Karel Jaromír Erben bol jedným z najvýznamnejších českých spisovateľov romantizmu, ktorý sa stal legendou vďaka svojmu úsiliu o zachovanie a vydávanie českých ľudových povestí a rozprávok. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že bol všestrannou osobnosťou – historik, právnik, archivár a básnik.
Narodil sa 7. novembra 1811 v Miletíne pri Jičíne v Rakúskom cisárstve. Bol jedným z deviatich súrodencov, ale iba jeho sestra Josefína sa dožila dospelosti.
Erben študoval na gymnáziu v Hradci Králové a neskôr v Prahe, kde sa venoval filozofii a právu. V tejto časti svojho života sa zoznámil s významnými osobnosťami ako Karel Hynek Mácha a František Palacký, ktorí ho ovplyvňovali. Erben začal svoju kariéru ako praktikant na súde pri pražskom magistráte a neskôr pracoval pri pražskom fiškálnom úrade. V roku 1843 sa stal spolupracovníkom Františka Palackého v Národnom múzeu, kde sa venoval skúmaniu a triedeniu mimopražských archívov. Jeho prvé významné verejné vystúpenie bolo v roku 1848, keď sa stal redaktorom Pražských novín.
Erbenovo úsilie o zachovanie a vydávanie českých ľudových povestí a rozprávok sa stalo zásadnou činnosťou jeho kariéry. Od roku 1851 pôsobil ako archivár mesta Prahy a od roku 1864 bol riaditeľom pomocných úradov pražských. Spolupracoval s Františkom Palackým na mnohých projektoch, čo značne poznamenalo jeho politické názory a umelecké smery.
Erbenova tvorba bola zameraná na zachovanie a rekonštrukciu ľudovej slovesnosti. Jeho najvýznamnejším dielom je zrejme Kytice z pověstí národních, ktorá bola výsledkom dvadsiatich rokov práce a bola publikovaná v roku 1853. Táto zbierka balád sa stala trvalým podnetom pre ďalších tvorcov a patrí k najvýznamnejším dielam českej literatúry.
Karel Jaromír Erben je považovaný za jedného z najväčších reprezentantov českých ľudových povestí a romantizmu. Jeho práca bola oceňovaná ako dôležitý príspevok k uchovaniu kultúrneho dedičstva českých zemí. Erben sa zaslúžil o zber a vydávanie mnohých národopisných textov, ktoré sa stali trvalou súčasťou českej kultúry.
"Kytice" je báseň Karla Jaromíra Erbena a zároveň názov celej jeho zbierky balád, ktorá obsahuje trinásť básní. Úvodná báseň "Kytice" vysvetľuje, prečo Erben zbierku vytvoril, a spája jej tému s poslednou básňou "Věštkyně".
Karel Jaromír Erben - Kytice
Zemřela matka a do hrobu dána,
siroty po ní zůstaly;
i přicházely každičkého rána
a matičku svou hledaly.
I zželelo se matce milých dítek;
duše její se vrátila
a vtělila se v drobnolistí kvítek,
jím mohylu svou pokryla.
Poznaly dítky matičku po dechu,
poznaly ji a plesaly;
a prostý kvítek, v něm majíc útěchu,
mateřídouškou nazvaly.
Mateřídouško vlasti naší milé,
vy prosté naše pověsti,
natrhal jsem tě na dávné mohyle -
komu mám tebe přinésti?
Ve skrovnou já tě kytici zavážu,
ozdobně stužkou ovinu;
do šírých zemí cestu ti ukážu,
kde příbuznou máš rodinu.
Snad se najde dcera mateřina,
jí mile dech tvůj zavoní;
snad že i najdeš některého syna,
jenž k tobě srdce nakloní!
"Kytice" (báseň): Táto báseň je akýmsi rámcom celej zbierky. Rozprávač zbiera kvety - konkrétne materinu dúšku - z mohyly, aby ich rozdelil príbuzným. Báseň symbolicky spája ľudovú slovesnosť a vlastenecké cítenie, pričom kvety reprezentujú jednotlivé povesti.
"Kytice" (zbierka): Zbierka obsahuje trinásť balád, ktoré čerpajú z českých povestí a ľudových rozpráv. Mnohé básne sa zaoberajú témami ako smrť, žiaľ, vina a osud, a sú charakterizované silným dejom a dramatickými situáciami.
