Obec Kalinov leží v Nízkych Beskydách v nadmorskej výške 453m, v doline Hlbokého potoka pri štátnej hranici s Poľskom a susedí s chotármi obcí Habura, Borov, Vydraň, Palota.

Základné informácie o obci
Štatút: Kalinov
Štatút: obec
Sídlo: Obecný úrad, Kalinov 81, 068 01 Medzilaborce
Vyšší územný celok: Prešovský samosprávny kraj
Okres: Medzilaborce
Prvá písomná zmienka: rok 1604
Poloha: 49°19'07.59"N 21°55'16.08"E
Nadmorská výška (m): 453
Výmera (km2): 1 378
Počet obyvateľov: 265

História a kultúra
V chotári prevládajú súvisle lesy - buk, breza. Kalinov stojí na mieste, ktoré už za Rímanov stálo na ceste z Potisia k Baltu. Z 18. storočia pochádza gréckokatolická cirkev Nanebevzatia Panny Márie, projektovaná tereziánskou stavebnou kanceláriou. Pri cirkvi je 300-ročná lipa. Počas 1. svetovej vojny takmer dve tretiny obyvateľov presťahovali vtedajšie úrady z Kalinova k Trebišovu a do Miškolca. V obci bol postavený pomník ako pripomienka oslobodenia prvej obce v Československu počas 2. svetovej vojny.

Kalinov je prvá oslobodená obec v ČSR (21. september 1944). V súčastnosti má 133 domov a 279 obyvateľov, veľkosť katastra 1780 ha. Cez obec preteká potok s rovnomenným názvom Kalinov.

V Kalinove sa po celé stáročia používalo a dodnes používa rusínske nárečie. Jazyk sa postupne vyvíjal a bol ovplyvňovaný mnohými faktormi. Menil sa od doliny k doline a v niektorých drobnostiach i od dediny k dedine. Je preto v niektorých detailoch jedinečný pre niektorú oblasť či dedinu. Toto nárečie je v súkromí obyvateľmi stále používané a patrí teda k identite obce.

Turistika
Kalinov je atraktívnym územím pre cestovný ruch a turistiku. Nádherná príroda, vhodné prírodné podmienky a iné dannosti poskytujú priestor na rôzne aktivity. Jedinečné vlastnosti klímy, pokojné a tiché prostredie predurčujú Kalinov na príjemné strávenie voľného času. V lete je tu možnosť individuálnej pešej turistiky, cykloturistiky a mototuristiky. V zime dostatok snehu a svahovitý terén poskytujú možnosť bežeckého lyžovania.

Erb obce
Podkladom pre aktuálny návrh erbu je obecná pečať z druhej polovice 18. storočia. Na pečati s kruhopisom P. Kaleno (obec Kalinov) je vyobrazená na pôde pri skale, na zadných labách stojaca veverička. Erb je umiestnený na neskorogotickom štíte. Ideový návrh vypracoval PhDr. Peter Kónya. Grafický návrh realizovala firma L. I. M. Prešov.

Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR listom z 20.2.2000 odporučila na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra SR erb v tejto podobe:

V modrom štíte na striebornej ľavošikmo členenej pažiti čupiaca zlatá veverička so strieborným lieskovým orechom, z pravého okraja štítu vyrastajúca strieborná skala.

Vlajka obce
Obecná vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov bieleho, modrého, žltého, modrého a bieleho.Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu.

História obce Kalinov
Názov obce, nasvedčujú tomu ľudové povesti, pochádza pravdepodobne od kaliny (ker s červenými plodmi, lat. Vibornum), ktorá rastie na okraji okolitých lesov dodnes. V stredovekých listinách sa obec objavuje pod názvom Kalenó.

Obec v druhej polovici 16. storočia humenskí magnáti Drugethovci, ktorí v tomto kraji vládli od r. 1321 do 1684. Patrili im rozsiahle zemplínske majetky. V 17. st. po Drugethovcoch obec patrila rodinám Csákyovcov a neskoršie Szirmayovcom. V archívnych písomnostiach sa po prvý raz spomína r. 1595.

V r. 1715 obec mala 8 opustených a 14 obývaných domov a vlastný vodný mlyn (stál na mieste dnešného nákupného strediska). V r. 1787 mala obec už 43 domov s 282 obyvateľmi. V prvej polovici 19. st. (1828) obec mala 50 domov s 389 obyvateľmi a pílu s gátrom, ktorú dal postaviť Arczo Jutkovič. Píla bola postavená povyše obce pod Debrou (dodnes sú tam jej základy). Denne tu po vedení majstra Hrabovského z Poľska pracovalo približne 20 chlapov z Kalinova. Píla bola v r. 1895 zlikvidovaná.

