Pred 129 rokmi vynálezca, strojný inžinier a konštruktér Ján Bahýľ uskutočnil v Bratislave prvý let vrtuľníkom vlastnej výroby. Jeho výnimočné tvorivé myslenie dopomohlo k tomu, aby sa 30. mája 1897 vôbec prvý vrtuľník odpútal od zeme.
Prvé náčrtky akéhosi "vrtuľníka" vypracoval už slávny taliansky renesančný maliar, vynálezca a konštruktér Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol však práve slovenský rodák, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897).
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na vtedajšej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča.
Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka a pôsobil ako vojenský staviteľ.
V ruskom Petrohrade pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky.
Bahýľovým hlavným zámerom bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895.
Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 metra a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku.
Vo Zvolenskej Slatine otvorili v októbri 2016 park, ktorý pomenovali po slávnom rodákovi. Park Jána Bahýľa vznikol pri príležitosti 160. výročia narodenia talentovaného vynálezcu.
• Patent na 'vrtuľník' je zapísaný v Uhorskej ohlasovni patentov a datovaný na január 1906. Okrem Bahýľa, ktorý sa tu uvádza ako armádny (c. a k.) staviteľ, je autorom a majiteľom patentu aj Anton Marschall - výrobca kočov. Patent teda podali a získali spoločne. Samotný patentový záznam uvádza vynález ako lietajúci stroj, resp. lietadlo (röpülögép).
Pre zaujímavosť - z patentového záznamu: „Podstata vynálezu spočíva v tom, že pozostáva z dvoch do seba vložených dutých hriadeľov, z ktorých každý nesie ľubovoľný počet lopatiek vyrobených z plátna a drevených vlákien, ktoré sú k hriadeľom vhodným spôsobom pripevnené. Konce hriadeľov sú spojené s benzínovým alebo plynovým motorom uloženým v kryte, a to takým spôsobom, že motor uvádza oba hriadele do vzájomne opačného rotačného pohybu.“
Opisuje aj to, ako je možné stroj riadiť: „Ak sa obsluha lietajúceho stroja postaví alebo usadí tak, že ťažisko jej tela sa nachádza zvisle pod ťažiskom stroja, potom sa stroj zdvíha kolmo nahor. Ak však obsluha posunie kôš napríklad dopredu, lietajúci stroj sa začne pohybovať šikmo nahor v smere posunutia, čím je možné s týmto strojom vykonávať let v ľubovoľnom smere.“
• Ján Bahýľ okrem vrtuľníka zostrojil a dal si patentovať aj niekoľko ďalších technických vynálezov. Napriek inovatívnosti zostali niektoré len vo forme prototypov a technických výkresov, napríklad zubačková lanovka na Bratislavský hrad.
Z praktických inovácií spomeňme kachľovú vložku, ktorá zvyšovala účinnosť vykurovania, tzv. suchý záchod s tlakovým mechanizmom na elimináciu zápachu a (čo je v bojových podmienkach ešte dôležitejšie) zvýšenie hygieny a zabránenie šíreniu nákazlivých chorôb.
Snahu využívať všetky dostupné zdroje (a skĺbenie technického myslenia s vojenským) dokazuje ďalší jeho námet - využitie spádu kanalizačného odvedenia vody na výrobu elektriny.
Patrí sem aj parný tank, balóny s turbínami či automobil, ktorý mal okrem spaľovacieho motora aj akumulátor (akýsi dávny prapredok dnešných hybridov).
