Mária Rázusová-Martáková (*28.6.1905 Vrbica, †5.8.1964 Bratislava), slovenská poetka, dramatička, prekladateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, sestra básnika a politika Martina Rázusa, manželka Jána Martáka.
Preslávila sa najmä svojou tvorbou pre deti a mládež. Jej diela sa vyznačovali citlivým prístupom k detskému čitateľovi, bohatou obrazotvornosťou a ľubozvučným jazykom. V každom svojom diele dokázala majstrovsky zachytiť krásu prírody a každodenného života, čím si získala srdcia mnohých generácií mladých čitateľov.
Jej prínos pre slovenskú literatúru je nespochybniteľný. Okrem vlastnej tvorby sa venovala aj prekladom svetovej literatúry, čím obohatila slovenský literárny fond o diela významných svetových autorov. Jej preklady sa vyznačovali vysokou kvalitou, citlivosťou a vernosťou k originálu.
Zaujímavosťou je, že Mária Rázusová-Martáková bola sestrou známeho slovenského básnika a politika Martina Rázusa. Táto rodinná väzba iste prispela k jej literárnemu nadaniu a záujmu o kultúru a celkovo spoločenské dianie.
Medzi jej najznámejšie diela patrí zbierka básní pre deti "Píšťalôčka moja". Táto kniha, vydaná v roku 1938, sa stala klasikou slovenskej detskej poézie. Obsahuje množstvo veršov o prírode, ročných obdobiach a detských hrách, ktoré dodnes očarúvajú malých čitateľov svojou hravosťou a melodickosťou.
Z jej ďalších zbierok básní spomeňme "Čačky-hračky" (1938), ktorá sa stala klasikou slovenskej detskej literatúry. Táto kniha obsahuje množstvo veršov, riekaniek a básničiek, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou detstva mnohých generácií Slovákov.
Mária Rázusová-Martáková zostáva dodnes inšpiráciou pre mnohých slovenských autorov a jej diela sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej tradície.
Nezvyčajne široký je aj jej prekladateľský záber, nielen jazykovo, ale aj žánrovo. Prekladala poéziu, prózu, divadelné hry, libretá opier, ľudové piesne či rozprávky. Z ruštiny preložila Lermontovove básne Kozácka uspávanka, Na smrť Puškina, básne S. Maršaka, Lapteva, Gribojedovove Útrapy z rozumu. Z prózy spomeňme preklad Dostojevského románov Idiot a Ponížení a urazení.
Z češtiny prekladala básne F. Hrubína, B. Němcovú, zo srbčiny juhoslovanské ľudové piesne a prostonárodné rozprávky. Z francúzštiny preložila Rostandovho Cyrana z Bergeracu, pričom tento preklad odmenil Krajinský úrad slovenský na svojom divadelnom súbehu roku 1938 mimoriadne zvýšenou I. cenou. Z nemčiny preložila H. A. Stolla – Kudrun a Niebelungovia.
Poézia pre deti
1932: Pestré kvety
Tri rozprávky z neba
1934: Hore grúňom – dolu grúňom
1935: Hrdinovia
1938: Od jari do zimy
1946: Na veselej posiedke
1948: Plamienočka
1950: Zverinček
1953: Farebná záhradka
Pieseň o Váhu
Zatúlané húsa
1956: Zvieratká deťom
1957: Hajaj búvaj
1959: Hop-hop na koníčku
Lietajúci kvet
Próza pre deti
1940: V rozprávkovom svete
1954: Prvý venček
1955: Rozprávky o Jánošíkovi
1956: Hoja, Ďunďa, hoja
Chlapčekovo leto
1957: Druhý venček
1961: O medovníkovom domčeku
1982: Junácka pasovačka
Divadelné hry pre deti
1935: Spoza rajskej brány
1945: Gajdoš Filúz
1955: Medovníkový domček
Výber z tvorby
1955: Pod belasou oblohou
1965: En-ten tulipán
1966: Sedmikráska
1978: Do školy (spolu s Ľ. Podjavorinskou)
1980: Jarné vtáča
1983: Prvé rozprávky
1987: Zlaté zvonky
1989: Od jari do zimy
Poézia pre dospelých
Svetlo nad horami
Vyznanie
Pieseň o láske
Veršovaná dráma
Jánošík
Ocenenia
1966: Cena Fraňa Kráľa za celoživotné dielo in memoriam
Mária Rázusová-Martáková: Môj macík
Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky
a ty, Macko, ticho seď,
oblečiem ťa hneď!
Teraz pekne po poriadku
uvaríme kašu sladkú:
staň si sem na samý kraj,
na mliečko mi pozor daj!
Pred jedením člipky-čľapki
umyjeme obe labky
a potom ich dosucha
uteráčik vyšúcha.
Tak, strapánik chlpatý,
nekvapni si na šaty!
Už ťa obed očakáva:
cukrík, koláč, biela káva.
Psíček Bodrík hľadí skraja:
Kdeže idú títo dvaja?…
- Vezmite ma sebou tiež!
- Nie, nie. Ty pred búdou lež!
Aj hus vyšla spoza kríčka
pozrieť bližšie na Macíčka:
- Ten chlpáč aj rozpráva?
- Jaj, hus, nebuď zvedavá!
Malé kozľa od koryta
ani sa nič neopýta,
len na Macka pozerá:
Čože je to za zvera?
Už sme došli k potoku –
pridaj, Macík, do kroku:
labka tmavá- nôžka biela:
šups my rovno do kúpeľa!
Aj chytro aj pomaly
brodili sme, plávali,
potom kopŕc na breh znova
opáliť sa do kávova!
Juj, nehoda veliká:
stiahla voda Macíka;
všetky labky hore dvihol:
- Bodrí, Bodrík, chytaj mi ho!
Takto smutní stúpame
za Bodríkom ku mame.
Bunda sťa myš zmoknutá…
Zas pôjdeme do kúta!