Obyvatelia nachádzali prácu aj v okolitých lesoch. Okrem pílenia a zvážania dreva sa zaoberali uhliarstvom, neskoršie pastierstvom a poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy z predhistorického obdobia a starších úsekov historického obdobia nie sú známe.

Z doby rímskej sa v Kalinove našiel vzácny poklad, z ktorého sa zachovalo 21 mincí. Tento nález potvrdzuje jestvovanie cesty z Potisia k Baltu. Poklad mincí z Kalinova obsahoval denáre rímskych cisárov (21 mincí o celkovej váhe 1,5 – 2 kg) , ktorý sa na našom území dostal do zeme okolo roku 200 n.l.

Vojnové udalosti koncom roku 1914 a začiatkom roku 1915 poznamenali aj túto oblasť. Ofenzíva ruských vojsk donútila rakúsko-uhorskú armádu k ústupu do Karpát. Ruské jednotky prekročili Karpaty v priestore Lupkowského priesmyku a obsadili okolité obce, medzi nimi Kalinov, Palotu, Vydraň a ďalšie.

Počas 1. svetovej vojny takmer dve tretiny obyvateľov presťahovali vtedajšie úrady z Kalinova i okolitých podhorských obcí k Trebišovu a do Miškolca. Na jar r. 1915 sa vrátili do svojho zničeného a vyrabovaného bydliska.

V prvých rokoch ČSR Kalinovčania s nádejou očakávali sľubované náhrady škôd, avšak márne. Hlad a bieda gniavili chudobných roľníkov a lesných robotníkov, ktorí sa v panských lesoch nechávali svoje posledné sily pri ručnej píle a sekere. Nespokojnosť so životnou situáciou a chudobou prejavili obyvatelia Kalinova a okolitých obcí na manifestácii v Medzilaborciach r. 1920. Výsledkom nespravodlivého režimu a nepriaznivej hospodárskej situácie bola Čertižniansko-haburská vzbura v r. 1935.

Sociálne pomery za tzv. slovenského štátu boli pre Kalinovčanov veľmi nepriaznivé. Poniektorí boli nútení pre vlastnú obživu zabezpečovať si potraviny pašovaním z Poľska.

Obyvatelia Kalinova sa zúčastnili bojov v 2. svetovej vojne. V bojoch padlo 9 obyvateľov obce a 3 zahynuli pri frontových prestrelkách.

Obec Kalinov bola oslobodená 21. septembra 1944 ako prvá v Československu. (Paradoxne sa počítalo už s hranicou určenou bez Podkarpatskej Ukrajiny.)

Kalinov - Prvá oslobodená obec na území bývalého Československa
Dňa 19. septembra 1944 bol k 1. gardovej armáde A.A. Grečka pričlenený 3. horský strelecký zbor A.J. Vedenina. Jeho 242. horská strelecká divízia pod vedením gen. V.B. Lisinova bola ešte v ten deň nasadená do boja o Karpaty a čs. štátne hranice. Táto divízia v súčinnosti s 129. gardovou streleckou divíziou, ktorej velil gen. V.U.Gričenko, prelomila nepriateľský odpor a oslobodila obec WISLOK ležiaci 6 km od čs, hranic. Čím viac sa blížili sovietske vojská k hraniciam Československa, tým urputnejšie sa bojovalo. Nepriateľ ešte viac bránil svoje pozície v Karpatoch.

Hitlerovci si uvedomovali, aký význam by mal vstup Sovietskych vojsk na územie Československa. Preto fašistické velenie vydalo rozkaz, aby stoj čo stoj ubránili svoje postavenia v Karpatoch. Každý vojak a dôstojník musel podpísať prehlásenie, v ktorom sa doslova uvádzalo, že sa bude biť do posledného náboja a zabráni Rusom v prielome smerom na juh a juhozápad.

Zabrániť vstupu sovietskych vojsk na územie Československa sa však fašistom nepodarilo. Boj o Čs. hranice bol veľmi namáhavý a chrabrý. Prapor G. N. Šavluchašviliho 900. horského pluhu prekročil hrebeň Beskýd a ako jeden z prvých stál na hraniciach Československa.

