Dňa 11. februára 1929 bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C.

Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929 (tiež jednej z troch najtuhších zím za posledných približne 150 rokov), a v priebehu vôbec najchladnejšieho februára v období historických meraní teploty vzduchu na území Slovenska (priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vo februári 1929 bola -11,0 °C s odchýlkou -11,4 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000). 

Dôsledky takto silných mrazov boli pre dnešnú generáciu ľudí takmer nepredstaviteľné: stromy praskali, rieky zamŕzali až do dna a vtáky padali mŕtve na zem. Priebeh a príčiny mimoriadne tuhej zimy 1928/1929 boli do väčších detailov rozpracované vo viacerých publikáciách, napr. aj v príspevku Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009).

Tuhá zima 1928/1929 bola tak trochu prekvapením, pretože nastala v priebehu desaťročia, ktoré bolo charakteristické výskytom teplotne pomerne nevýrazných zím. Samotná zima 1928/1929 začala tiež takpovediac „nevinne“ a v jej úvode (december 1928) nič nenasvedčovalo tomu, že bude jednou z najtuhších zím v období posledných približne 150 rokov. Priemerná teplota vzduchu v decembri 1928 bola v Hurbanove -0,1 °C, december tak skončil síce teplotne podpriemerný, ale stále v rámci normálu (odchýlka od dlhodobého priemeru 1901-2000 bola -0,7 °C).

Prvá výraznejšia vlna silných mrazov sa vyskytla na juhu Slovenska až na konci prvej januárovej dekády. Ráno, 11. januára 1929 klesla v Hurbanove minimálna teplota vzduchu až na -20,2 °C. Výraznejší pokles teploty vzduchu v priebehu noci a rána spôsobovala aj súvislá snehová pokrývka, ktorá sa v oblasti Hurbanova držala nepretržito od 2. januára až do 19. marca 1929, a vo svojom maxime dosiahla až 49 cm (16. februára 1929).

K ďalšiemu výraznému ochladeniu prišlo na začiatku februára, kedy v  oblasti Bieloruska zmohutnela tlaková výš, ktorá sa spojila s veľmi mohutnou a rozsiahlou tlakovou  výšou so stredom nad centrálnou Sibírou (1  060  hPa; v tom čase sa v tejto oblasti vyskytovali mimoriadne silné mrazy: -40 až -60 °C). Tento  veľmi rozsiahly komplex vysokého  tlaku s dvoma samostatnými stredmi sa 1. februára v poludníkovom smere rozprestieral od severného pólu až do južnej Číny a severnej Indie a rovnobežkovom smere od Čukotky  až po Nemecko.

Dňa 3. februára prenikol do našej oblasti po zadnej strane plytkej tlakovej níže v oblasti stredného Uralu veľmi studený kontinentálny arktický vzduch. Ráno, 3. februára 1929, klesla v Hurbanove minimálna denná teplota až na -27,1 °C (priemerná denná teplota vzduchu bola v tento deň len -20,7 °C). Obdobie silných mrazov pritom trvalo v Hurbanove už od 29. januára, skončilo až 15. februára 1929. Dňa 5. februára sa v studenom vzduchu vytvorila nad  Fínskom tlaková výš, ktorá sa postupne presúvala smerom na juhozápad a 8. februára mala svoj stred (1 030 hPa) nad Alpami.

Nad východným Ruskom sa zároveň  udržiaval “bazén” veľmi studeného vzduchu (8. februára 1929 o 13:00  UTC bolo v Moskve -38 °C). Dňa 9. februára zmohutnela nad  Petrohradskou oblasťou ďalšia  tlaková výš a po jej južnom okraji prúdil od východu až severovýchodu do strednej Európy kontinentálny  arktický vzduch. Nad centrálnym  Stredomorím sa súčasne prehĺbila  brázda nízkeho tlaku vzduchu. Teplý front s ňou spojený začal v dňoch 12. až 14. februára svojou oblačnosťou a zrážkami ovplyvňovať počasie aj  v  strednej Európe (došlo k zmierneniu mrazov).

V podmienkach zmenšenej oblačnosti, utíšenia vetra a veľmi suchého vzduchu klesla teplota vzduch v Hurbanove už 10. februára 1929 vo večernom termíne merania na -27,8 °C. Pokles teploty pokračoval až do rána 11. februára, kedy teplota vzduchu dosiahla -35,0 °C.

Ako uvádzame v príspevku Faško a kol. 2009, ráno 11. februára 1929 o  7.00 h bola malá oblačnosť so slabou hmlou, bezvetrie, teplota vzduchu  dosiahla -32,5 °C, relatívna vlhkosť bola 82 %. Dňa 11. februára dosiahla  maximálna teplota vzduchu pri oblačnom počasí len -18,9 °C a priemerná denná teplota bola v tento deň -24,6 °C. V ďalších dňoch sa mrazy v dôsledku oblačnosti a zrážkovej činnosti zmiernili, a do 14. februára napadlo 18 cm nového snehu.

