Autorka próz i rozhlasových hier Marína Čeretková-Gállová sa zameriavala na tvorbu zachytávajúcu zväčša ženské hrdinky s pohnutými osudmi. Spisovateľka ich predstavovala neidealizovane. Jej romány sú často označované ako dievčenské, čím prispela k formovaniu tohto žánru v slovenskej literatúre.

Marína Čeretková-Gállová (vlastným menom Marína Čeretková) sa narodila 26. septembra 1931 v Zbehoch. Po štúdiu na Dievčenskom gymnáziu v Nitre začala v roku 1950 navštevovať Univerzitu Komenského v Bratislave (odbor slovenčina a dejepis), no už rok na to musela školu opustiť z politických dôvodov - kvôli otcovi, ktorý bol živnostníkom a podľa vtedajšieho režimu vykorisťoval robotníkov.

Pracovala ako šička, zamestnala sa aj v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (v Bystričke pri Martine, neskôr v Nitre). Napokon sa jej v roku 1957 podarilo doštudovať. Vydala sa za akademického maliara Tibora Gálla a pôsobila ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie v Československom rozhlase v Košiciach. V 60. rokoch bola tajomníčkou Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, redaktorkou i externou šéfredaktorkou časopisu Realita.

Normalizačné roky opäť oživili politické tlaky, pre ktoré musela z rozhlasu v roku 1970 odísť a niekoľko rokov nemohla publikovať. Vystriedala viacero zamestnaní. Na konci 70. rokov sa stala jej bydliskom Nitra, kde po rozvode bývala spoločne s dcérou. V tomto meste sa po novembri 1989 zapájala do činnosti odbočky Spolku slovenských spisovateľov.

Literárnym debutom Čeretkovej-Gállovej bola kniha s názvom Koniec líšky (1962) obsahujúca tri novely. V nich sa zaoberala citovými problémami dievčenských postáv, ktoré trápia nešťastné ľúbostné aj rodinné vzťahy. Rovnakými témami sa vyznačujú aj ďalšie prózy Stokrát moje leto, Smrť červenej jarabiny (obe 1964), Samota pre bohov, Koňak pre Amáliu (obe 1967) či Hriešne dievča Júlia (1970).

Autorka sa vo svojich dielach snažila vyhnúť prúdu dobovo angažovanej tvorby. Po rokoch nútenej odmlky napísala prózu Jednooký (1978) o živote všedného človeka Vinca Vavru, ktorému do života vstúpia tri ženy. Známy je aj román o dospievajúcej dievčine nachádzajúcej sa v nepriaznivej životnej situácii s názvom Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej (1982). Osudom detí z neúplných alebo rozvrátených rodín sa venovala v knihe Cudzie deti (1983). Neskôr jej vyšiel román Úraz (1987) o žene, ktorá v nemocnici prehodnocuje svoj život.

Deväťdesiate roky reprezentujú v jej tvorbe miniromán Uniesť svoj kríž (1993) a novela Anjelik (1994). Prvky povesti, báje, rozprávky aj balady má próza odohrávajúca sa v prostredí Nitry s názvom Koniec hastrmana (1999). Nasledujú knihy Ženskými očami (2001), trojnovela Návraty (2004), v roku 2010 jej vyšla kniha s autobiografickými črtami Trinásta komnata s podtitulom Príbehy zo štyroch truhlíc.

O päť rokov neskôr vyšiel Maríne Čeretkovej-Gállovej cyklus siedmich poviedok O tebe a o mne. Autorka v ňom rozoberá príbehy ľudí, ktorí sa ocitnú na okraji spoločnosti a musia sa konfrontovať so sebou, ale aj so svetom, z ktorého boli diskvalifikovaní.

Marína Čeretková-Gállová napísala aj viacero rozhlasových hier, pásiem a poviedok. V dramatickej tvorbe sa zamerala na porovnanie mravných ideálov a reality a na hľadanie zmyslu života človeka. Známe hry sú napríklad Murovaný dom (1958), Milosrdní (1969), Len neumrieť na lásku (1980) alebo Hriech mlčania (1992). Poviedka pre rozhlas Pátranie po nezvestnom o dievčine, ktorú trápia vážne rodinné vzťahy, vyšla v roku 2003.

