Patrí medzi najvýznamnejšie a výnimočné osobnosti slovenských dejín, ktoré počas svojho krátkeho života vstúpili do histórie niekoľkých národov.
Od narodenia jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov, štátnika, diplomata, vojaka, astronóma a cestovateľa Milana Rastislava Štefánika uplynie v pondelok (21. 7.) 145 rokov.
„Štefánik bol mimoriadne aktívny človek s rôznorodými záujmami – venoval sa vede, diplomacii aj politike. Jeho odkaz možno vidieť najmä v schopnosti prepájať poznanie, praktické schopnosti a politickú víziu. Vedel sa pohybovať v medzinárodnom prostredí a zohral významnú úlohu v zložitom období formovania nových štátov v strednej Európe po prvej svetovej vojne,“ uviedol historik Michal Kšiňan z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny.
Po stredoškolských štúdiách na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši zamieril v roku 1898 do Prahy, kde na Českej vysokej škole technickej študoval dva roky stavebné inžinierstvo. V roku 1900 prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity a špecializoval sa na astronómiu. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan, ktorému neskôr aj predsedal. Po promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína odišiel nasledujúci mesiac do Francúzska.
Po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil napríklad Španielsko, Alžírsko, Tunisko, Tahiti, Brazíliu či Ekvádor. Pozorovania robil aj na Mont Blancu. Na najvyšší alpský vrch vystúpil ako prvý Slovák. Prvý z celkovo šiestich výstupov podnikol v roku 1905.
Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky neskôr dostal od francúzskej vlády za vedecké a diplomatické úspechy kríž rytiera Čestnej légie.
Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády udelením Vojenského kríža.
M. R. Štefánik súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom československého zahraničného odboja sa stala Československá národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Dobrovoľníkov do nich získaval v Rumunsku, Taliansku, Rusku a dokonca aj v Spojených štátoch amerických. Samostatná Československá republika (ČSR) vznikla 28. októbra 1918.
Význam M. R. Štefánika nespočíva iba v rozhodujúcom podiele na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov, ale bol a je rešpektovaný nielen na Slovensku, ale tiež v zahraničí.
„Väčšinu aktívneho života pôsobil mimo Slovenska – vo Francúzsku, v kolóniách, na rôznych vedeckých a diplomatických misiách, jeho snúbenica bola Talianka, miloval slovanské krajiny. Pohyboval sa v medzinárodných kruhoch a prirodzene nadväzoval kontakty v rôznych krajinách. Aj preto ho dnes mnohí vnímajú ako ‚Európana‘ a ako vizionár hovoril o budúcom mierovom spolužití európskych národov,“ pripomenul historik Kšiňan.
Život tejto výnimočnej osobnosti ukončila vo veku nedožitých 39 rokov tragická letecká nehoda, ku ktorej došlo 4. mája 1919 pri pristávaní neďaleko Bratislavy, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín je 4. máj, teda výročie úmrtia M. R. Štefánika, na Slovensku pamätným dňom.
