Kaštieľ v Betliari je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Nachádza sa v obci Betliar, 7 km severne od okresného mesta Rožňava.

Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií – jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Takže všetko, čo tu budete vidieť, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.

Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza malebná dedina, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami. Pustošenie Druhej svetovej vojny ušetrilo len tri kaštiele na Slovensku: Orlové, Hodkovce a Betliar. Bohužiaľ do dnešných dní sa zachoval len kaštieľ Andrássyovcov v Betliari.

Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu - staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.

Počiatočné fázy stavebných dejín kaštieľa sú nejasné a preto dostávajú priestor skôr dohady. Klenby s lunetami, ktoré sa zachovali v takmer celom prízemí, pochádzajú zo 17. storočia. V tej dobe bol stavebný ruch zaznamenaný aj na hrade Krásna Hôrka. Vieme však o dvoch rozsiahlych stavebných úpravách kaštieľa, ktoré sa spájajú so vzrastom významu rodu, ktorý koncom 18. storočia získal grófsky titul a stále viac sa angažoval v železorudnom priemysle. O klasicistickej podobe kaštieľa za grófa Leopolda Andrássyho z 80-tych až 90-tych rokov 18. storočia sa dozvedáme predovšetkým z archívnych prameňov, no dokumentujú ju aj pruské a české klenby v severnom trakte prvého poschodia (niekdajšie hosťovské apartmány).

V tej dobe sa začal okolo kaštieľa vytvárať aj rozsiahly anglický park s početnými romantickými stavbičkami. Medzi nimi sa nachádza aj klasicistická rotunda, ktorá slúžila pôvodne ako knižnica (od roku 1905 je knižnica v kaštieli), a ktorú založil Leopold Andrássy, veľký zberateľ a slobodomurár.

Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov takmer nepretržite až do roku 1945, len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov (kúpou od Imricha Andrássyho), ktorí ho zasa predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., ktorý sa stal významnou osobnosťou kultúrno-spoločenského života Uhorska i výraznou postavou vtedajšieho železorudného priemyslu, preto ho prezývali "Železný gróf". Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 - 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad.

Počas tejto romantickej - historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska. Na východnej strane bola zasa postavená vežička na vzor veže slávneho sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) s dlátkovou strieškou, ostatné veže majú striešky francúzskeho typu.

Prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú.

Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 15000 zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpelňami.

Poľovnícky kaštieľ Andrássyovcov obklopuje jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku, ktorý bol v roku 1978 zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta. Anglický park v Betliari má do svojej záhadnosti zakomponovanú hravú, vzrušujúcu objavnosť. Za každým stromom, v každom zákutí objavíme niečo nové, prekvapivé. Tak ako aj kaštieľ, ktorý sa akoby náhodne vynorí spoza veľkého košatého stromu vynárajú sa postupne pavilóny, cestičky, kaskády...

Betliarsky park dáva a umocňuje pocit vznešenosti hostí, ktorí navštívia kaštieľ a na chvíľu sa ponoria do myšlienok, ktoré ich zanesú späť v čase o sto či dvesto rokov. Asi pred dvomi storočiami gróf Leopold Andrássy pozval na svoje panstvo významného záhradného architekta Henricha Nebiena, ktorý položil základy betliarskeho anglického - prírodného parku. Nebien patrí medzi významné osobnosti klasicistických a empírových záhrad, pôsobil aj Budapešti, kde vytvoril "Városliget" a v Dolnej Krupej u Brunswikovcov.

Jeho nasledovníkom sa už v roku 1823 stal Jozef Bergman, ktorý navrhol vysoký kamenný vodopád pripomínajúci rímske antické akvadukty, pod ktorý umiestnil grottu (jaskyňu) pre ľadové medvede. Druhá polovica 19. storočia obohatila park o tri fontány. Najhonosnejšia s bazénom v podobe štvorlístka, umiestnená do francúzskej buxusovej výsadby sa nachádza pred kaštieľom, v jej strede je bronzová socha okrídlenej Psyché.