O oslobodenie Kalinova sa zapríčinil aj 3. horský strelecký zbor gen. A.J. Vedenina, ktorý nedovolil nepriateľovi zachytiť sa v zalesnenom horskom teréne štátnych hraníc.

V priestore Kalinova 21. septembra 1944 sa manévrom podarilo 315. gardovému pluku podplukovníka I. A. Kostina preniknúť na západné svahy kóty 652, 5 km východne od obce Kalinov. Nepriateľ zaujal v Kalinove a na výšine západne od nej silné obranné postavenie a kládol zúrivý odpor. Veliteľ divízie gardový generálmajor M.I. Kolbunov sa rozhodol dobiť obec Kalinov. Do toho priestoru presunul 2 pluky, aby obišli nepriateľa a zaútočili naňho súčasne - z východu a zo severu.

Dňa 21.9.1944 o 12. hod. sa 327. gardový horský pluk majora J. M. Morgunovského vysunul pred pravé krídlo 315. gardového horského pluku. Dva prápory 315. pluku začali obchádzať Kalinov za podpory plukovného delostrelectva, ktorí z nekrytých palebných postavení likvidovali nepriateľský odpor a jednotlivé palebné ohniská v obci Kalinov. Cestu ku Kalinovu zahatal ďalší prapor 315. gardového horského pluku. A preto bol nemecký 228. horský pluk 101. ľahkej divízie blokovaný sovietskými jednotkami, takmer úplne zničený a tí, čo ostali nažive, boli aj so štábom a veliteľom pluku zajatí. Do večera dobili Sovietske vojská aj obec Haburu, Borov a Čertižné.

V oslobodzovacích bojoch pri Kalinove sa zúčastnil aj 327. gardový strelecký pluk 1. gardovej armády veliteľa podplukovníka V. I. Šulgu . Oslobodenie Kalinova bolo vstupnou bránou sovietskych vojsk 4. ukrajinského frontu prvej gardovej armády generálplukovníka A.A. Grečka do Československa.

Len v boji za Kalinov padlo 1 200 sovietskych vojakov. Česť a sláva padlým hrdinom.

Obec Kalinov ponúka množstvo zaujímavých atrakcií:

Pomník oslobodenia a jeho tradícia 
V roku 1964 pri príležitosti 20. výročia oslobodenia obce, na znak vďaky svojej osloboditeľke - Červenej armáde, Kalinovčania vybudovali v parku pamätník s pekne upraveným okolím. Pomník oslobodenia znázorňuje sovietskeho vojaka - Osloboditeľa, ktorý drží v rukách nad hlavou dieťa, symbol nového života na oslobodenom území.

Autorom súsošia je akademický sochár Fraňo GIBALA, rodák spod DUKLY, z obce Krajna Poľana. Súsošie je z bieleho rumunského mramoru. Pri ňom je na podstavci pamätná tabuľa s textom v slovenskom a ukrajinskom jazyku: "Dňa 21. septembra 1944 oslobodili sovietske jednotky 3. horského streleckého zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu Kalinov ako prvú obec v Československu od fašistických okupantov."

Na piedestále je takisto dvojjazyčný text: "Večná sláva hrdinom padlým v boji proti fašizmu."

V obci stojí na kamennom podstavci symbol sovietskych tankistov, tank – T-34, ktorý razil cestu slobody cez Karpaty do Československa. Na podstavci je umiestnená tabuľa s dvojjazyčným textom: Tankistom 3. gardového streleckého zboru, ktorí sa významne podieľali v bojoch pri oslobodzovaní Kalinova v dňoch 8.-21. septembra 1944.

Takisto je v obci rozmiestnená aj iná bojová technika pripomínajúca oslobodzovacie boje.

Rozhľadňa Paseky
Vrch Paseky je hraničným vrcholom medzi SR a PL a nachádza sa nad obcou Kalinov. Na tomto vrchole stojí rozhľadňa s pozorovacou plošinou na vrchole. O tejto rozhľadni sa nezachovala dokumentácia, môžeme sa domnievať, že bola postavená v tom istom čase ako oceľová veža na Stavku (r. 1943), pretože vzhľad a technický stav tomu nasvedčujú.

Výhľad z tejto doposiaľ prístupnej veže je značne obmedzený okolitým vysokým porastom. Napriek tomu je vlastne najstaršia zo všetkých a zatiaľ slúži svojmu účelu.