Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo so zármutkom správu o úmrtí Dariny Laščiakovej (*23. november 1931, Tvrdošín – +12. august 2026), významnej interpretky ľudových piesní, etnografky a dlhoročnej rozhlasovej redaktorky. Vo veku 94 rokov odišla osobnosť, ktorá svojou celoživotnou prácou významne prispela k uchovávaniu a odovzdávaniu slovenského kultúrneho dedičstva ďalším generáciám.
Darina Laščiaková zasvätila veľkú časť svojho života ľudovej piesni a ľuďom, ktorí ju po generácie uchovávali vo svojom prirodzenom prostredí. Po štúdiu hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa venovala nielen spevu, ale aj systematickému zaznamenávaniu a približovaniu prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Počas svojho pôsobenia v Československom a neskôr Slovenskom rozhlase pripravila množstvo relácií venovaných ľudovej hudbe, piesňam, ich interpretom i nositeľom tradícií.
Jej hlas sa stal neodmysliteľnou súčasťou slovenského rozhlasového priestoru a jej práca mala význam ďaleko presahujúci samotnú interpretačnú činnosť. Vyhľadávala ľudové piesne priamo v regiónoch, zachytávala príbehy ich nositeľov a pomáhala uchovávať pamäť slovenského vidieka v čase, keď mnohé tradičné prejavy prirodzene ustupovali z každodenného života.
Darina Laščiaková zanechala výraznú stopu v slovenskej kultúre nielen ako speváčka s nezameniteľným prejavom, ale aj ako rozhlasová redaktorka, etnografka a človek, ktorý celý svoj profesijný život venoval úcte k tradíciám a ich živému odkazu. Jej meno zostane späté s úsilím uchovať krásu slovenskej ľudovej piesne a sprostredkovať ju ďalším generáciám.
Za svoju celoživotnú umeleckú a rozhlasovú prácu získala množstvo významných ocenení. V roku 1975 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa, neskôr získala Zlatý erb, Zlatý mikrofón Československého rozhlasu, Cenu Pavla Tonkoviča či Krištáľovú pyramídu za prácu pre Slovenský rozhlas. Za celoživotné dielo sa stala aj laureátkou Krištáľového krídla. Význam jej osobnosti a jej prínos pre slovenskú kultúru ocenil v roku 2013 prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelením Pribinovho kríža I. triedy.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyjadruje rodine, blízkym, kolegom a všetkým, ktorí si Darinu Laščiakovú vážili a ktorých svojou tvorbou a osobnosťou oslovila, úprimnú sústrasť.
Česť jej pamiatke.
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Prvé vystúpenie absolvovala ako dvaapolročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov minulého storočia do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.
V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú slovenskú kultúru. Medzi najznámejšie patria Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny alebo Hory, ľudia a pieseň. Spomienky na tieto cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii Život s piesňou (2005).
Počas štúdia na vysokej škole sa stala členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu trikrát zlatú a raz striebornú medailu.
Účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968). Venovala sa tiež nahrávkam s náboženskou tematikou, ako sú vianočné koledy či mariánske piesne. Spopularizovala také skladby, ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia alebo Prišli sme vám zvestovati.
Zaslúžilá umelkyňa (1975) Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 1989 ju ocenili Zlatým mikrofónom, Cenu Pavla Tonkoviča dostala v roku 1996. Stala sa tiež nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo (2010). V roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