Ďalšie dve dostali miesto v severozápadnom priehľade parku a Andrássyovci ich využívali ako bazény na kúpanie. V Betliari sa stretneme aj mnohými drobnými architektúrami, typickými pre parky konca 18. storočia a 19. storočia. Okrem spomínaného vodopádu sa východne od kaštieľa nachádza tzv. Bosnia bar, miesto zábav aristokracie, postavený pravdepodobne v 18. storočí. Na jednej z cestičiek vedúcich cez rôzne parkové zákutia natrafí návštevník na malú okrúhlu kamennú stavbičku s kupolou. Hermesova studňa bola postavená pôvodne ako miesto na oddych a osvieženie po dlhých prechádzkach parkom, v jej interiéry je vybudovaná fontánka, ktorú pôvodne zdobilo súsošie Hermesa s delfínmi.

Snáď najzaujímavejšou je slobodomurársky pavilón, postavený na sklonku 18. storočia Leopoldom Andrássym, členom slobodomurárskej lóže. Pavilón s polygonálnym pôdorysom zaujme predovšetkým svojimi netradičnými okennými otvormi v tvare hviezdy, či trojuholníka. Vo vnútri sú steny pokryté maľbou iluzívnej stĺpovej architektúry. Budovu obkolesuje malá vodná priekopa, okolo ktorej boli vysadené trojice stromov vyrastajúce z jedného kmeňa - symbolizujú súdržnosť slobodomurárov.

Park v minulosti poskytoval priestor pre rôzne športové aktivity, okrem jazdy na koni, či poľovačiek, to bol tenis a kriket, ktorý si grófi a ich návštevy rady zahrali. Na mieste tenisového kurtu však dnes nájdeme len zelenú lúku s tzv. čínskym pavilónom, kde sa odkladalo športové náčinie. Orient sa v parku prejavil v stavbe japonského mosta nad Krivým potokom, ktorý bol upravený do meandrov a členený početnými kaskádami. Nájdeme tu aj skutočne romantické zrúcaniny, či zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou.

Park postupne prechádza do lesa, bohatého na poľovnú zver, preto bol Betliar v 19. storočí a začiatkom 20. storočia hojne navštevovaný aristokraciou z celej Európy. Slávne betliarske poľovačky na medvede sa stali častou témou súdobej tlače.

Obraz parku dotvárajú aj vzácne cudzokrajné dreviny, či majestátne domáce duby a smreky. Najvzácnejšie stromy sú situované v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, rastie tu najväčšia magnólia v strednej Európe, zelkova ostrolistá, katalpa, ginko dvojlaločné, či ľaliovník tulipánokvetý.

Betliarsky kaštieľ jeden z mála feudálnych sídel u nás, ktoré sa takmer neporušené zachovali až do dnešných dní. Návštevníci tu majú možnosť aspoň približne spoznať životný štýl aristokracie, konfrontovať sa s jej záľubami i vkusom. Interiéry kaštieľa ponúkajú možnosť vidieť vzácne umelecké diela starých i moderných majstrov, galériu predkov rodu Andrássy, historickú knižnicu, historický nábytok, umelecko-priemyselné predmety, poľovnícke trofeje, či exotické africké a ázijské zbierky.

Maľby a sochy

V kaštieli je vystavených takmer 500 výtvarných diel, z ktorých väčšinu tvoria portréty členov rodu a ich príbuzných. Na prvom poschodí bola v 19. storočí vo veľkej hale vytvorená galéria predkov, ktorá pôvodne slúžila aj ako priestor pre prezentáciu zbierok a rôznych vzácností a kuriozít. V súčasnosti tu nájdeme aj portrét Štefana I. Andrássyho, ktorého považujeme za zakladateľa staršej betliarskej vetvy rodu. Jeho podbizeň pochádza od neznámeho majstra zo začiatku 18. storočia.

Väčšina obrazov andrássyovskej galérie predkov pochádza od neznámych majstrov 18. a 19. storočia, preto sú signované diela zaujímavejšie a niekedy aj hodnotnejšie. Medzi takéto patrí portrét Márie Balassa z roku 1729 od Carla Emricha, dvorného maliara Balassovcov i Koháryovcov.

