Juraj Fándly mal hlavnú zásluhu na uvedení bernolákovskej slovenčiny do literatúry. Spoločne s Antonom Bernolákom patril k najvýraznejším reprezentantom celého národnobuditeľského hnutia a bol najplodnejším spisovateľom prvej bernolákovskej generácie.
V jeho diele sa prelínajú názory osvietenské, determinované jozefínskym osvieteneckým absolutizmom s buditeľskými snahami.
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej neďaleko Modry – v blízkosti tejto obce sa nachádza známy hrad Červený Kameň. Rodina Fándlyovcov žila v Častej len prechodne v rokoch 1748-1750, inak bola jej domovom susedná obec Ompitál (dnešné Doľany). Otec bol drobný remeselník a zomrel, keď mal Juraj Fándly desať rokov. Matka, v snahe zabezpečiť štyri osirelé deti, prijala službu gazdinej v pavlínskom kláštore v Šaštíne.
Tu Fándly spoznal kláštorný život a po skončení kláštorných gymnaziálnych škôl študoval od roku 1771 ako chovanec ostrihomského arcibiskupa teológiu v Budíne a v Trnave, kde bol v roku 1776 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil tri roky v Seredi, tri mesiace v Lukáčovciach a v roku 1780 nastúpil do duchovnej služby do Naháča.
Juraj Fándly pochádzal z chudobnej rodiny a dôverne poznal pomery, v akých žili vidiecki ľudia, preto sa práve im usiloval pomáhať. Bol osvieteneckým spisovateľom, spoluzakladateľom spolku Slovenského učeného tovarišstva a jeho prvým tajomníkom i pokladníkom.
Napísal spolu 43 prác, z čoho 30 diel bolo vydaných. Zameriaval sa nielen na náboženskú a národnobuditeľskú oblasť, ale aj na roľnícku, právnu, hospodársku, zdravotnícku. Snažil sa vo svojich knihách sprostredkovať jednoduchým ľuďom nové poznatky z poľnohospodárstva a možnosti, akými si mohli zlepšiť a uľahčiť svoju prácu. Fándly tiež bojoval proti alkoholizmu a poverám. Dôkladná znalosť problémov mu umožnila rady a vysvetlenia i najzložitejších problémov podávať jasne a zrozumiteľne.
Osvietenské Fándlyho názory výrazne dokumentuje jeho prvé literárne dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom (1789). Prvé dva diely vyšli ako prvá beletristická práca v bernolákovčine. Propagoval v nich jozefínske reformy, a to najmä v cirkvi, zrušenie niektorých mníšskych rádov, obmedzovanie pútí, kostolného prepychu atď. Dielo napísané formou dialógu, kde sa rozpráva diabol Titinillus s učeným konzervatívnym mníchom Atanáziom, pobúrilo trnavskú katolícku cirkev natoľko, že ďalšie dva diely ostali iba v rukopise a samotný Fándly preň strávil 14 dní vo väzení.
Polemiku viedol so svojím spolubratom, farárom a spisovateľom Jozefom Ignácom Bajzom, autorom prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti, ktorý obhajoval biblickú staročeštinu. V knihe Naháč autora Karla Lopatku sa možno dočítať: "Keď (Bajza) nemal argumenty k vyvráteniu Fándlyho téz, napísal, aby sa nemiešal do polemiky vzdelancov, 'lebo šaštínskych paulínov kraviarky chudobný ste syn'. Preto musel zakročiť Anton Bernolák (ako tajomník arcibiskupskej kancelárie) s upozornením, že 'nie pôvod, nie zemanstvo, ale činy robia človeka statočným a veľkým'."
Dielo vtedajšieho historika Juraja Papánka Historia gentis Slavae (Dejiny slovenského národa) bolo základom pre Fándlyho spracovanie z roku 1793 známe ako Stručné dejiny slovenského národa (alebo tiež Krátke dejiny slovenského národa, Compendiata historia gentis Slavae).
Najviac Fándlyho prác je však zameraných na zdravotnícku a poľnohospodársku osvetu. Mal podiel na zostavení zdravotnícko-osvetovej práce pre ľud Zelinkár (1793), napísal aj viaczväzkové dielo Piľní domajší a poľní hospodár, z ktorého vyšli 4 zväzky (1792-1800), ďalšie štyri ostali v rukopise a posledné dva sa stratili. Ďalším Fándlyho dielom je O úhoroch i včelách rozmlúváňí (1802), je autorom Slowenského wčelára (1802).
Juraj Fándly vo svojej knihe Piľní domajší a poľní hospodár napísal: "Bratove, zmislite si, že blatnatí vek, pošmúrne stoleto žili pred nami naši Slováci; včil nám svitli osvícené časy; usilujeme sa s rečú, s písmámi, s vidaníma knihami, náš národ, naše meno, našich potomkoch, keď ne k zlatému, aspoň ponajprv k stríbernému veku povíšif."
Posledné pokojné štyri roky života strávil Juraj Fándly v Ompitáli (Doľanoch), kam sa uchýlil, keď začal strácať zrak. Zomrel 7. marca 1811 a v tejto obci ho aj pochovali. Jeho hrob bol do roku 1905 známy, no dnes ho už nie je možné identifikovať.
