslovenskými oslavami Dňa baníkov, hutníkov, geológov a naftárov. Sprievod sa tak stal identifikačným znakom celého baníctva v meste a okolí.

Názov sprievodu je odvodený od kľukatého pohybu salamandry škvrnitej. So salamandrou je spojená legenda o vzniku mesta, keď pastier objavil nad mestom jašteričky so zlatým a strieborným prachom na chrbte, čo dalo podnet k dolovaniu. Aktéri sprievodu prechádzajú v rytmickom slede z jednej strany cesty na druhú, čím napodobňujú pohyb salamandry.

V sprievode sú sprítomňované slávne udalosti histórie mesta, démonické postavy späté s baníckou prácou pod zemou i významné osobnosti a figúrky mestského spoločenského života.

Predkladateľ: Mesto Banská Štiavnica
Rok zápisu: 2013
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZ-NKDS-2012/006

▫️Čičmianske ornamenty

Pojem čičmianske ornamenty označuje ornamentálnu výzdobu zrubových domov v obci Čičmany, ale aj celú miestnu dekoratívnu tradíciu spolu so vzormi na výšivkách.

Výzdoba čičmianskych domov sa inšpiruje bohatou tradíciou miestnej výšivky s geometrickým vzorom. Do popredia vystúpila najmä po požiari obce, keď sa tu z iniciatívy architekta Dušana Jurkoviča začali v dvadsiatych rokoch minulého storočia stavať a zdobiť nové domy.

Maľby sa robili bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinkou, neskôr vápnom. Maľba na domoch mala jednak úžitkovú funkciu (ochrana proti vlhkosti), ale takisto plnila aj ochrannú funkciu (niektoré geometrické prvky mali funkciu ochranných znakov) a neskôr sa význam posunul do dekoratívnej a reprezentatívnej roviny.

V historicko-kultúrnej tradícii Slovenska majú čičmianske ornamenty významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národno-reprezentatívny prvok. Vyhlásenie časti obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1977 i záujem súčasných obyvateľov o tento prvok kultúrnej histórie vytvárajú predpoklady pre jeho ďalšie pretrvávanie.

Predkladateľ: Obec Čičmany
Rok zápisu: 2013
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZ-NKDS-2012/004

▫️Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku

Zvony ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od archaických čias vo viacerých kultúrach sveta na zvolávanie ľudí na bohoslužby, oznamujú čas, úmrtie, príchod vzácnych hostí, ohlasujú nebezpečenstvo, požiar, povodeň, zaháňajú búrky, víchrice a oznamujú mnohé iné príležitosti, ktoré sa dotýkajú života ľudí. Tradičné ručné zvonenie spojené s funkciou zvonárov na Slovensku možno označiť za tradičnú a najlepšiu techniku rozoznievania zvonov.

Zvony a tradičné ručné zvonenie, ktoré je nerozlučne spojené s funkciou zvonárov, sú od najstarších období našich národných dejín až do dnešných čias významnou súčasťou identity, kultúry a historickej tradície na našom území, jednoznačne doloženej početnými zmienkami, dokladmi a súvislosťami v hmotných i písomných historických prameňoch.

Predkladateľ: Mgr. Juraj Gembický
Rok zápisu: 2011
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZNKD-2011/020

▫️Terchovská muzika

Terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálno-inštrumentálnym prejavom.

Pojmom terchovská muzika sa neoznačuje iba charakteristické inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunovou basou, ale aj celá príslušná hudobná tradícia. Tá je úplná iba spolu s piesňovým repertoárom, s ľudovým tancom terchovská krútená, resp. čardáš, s vlastným hudobným štýlom a interpretmi, ktorí ju pokladajú za kľúčovú súčasť svojej kultúrnej identity a produkt svojej duchovnej výbavy.

Prvé priame dôkazy o existencii terchovskej muziky sú z prelomu 19. a 20. storočia, keď v osade Kvočkovia pôsobila terchovská trojčlenná hudba nazvaná „Kvočkovská muzika“. Už v roku 1935 bola terchovská „Ištvaniarska muzika“ Franca Baláta zaznamenaná slovom aj obrazom vo filme Jánošík režiséra Martina Friča. Do súčasnosti sa zachovalo množstvo záznamov terchovskej muziky na rozličných médiách vrátane notografických zbierok.

