Pokiaľ sa médiá nezačnú normalizovať, budú ich normalizovať politici. Túto myšlienku som napísal krátko po atentáte na Roberta Fica.

Ak očakávame od politikov, že sa budú správať slušne, nemôžeme sa my správať neslušne. A už vôbec nemôžeme z pozície novinárov hovoriť o dehumanizácii kohokoľvek. Zbavenie človeka ľudskosti je trestný čin. Táto forma boja nepatrí do rúk politikov ani novinárov. Nikoho.

Hlásať dehumanizáciu politického oponenta sme tu už mali. V najhorších časoch nacizmu i komunizmu. Hovoriť o nej v demokracii je neslýchaná vec. O to viac ak ju napíše komentátor z denníka, ktorý sa pasuje za strážcu a ochrancu demokracie na Slovensku. Nemožno obchádzať kultúrne domy a kázať v nich vláde o morálke a zároveň písať o dehumanizácii človeka. To nejde. Vlastne ide. V tom prípade sú však záchrancovia demokracie tými, pred ktorými ju bude treba ochrániť. Na prvom mieste.

Takéto výzvy patria do iného typu médií nad ktorými tie štandardné často ohŕňajú nos. Svojou radikalizáciou a extrémizáciou sa im začínajú podobať. Strácajú morálne právo poučovať kohokoľvek o čomkoľvek. Po prirovnaní neočkovaných k ošípaným, „kvičiacim ako svine na bitúnku“, prichádza teraz autor s výzvou na dehumanizáciu ľudí mimo preferovaného klubu.

Skúsme si predstaviť, že by niečo podobné napísal niekto z druhej strany. To by bolo rečí. A protestov. Žiadostí o ospravedlnenie. Každý môže prestreliť. Slušného človeka poznáme podľa toho, že sa za svoj prešľap ospravedlní. Ibaže by na ospravedlnenie nevidel dôvod. Keby to bolo tak, potom je situácia oveľa vážnejšia než o nej uvažujem. Keď nám totiž dnes neprekáža novinárska výzva k dehumanizácii skupiny ľudí, čo urobia zajtra politici? Budú môcť urobiť čokoľvek. Vrátane normalizácie médií. Nikto súdny sa im diviť nebude.

Politici majú mať hranice. Rovnako ako novinári. Tí, ktorí ich stratia, sú pre Slovensko väčším nebezpečenstvom ako ľudia, ktorých chcú dehumanizovať. Tretí sektor, ochrancovia ľudských práv, kde ste? Haló. Dehumanizovať človeka nestačí, aby vás bolo počuť?

Novinárom chýba stavovská organizácia, ktorá by v takýchto a podobných situáciách povedala hlasné: „Nie. Toto sa nesmie. Voči nikomu. Zlyhali sme. Prepáčte. Viac sa to nebude opakovať.“ Hovorí sa tomu normalizácia extrémizácie štandardných médií. Ak ju neurobia oni sami, budú ich normalizovať iní. Chcem veriť, že si za vzor nevezmú nimi hlásanú dehumanizáciu.

Zdroj: fb Karol Lovaš