Ráno 11. februára bolo mimoriadne mrazivé aj na ostatnom území Slovenska, predovšetkým v kotlinách severného a stredného Slovenska. V 23 vtedy monitorovaných lokalitách dosiahla ranná minimálna teplota vzduchu -30 °C a menej. Najnižšie minimá boli zaznamenané vo Zvolenskej a Liptovskej kotline (Na Studni -37,0 °C, Tatranská Lomnica -37,0 °C, Liptovský Hrádok -38,0 °C, Zvolen -38,5 °C a Vigľaš-Pstruša -41,0 °C). Zaujímavosťou je aj minimum teploty vzduchu z oblasti Bratislavy, v Devínskej Novej Vsi namerali ráno 11. februára až -36,0 °C.

Na okraj je potrebné poznamenať, že teplota -41,0 °C nebola v tom čase absolútnym rekordom najnižšej teploty vzduchu v Československu. Najsilnejšie mrazy dňa 11. februára zaznamenali v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budejovíc), a to -42,2 °C.

Silné mrazy po svojom zmiernení v polovici februára 1929 však ešte nepovedali posledné slovo. Ďalej sa vyskytovali na južnom Slovensku aj po 19. februári, kedy napríklad dňa 22. februára 1929 klesla minimálna teplota vzduchu až na -29,0 °C, a ešte na začiatku marca (od 1. do 6. marca) klesala pravidelne na menej ako -13,0 °C.

Január, resp. február 1929, ktoré skončili s odchýlkami -5,2 °C (9. najchladnejší január aspoň od roku 1872), resp. -11,4 °C (najchladnejší február aspoň od roku 1872) ako veľmi studený, resp. mimoriadne studený mesiac, tak napravili reputáciu celej zimy 1928/1929, ktorá skončila ako mimoriadne studená s priemernou teplotou v Hurbanove -5,9 (odchýlka od priemeru 1901-2000 dosiahla -5,7 °C).

Odchýlka priemernej zimnej teploty vzduchu nižšia ako -5,0 °C sa po zime 1928/1929 vyskytla už len raz, a to počas tuhej zimy 1939/1940. Február 1929 sa zaradil, spolu s decembrom 1879 a januárom 1893, medzi tri vôbec najchladnejšie mesiace zaznamenané v Hurbanove aspoň od roku 1871. Posledným mesiacom, kedy priemerná teplota dosiahla menej ako -10,0 °C, bol legendárny január 1942 (celkom sa k nemu priblížil aj február 1956).

K rekordnej teplote, nameranej v zime 1928/1929 sa nepriblížila žiadna zima v 20. storočí, dokonca ani pamätná zima 1939/1940 alebo 1984/1985 (Oravská Lesná -36,6°C).

Stanica Vígľaš-Pstruša bola založená v roku 1883, vtedy sa tu merali len atmosférické zrážky. Neskôr pribudli aj teplota a vlhkosť vzduchu. K prerušeniu pozorovania došlo od roku 1886 do roku 1912. Po vzniku 1. Československej republiky, prevzali správu nad stanicou Výskumné ústavy zemedelské v Bratislave. Pozorovalo a meralo sa na nej 3-krát denne, pričom teplota vzduchu bola zaznamenávaná s presnosťou na 1 °C  a takto sa vedie aj teplotný rekord: –41,0 °C. Údaje boli podrobené revízii a namerané hodnoty boli odsúhlasené.

Pán Ján Porsch, podľa našich archívnych materiálov, pozorovania na stanici Vígľaš-Pstruša vykonával od 1.10.1923 do 31.12.1931. Podľa kvality záznamov a overených nameraných hodnôt bol spoľahlivým pozorovateľom. Klimatologická stanica Vígľaš-Pstruša je v činnosti aj v súčasnosti. Pozorovateľmi na klimatologických staniciach v tej dobe boli často lesníci, záhradníci, učitelia, lekári, úradníci, t.j. takí, ktorí mali schopnosti dobre odčítavať hodnoty prvkov na prístrojoch a zároveň boli spoľahliví a dochvíľni pri meraniach a pozorovaniach.

Ján Porsch vo Vígľaši-Pstruši dňa 11.2.1929, keď vykonával ranné merania a pozorovania: "Zasnežená krajina s trblietajúcimi sa hviezdami pri svitaní, pod nohami vŕzgajúci sneh. Po otvorení dvierok na meteorologickej búdke padne zrak na tzv. suchý teplomer, udávajúci aktuálnu teplotu –38 °C.

No a liehový minimálny teplomer ukazuje hodnotu –41°C, na ktorú onej noci poklesla teplota vzduchu. Oči slzia, dych sa zasekáva, ruky krehnú a on vidí a do výkazu zaznamenáva údaj, ktorý ešte žiadny meteorologický pozorovateľ na Slovensku v 20. storočí nezaregistroval." / zdroj: SHMÚ