Predkladateľ: Obec Terchová
Rok zápisu: 2011
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZNKD-2011/018

▫️Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov

Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sú rituálne praktiky pretrvávajúce od 15. storočia a od tých čias sa kontinuálne odovzdávajú z generácie na generáciu. Sú to: banícka hostina, banícka omša, banícka svadba a banícky pohreb. Do roku 1787 baníci vykonávali aj službu v banských milíciách.

Baníci ako slobodní ľudia predstavovali v stredovekej Európe špecifickú skupinu obyvateľstva, ktorá mala určité vzdelanie, mala právo slobodného pohybu a neplatila dane. To umožnilo vznik viacnárodnostných komunít vo všetkých rudných regiónoch Európy. Všade sa vytvorili banícke bratstvá, ktoré okrem slávnostných rituálov zabezpečovali aj určitý druh sociálnej starostlivosti o baníkov.

Najstarší písomný dokument Baníckeho bratstva v Španej Doline je z 1. augusta 1574. Pečať Baníckeho bratstva pochádza z roku 1683.

Predkladateľ: Banícke bratstvo „Herrengrund“ Špania Dolina
Rok zápisu: 2011
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZNKD-2011/017

▫️Radvanský jarmok

Radvanský jarmok vychádza z tradície, ktorá siaha do 17. storočia. Vznikol v roku 1655 v Radvani, ktorá bola strediskom remeselnej výroby.

Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani sa rozvinul na základe privilégia usporadúvať púte, ktoré získal katolícky kostol v Radvani. Množstvo ľudí zúčastňujúcich sa na púťach začali využívať početní radvanskí remeselníci na predaj svojich výrobkov.

V začiatkoch to bola tradičná výmena tovaru medzi mestom a vidiekom, neskôr jarmok vo významnej miere zásoboval široké okolie popri poľnohospodárskych produktoch aj remeselnými a priemyselnými výrobkami. Stretávali sa tu ľudia zo širokého okolia, aby si nakúpili i zabavili sa.

Veľký význam nadobudol hlavne v 19. storočí, keď mali osobitné miesto výrobcovia súkna, modrotlače, čižmári, klobučníci, hrebenári, výrobcovia pušného prachu, krpčiari, výrobcovia produktov z dreva, slamy a prútia a najmä medovnikári. Špecifickým zvykom sa stalo, že v posledný deň jarmoku si mládenci kupovali varešky, ktorými udierali dievky a mladé ženy po zadku. Táto tradícia sa uchovala doteraz a rozšírila sa na všetky dni jarmoku.

Predkladateľ: Mesto Banská Bystrica
Rok zápisu: 2011
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZNKD-2011/013

▫️Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba

Fujara je mimoriadne dlhá píšťala s tromi hmatovými dierkami, ktorá je rozšírená len na Slovensku, osobitne na strednom Slovensku. Fujara bola v roku 2005 zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva).

Pramene o histórii fujary tvoria predovšetkým písomné záznamy. Najstaršie použitie slova fujara, ktoré by sme mohli považovať za pomenovanie dnešnej fujary, sa vyskytuje v Brukovom rukopisnom zborníku z osemdesiatych rokov 18. storočia. Od začiatku 19. storočia sa slovo fujara používalo čoraz častejšie ako jednoznačný termín na označenie dnešného typu fujary.

Fujara má špecifickejší hudobný repertoár než ktorýkoľvek iný ľudový hudobný nástroj. Je to spôsobené jej funkciou v živote pastierov, väzbou na pastiersko-zbojnícky element, hudobno-technickými danosťami nástroja a zvukomalebným využitím tónov vo vysokých polohách.

Každý hudobný nástroj nesie pečať neopakovateľných vlastností svojho výrobcu a hráča, priamo odráža osobnosť, ktorá ho vyrobila a ktorá na ňom hrá.

Predkladateľ: Spoločenstvo pre tradičnú hudbu - PRO MUSICA o.z.
Rok zápisu: 2011
Číslo osvedčenia: KCTLK-RZNKD-2011/001

Titulná foto: Dvojpodlažný dom v Čičmanoch/2013/SĽUK, Eva Ryšavá