Za svoju tvorbu Marína Čeretková-Gállová získala Poctu ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998) aj Cenu mesta Nitry za celoživotné dielo (2002).

Marína Čeretková-Gállová zomrela 22. októbra 2017 vo veku 86 rokov.

DIELA

Próza
• Koniec líšky. Ilustroval Tibor Gáll. 1. vyd. Košice: Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, 1962. 162 s.
• Smrť červenej jarabiny. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964. 124 s.
• Stokrát moje leto. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1964. 130 s.
• Koňak pre Amáliu. [Úryvky z cigánskych piesní v prebásnení Dezidera Bangu sú z antológie Pieseň nad vetrom]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1967. 111 s. (viaz.).
• Samota pre bohov. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 89 s.
• Hriešne dievča Júlia. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970. 140 s.
• Jednooký. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1978. 143 s.
• Dlhé čakanie Adely Drozdíkovej. Ilustrovala Zlatica Hlaváčová. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá. 1982. 209 s.
• Cudzie deti. [Pavol Plutko, Karol Rosmány]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1983. 159 s. Edícia: Eva, zv. 85.
• Úraz. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1987. 225 s.
• Uniesť svoj kríž. Obálka Eva Danielová. 1. vyd. Bratislava: Elita, 1993. 32 s. ISBN 80-85323-39-7.
• Anjelik. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1994. 136 s. ISBN 80-88735-10-6.
• Koniec hastrmana. Ilustrácie Ida Hammelová. 1. vyd. Bratislava: DONY, 1999. 58 s. ISBN 80-968087-0-2.
• Ženskými očami. 1. vyd. Nitra, 2001.
Návraty (trojnovela). 1. vyd. Nitra: Dom Matice slovenskej, 2004. 125 s. ISBN 80-7090-746-0.
• Trinásta komnata: Príbehy zo štyroch truhlíc. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010. 167 s. ISBN 978-80-8061-420-1.
• O tebe a o mne: Cyklus siedmich poviedok. Nitra: Čakanka, 2015. 194 s. ISBN 978-80-89624-07-2.

Scenáristika
• Katastrofa na nedeľu. 1965.
• Televízny klub mladých. 1981.
• Tereza. 1983, 1986, 1997.

Rozhlasová tvorba
• Murovaný dom. [verejná nahrávka na text]. 1958.; Dramaturgia: Hana Rodová. Réžia: Mária Jarkovská. Naštudoval Slovenský rozhlas Košice, 2010.
• Bábika. [rozhlasová hra]. Réžia: Martin Hruška. Naštudovala Bratislava. 1960.
• Koniec líšky. 1962.
• Telefón. [Rozhlasová etuda o malej letnej láske. Dramaturgia: Karol Jančošek. Réžia: Martin Hruška]. Čs. rozhlas Košice, 1964 (1965). 46 min.
• Milosrdní. Dramaturg: Karol Jančošek. Réžia: Miriam Budová. Naštudoval Čs. rozhlas Košice, 1969 (1971).
• Uveriť v šťastnú hviezdu. 1976.
• Len neumrieť na lásku. (1980) 1981.
• Panenka menom Helena. (1970) 1983.
• Radostná udalosť. (1983) 1985.
• Chlap na zaplakanie. (1985) 1986.
• Jedna malá večnosť. 1987.
• Hriech mlčania. [rozhlasová hra]. Dramaturgia: Štefan Kasarda. Réžia: Eduard Gürtler. Čs. rozhlas Košice, 1992. 41 min.
• Nebudem s vami odriekať Zdravasmária. 1998.
• Koniec hastrmana. 1999.
• Nebuď smutná, buď veselá. [rozhlasová poviedka]. Redakcia: Pavol Hudík. Réžia: Igor Hrabinský. Slovenský rozhlas, 2000. 30 min.
• Pátranie po nezvestnom. [rozhlasová poviedka]. Redakčne pripravil Peter Holka. Réžia: Jozef Prážmari. Pripravil Slovenský rozhlas, 2003. 27 min.

OCENENIA
• Cena mesta Nitry za celoživotné literárne dielo a vrelý vzťah k Nitre (2002)
• Pocta ministra kultúry SR za invenčné spracovanie súčasnej problematiky v žánri umeleckej prózy ako aj rozhlasovej a televíznej tvorby (1998)