Jedna z najvýznamnejších historických pamiatok na Slovensku píše ďalšiu kapitolu svojej obnovy. Obec Beckov úspešne ukončila rekonštrukciu západného krídla severného paláca na hrade Beckov, ktorý bol zničený ničivým požiarom pred takmer 300 rokmi.
V rámci rozsiahlej obnovy boli kompletne zrekonštruované dve podlažia paláca a objekt získal aj novú strechu. Po dlhých 298 rokoch sa tak návštevníkom otvára časť hradu, ktorá bola po stáročia neprístupná.
Slávnostné sprístupnenie zrekonštruovaných priestorov verejnosti je naplánované na 17. júla 2026. Termín nebol vybraný náhodne. Pripomína významné obdobie histórie Beckova, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1388 daroval hrad poľskému veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. Práve za vlády rodu Stiborovcov zažíval hrad Beckov aj samotné podhradie obdobie svojho najväčšieho rozkvetu.
Rok 2026 je pre obec Beckov mimoriadne významný aj z ďalších dôvodov. Obec si pripomína 31 rokov od prevzatia hradu do svojho vlastníctva a zároveň 30 rokov od jeho slávnostného sprístupnenia verejnosti.
Obnovený severný palác predstavuje ďalší dôležitý krok v záchrane a postupnej revitalizácii jednej z najnavštevovanejších pamiatok Trenčianskeho kraja. Návštevníci budú mať jedinečnú príležitosť nahliadnuť do priestorov, ktoré boli dlhé desaťročia ukryté pred zrakmi verejnosti.
Slávnostné otvorenie bude zároveň oslavou histórie, kultúrneho dedičstva a úsilia mnohých ľudí, ktorí sa podieľajú na obnove hradu Beckov.
Hrad Beckov je jedna z najkrajších a najlepšie zachovaných zrúcanín na Považí. Táto národná kultúrna pamiatka sa majestátne týči na strmom, 60 metrov vysokom vápencovom brale priamo nad rovnomennou obcou Beckov v Trenčianskom kraji. V minulosti slúžil ako dôležitý strážny hrad a dodnes láka návštevníkov bohatou históriou, povesťami a kultúrnym programom.
História Hradu Beckov je fascinujúcou cestou od strategického vojenského oporného bodu až po jedno z najprepychovejších šľachtických sídel svojej doby. Vývoj hradu formovali tri kľúčové éry a významné šľachtické rody.
Najstaršie dejiny a vznik (9. - 14. storočie)
Veľkomoravské hradisko: Podľa archeologických nálezov stálo na strategickom vápencovom brale drevozemné hradisko už v 9. storočí.
Kráľovský strážny hrad: V 12. a 13. storočí bol vybudovaný kamenný hrad, vtedy známy pod názvom Blundix (odvodené od slova bludisko). Slúžil ako dôležitá pohraničná pevnosť chrániaca severozápadné hranice Uhorského kráľovstva.
Éra Matúša Čáka: Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil mocný oligarcha Matúš Čák Trenčiansky. Ten zosilnil jeho opevnenie, aby dokázal odolať vtedajším vojenským hrozbám. Po jeho smrti v roku 1321 sa pevnosť vrátila do rúk kráľa.
Zlatý vek pod vládou Stiborovcov (1388 - 1434)
Najväčší rozkvet a premenu na luxusnú rezidenciu hrad zažil po tom, čo ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval poľskému šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné diplomatické a vojenské služby.
Gotický palác a luxus: Stibor a neskôr jeho syn Stibor II. prebudovali strohú pevnosť na honosné rodové sídlo. Hrad rozdelili na horný a dolný.
Kultúrne centrum: Na prestavbu pozvali umelcov z Benátok, Nemecka či Čiech. Vybudovali honosný horný gotický palác s rytierskou sieňou a unikátnu hradnú kaplnku s bohatou freskovou výzdobou a vzácnou sochou Madony.
Renesančná pevnosť rodu Bánffyovcov (1437 - 1646)
Po vymretí Stiborovcov v mužskej línii získal hrad sobášom a darom rod Bánffyovcov, ktorý ho vlastnil najdlhšie zo všetkých majiteľov.
Nedobytná bašta: V dôsledku neustáleho osmanského (tureckého) nebezpečenstva v 16. storočí hrad výrazne zmodernizovali. Zvýšili obvodové múry a na dolnom nádvorí postavili masívnu delovú vežu.
Turecké útoky: Vďaka týmto úpravám hrad koncom 16. storočia úspešne odolal útoku tureckých vojsk, hoci podhradie bolo vyplienené.
Úpadok, katastrofálny požiar a záchrana
Keď v roku 1646 vymrel aj rod Bánffyovcov, hrad si rozdelilo niekoľko dedičov (komposesorát). Tí sa o jeho údržbu starali minimálne a pevnosť začala chátrať.
Osudný rok 1729: Skazu hradu zavŕšil obrovský ničivý požiar vo februári 1729, ktorý sa na hrad rozšíril z mestečka pod ním. Oheň zničil všetky strechy, drevené stropy a interiér. Hrad zostal opustený a premenil sa na zrúcaninu.
Záchrana pamiatky: V roku 1970 bol hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a začali sa na ňom prvé rozsiahle konzervačné práce. Dnes je vďaka systematickej rekonštrukcii bezpečne sprístupnený a patrí k najnavštevovanejším miestam regiónu.