Mimoriadnu pozornosť si zaslúži sieň Nádasdyho husárov (jedáleň), kde je vystavených 34 portrétov husárov v uniformách z druhej polovice 18. storočia. Portréty i napriek svojej schematickosti a strnulosti majú vysokú hodnotu, okrem toho, že ide o jedinú intaktne zachovalú vojenskú galériu u nás, na niektorých portrétoch je zachytené meno a hodnosť pána z portrétu. Podobné vojenské galérie sa na Slovensku nachádzajú vo Svätom Antone, na Červenom Kameni a torzo v jasovskom kláštore. Pandanty betliarskych husárov môžeme nájsť v Budapešti v Jankovichovej zbierke, tie sú však na vyššej umeleckej úrovni.

Z portrétov členov rodu z 18. storočia púta pozornosť predovšetkým portrét Antona Andrássyho, neskoršieho rožňavského biskupa v detskom veku. Barokový obraz z roku 1755 zachytáva jemného chlapca - študenta nitrianskeho seminára. Za povšimnutie stojí aj podobizeň prvej manželky Štefana I. Žofie Serédy, ktorej prirodzene mumifikované telo je vystavené v kaplnke hradu Krásna Hôrka. Jej portrét bol vytvorený za začiatku 18. storočia a Žofiu zachytáva v honosných barokových šatách s ružou v ruke.

Omnoho bohatšia a rôznorodejšia je však kolekcia portrétov Andrássyovcov z 19. a začiatku 20. storočia, z ktorých početná skupina pochádza od uhorského maliara Žigmunda Vajdu, dvorného maliara Emanuela I. a jeho syna Gejzu I. Vajda vytvoril v roku 1890 dokonca aj fresku v červenom prijímacom salóne, kde už uplatnil prvky nastupujúcej secesie. Niekoľko portrétov maľoval aj vynikajúci maliar s košickými koreňmi Július Benczúr, ktorý zachytil podobu Juliusa I. i Gejzu I. Okrem týchto diel sa od neho v jednej miestnosti nachádza aj obraz bieleho koňa - ide o štúdiu k Benczúrovej veľkej historickej kompozícii "Späťobsadenie Budína od Turkov v roku 1686".

V zbierkach sa nachádza viacero historických malieb, z ktorých vyniká monumentálna kompozícia rakúskeho maliara Franza Adalberta Seligmanna z roku 1887, zobrazujúca poľovačku cisára Otta I. s pážaťom Leopoldom I. Babenbergom, ktorý svojho pána zachránil pred rozzúreným medveďom - cisár mu za hrdinský čin v roku 975 daroval územie dnešného Rakúska.

Andrássyovci boli známi v celom Uhorsku ako zberatelia starožitností i umeleckých diel. Dnes máme vďaka tejto zberateľskej vášni možnosť vidieť diela významného holandského maliara zátiší Otta Marseus van Schrieck zo 17. storočia, či tabuľovú maľbu klaňanie sa troch kráľov z druhej polovice 16. storočia od neznámeho holandského maliara. Zo 17. storočia pochádza rozmerná bojová scéna od flámskeho maliara Jeana B. van der Meirena, ktorá zachytáva boj medzi vojskami Karola Lotrinského a Turkami pri Osijeku v dnešnom Chorvátsku v roku 1688. Meirenova maľba patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na Slovensku.

I keď sochárskych diel je v betliarskom kaštieli vystavených málo, tie ktoré majú možnosť návštevníci vidieť dosahujú pomerne vysokú umeleckú kvalitu. Po stranách hlavného vstupu do kaštieľa sú na stene vystavené dva oválne reliéfy - jeden zachytáva podobizeň Emanuela I. a pochádza od známeho uhorského sochára Alojza Stróbla 19. storočia. Druhý vytvoril významný rakúsky sochár Franz Baltazar Moll, ktorý pracoval aj na objednávkach dvora. Olovený reliéf z obdobia okolo roku 1755 zobrazuje neznámeho muža.

Ďalší rakúsky sochár 18. storočia Ch. Schleterer je autorom dvoch mramorových reliéfov Márie Terézie a jej manžela Františka Štefana Lotrinského. Medzi zaujímavejšie patrí aj bronzová kompozícia zo začiatku 20. storočia od Mikuláša Ligetiho zobrazujúca arciknieža Jozefa na poľovačke.

