V kalendári Slovenskej republiky je 19. september pamätným dňom - Dňom vzniku Slovenskej národnej rady. Pred 178 rokmi totiž účastníci zhromaždenia v Myjave verejne deklarovali akt založenia Slovenskej národnej rady (SNR) ako hlavného politického a vojenského orgánu slovenského národného hnutia v revolučnom období 1848 - 1849.
V roku 1993 po vzniku samostatnej SR vyhlásili poslanci Národnej rady SR 19. september za pamätný deň.
Ten sa viaže s udalosťou, keď 19. septembra 1848 v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy po prvý raz zasadala SNR a jej hlavní predstavitelia vyhlásili na niekoľkotisícovom zhromaždení slovenské povstanie. Dom Koléniovej slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.
Vznik prvej SNR, tak súvisel so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. Stala sa ústredím národnooslobodzovacieho boja ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov.
Prvá SNR sa však sformovala už tri dni pred myjavským zhromaždením. Vo viedenskom hostinci U Šperla sa na tajnom zhromaždení 16. septembra 1848 stretlo približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Prítomní, až na dvoch, uznali SNR ako dočasnú najvyššiu slovenskú politickú a vojenskú reprezentáciu a zložili prísahu
Hlavnými politickými predstaviteľmi prvej SNR sa stali Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Na čele jej vojenskej sekcie boli Bedřich Bloudek, František Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi SNR boli Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik. Program SNR vychádzal zo Žiadostí slovenského národa, ktoré boli sformulované v máji 1848.
Pôvodným cieľom prvej SNR bolo vyburcovať do ozbrojeného boja obyvateľstvo západného Slovenska, preniknúť dobrovoľníckym zborom na stredné Slovensko, najmä do oblasti banských miest a vyvolať celonárodné povstanie, po ktorom mala uhorská moc priznať Slovákom národné práva.
Na ozbrojenú akciu sa slovenskí predstavitelia pripravovali vo Viedni už od začiatku leta 1848. Na začiatku septembra vyzval Hodža Slovákov do boja v proklamácii „Hlas k národu slovenskému“. Krátko pred začiatkom dobrovoľníckej výpravy SNR rozširovala aj výzvu „Slováci, bratia!“.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z približne 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr SNR vypovedala v Myjave poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 - 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá SNR.