Nábytok a keramika

Keď dal koncom 18. storočia Leopold Andrássy kaštieľ prebudovať, pravdepodobne si v jeho blízkosti zriadil aj nábytkársku dielňu. Tento predpoklad sa opiera o množstvo zaujímavých neskorobarokových skríň, kresiel, či stoličiek, ktoré nemajú obdobu v slovenských, ani zahraničných zbierkach. Vyznačujú sa jemnou rustikalizáciou tvarov a rezbárskych detailov.

Z 18. storočia však pochádza aj mnoho zahraničných prác a prác domácich uhorských dielní. Do polovice storočia možno datovať mohutnú sedaciu súpravu v tzv. červenom salóne, ktorá sa spája s nárastom významu rodu dosiahnutím vojenských úspechov. Garnitúra je vyrobená v štýle Ľudovíta XIV., čo dokazuje veľký vplyv Francúzskeho dvora na nábytkárske umenie i bytovú kultúru našej šľachty.

Obdobie prechodu z baroka do rokoka, teda umenie medzi vládou Ľudovíta XIV. A Ľudovíta XV - regence, krásne ilustruje súprava stoličiek v jedálni zo začiatku 18. storočia, ktoré sú potiahnuté ručne maľovanou kožou.

V betliarskom múzeu sa nachádza aj zaujímavá kolekcia renesančných truhlíc zo Slovenska i z Itálie. Jednou z najkrajších i najhodnotnejších je Spišská svadobná truhlica z roku 1653, bohato zdobená vyrezávaním, vypaľovaním i inkrustáciou.

V niekdajšej pracovni grófa Gejzu Andrássyho bola umiestnená jedna veľmi vzácna kachľová pec zo 60-tych rokov 18. storočia. Pravdepodobne tirolská pec je jednou z trojice pecí, ktoré pochádzajú o jedného majstra, ktorý je bohužiaľ zatiaľ neznámy. Ďalšia podobná pec je v Budapešti a tretia v taliansku v Bolzane.

Historická knižnica

Knižnica patrí medzi najimpozantnejšie a najpôsobivejšie interiéry kaštieľa. V 18. storočí ju začal budovať pravdepodobne gróf Karol I., ktorého snaženie rozvíja jeho syn Leopold. Leopold dal pre potreby knižnice postaviť klasicistickú rotundu v parku, odkiaľ boli knihy prenesené do kaštieľa až začiatkom 20. storočia do niekdajšej obrazárne kaštieľa so stropným osvetlením. V knižnici sa nachádza viac než 15000 zväzkov prevažne vedeckej literatúry zo 16. - 20. storočia, no nezanedbateľná je aj grafická zbierka a zbierka fotografií, ktoré tu tiež dostali miesto. I keď sa v andrássyovskej knižnici nenachádzajú stredoveké exempláre, nájdeme tu niekoľko desiatok zväzkov viazaných do stredovekých rukopisných fólií kódexov a antifonárov.

Zaujímavosti a kuriozity

V prízemí kaštieľa sú vystavené rôzne pozoruhodnosti, ktoré si Andrássyovci priniesli zo svojich expedícií po exotických krajinách. Na konci grotty sú vo výklenku umiestnené dve vzácne, pravé egyptské múmie. Veľká je z obdobie novej ríše, to znamená, že je stará asi 3000 rokov. Ide o múmiu kňaza zasväteného bohovi Amonovi, je v pôvodnej rakve, ktorej maľované veko je vystavené vedľa. Druhá z piatich slovenských egyptských múmií je z obdobia neskorej ríše - jej vek sa odhaduje na 2000 rokov - je to múmia dieťaťa, ktoré po smrti vysušili na slnku.

Prízemie ďalej dopĺňajú trofeje exotických zvierat ako sú krokodíl, slon africký, korytnačka obrovská, byvol, nosorožec a iné. V zbierkach nájdeme dokonca aj slonie nohy používané na odkladanie prechádzkových palíc, kožu hrocha, či preparované mláďa medveďa.