Skončí niekedy trpká a agresívna názorová polarizácia na Slovensku?

Aspoň raz týždenne dostávam takúto otázku. Od ľudí, ktorých to reálne škrie. Ale: je to málo pravdepodobné. Aspoň v dohľadnej dobe. A po dohľadnej dobe už bude všetko inak.

Poďme si pozrieť aspoň štruktúru problému:

Veľká časť obyvateľstva nepatrí k žiadnemu extrémnemu názorovému pólu. Ale je fakt, že máme dva tábory, ktoré sú dosť početné a hlučné a najmä: nastavenie verejnej diskusie je také, akoby pri viacerých tematických okruhoch nebolo možné počuť iný názor, ako týchto dvoch táborov:

1. Na jednej strane je to "prozápadná", "prodemokratická" časť spoločnosti, pre iných "kaviareň", "slniečkári" alebo "liberáli". Keďže obrovská časť ľudí nemá problém otrocky preberať americkú terminológiu, bez ohľadu na jej irelevantnosť.

Je to tá časť spoločnosti, ktorá hlasno kritizuje domáce pomery, aj domáce väčšinové obyvateľstvo. Chce, aby sme vyzerali inak, západnejšie.

Ide o typickú "ašpirujúcu triedu". Teda ľudí, ktorí majú pocit, že sa im vcelku darí napredovať kariérne, materiálne, životne, alebo minimálne, že majú plné právo napredovať. A že im v tom výrazne bránia domáce nastavenia spoločnosti a politiky.

Aj preto veľmi radi preberajú "západné", pre nich pokrokové, rétorické schémy a obrazce. Hovoria o demokracii, právach, ekonomickej racionalite.

V tom, ako rozprávajú o tých domácich problémoch, svieti niekoľko výrazných čŕt:

Pri politických problémoch veľmi výrazne veria na protest. Ak je nejaký konkrétny problém, treba proti nemu protestovať a to je väčšina riešenia.

Pri chápaní spoločenských pohybov u nich prevláda "infekčná teória". Prečo sú ľudia nastavení tak a tak? ("Protidemokraticky", "prorusky" a pod.). Lebo to od niekoho "chytili" (od Fica, od Putina, atď.). Problémy teda treba riešiť tak, že stačí uťať zdroje zlých názorov a problém zmizne.

No a, po tretie, veľmi ľahko skĺznu do tónu, ktorý ťažko nazvať inak, ako hysterický. V oficiálnych prejavoch, napr. novinových článkoch, sa ešte držia, ale iné je to na soc. sieťach alebo osobne: po výbuch emócií, často priamo jačanie, nie je ďaleko. Inými slovami, zjavne tu výraznú rolu hrajú neurózy.

Toto je niečo, čo sa ťažko analyzuje nejakému sociológovi či antropológovi zdiaľky. Na to treba poznať tých ľudí a ich konkrétne životné detaily. A potom prídete na rôzne zdroje tých neuróz: emočne deprivované pracovné prostredie, nesúlad medzi hlásanými hodnotami a skutočným životom (veľmi, veľmi jemný príklad je proklamovaná zelenosť u ľudí, ktorí nakupuje obrovské objemy tovaru z druhého konca sveta a ročne z plezíru preletia tisíce km).

Radi rozprávajú moderným jazykom ekonómie, sociológie, politológie, marketingu a podobne. V politických debatách hľadajú "riešenia". Ak sa pozrieme užšie na ich prístup k verejnej politike, tak často veľmi priamo v skutočnosti "riešia" svoje problémy: o školstve hovoria tak, že je jasné, že trpeli niektorými aspektmi socialistického a postsocialistického školstva a vlastne ich zaujíma takmer výlučne toto utrpenie a ako ho odstrániť. Pri mnohých iných aspektoch verejnej politiky je to ešte jednoduchšie: hovoria tak, aby zneli, že patria k rozumnej, racionálnej časti spoločnosti (preto im tak ľahko predáte klišé o 2. pilieri a pod.).

Je jasné, že s takouto výbavou je celá táto trieda pripravená akurát na nové a nové prekvapenia dlhého politického života.

V 90. rokoch verili, že politika sa zmení, keď odídu "babky demokratky". Dnes sú prekvapení fenoménom starších žien voliacich Smer. Proste nevedia a ani nechcú pochopiť život tejto konkrétnej kohorty (pocit požuvanosti životom a nepotrebnosti, pre ktorú tie hľadajú u niekoho nejaké symbolické pohladenie a ktorý si, áno, mnohé kompenzujú verbálnou agresivitou, ktorá im dáva pocit, že aspoň nejako to niekomu vedia vytmaviť).

Problémy neodchádzajú, len sa preskupujú. Sociálne sily proste nejako fungujú, a na ich analýzu rozhodne nestačí pozerať sa na ideológie či politické hnutia ako formu nákaz.

2. Potom tu máme druhú stranu: "pronárodné", "konzervatívne", "sociálne" (whatever), publikum. Pre nepriateľov konšpirátori, alter konšpi scéna, ficovoliči, či dokonca dezoláti a podobne.

V skutočnosti je to pomerne rôznorodý tábor, sú v ňom aj ľudia naozaj intenzívne fičiaci na rôznych konšpi príbehoch, ale niektorí len takých jemnejších, politických (zlá EÚ, zlý grindil, zlý Šereš, zlý Západ), iní na všetkom (od chemtrails po plochú Zem). A potom takí, ktorí až tak konšpi nie sú, ale sú tvrdo "pronárodní" či anti-. Anti Západ, anti kaviareň, atď.

Myslenie tohto tábora sa dá zhrnúť ešte oveľa jednoduchšie, ako je to pri tom prvom. Potrebujú celú komplexnosť bytia zhrnúť do nejakých vzorcov, kde za ich problémami či boliestkami je konkrétny ľudský alebo aspoň jasne vymedzený hýbateľ, alebo skupina hýbateľov. Bill Gates, Klaus Schwabe, Šereš, EÚ (myslené ako Komisia a EP).

Tým si mimoriadne oddýchnu, pretože svet im takto konečne dáva zmysel. Už to nie je ťažko pochopiteľný zhluk síl ale jasná schéma.

Druhá črta: potrebujú "utláčajúce" vysvetlenia. Niekto nás utláča. Ideálne EÚ, dobrý je aj Západ, poslúžia aj Česi, alebo aspoň elity, atlantické elity, liberáli.

Je to dobré vysvetlenie, pretože vysvetľuje, prečo sa nám v živote akosi nedarilo - nemôžeme si za to sami, môže za to niekto iný. A aj pragmaticky príjemné - máme tak mocných nepriateľov, svet ovládajú tak mocní ľudia, že nemá cenu sa nejako snažiť, o niečo.

Z toho vyplýva určitá dychtivosť, s akou sa títo ľudia prikláňajú k príbehom, kde niekto konkrétny, temný, ovláda niekoho iného. Z x rôznych možných vysvetlení nejakého činu či javu si militantne vyberú práve ten, ktorý najlepšie zodpovedá tomuto vzorcu.

Prečo Trump nechce zverejniť dokumentáciu k Epsteineovi? To je hádam jasné, pretože tam je a prezidentom sa stal len vďaka tomu, že ho tým mocní teraz držia za to, čo sa mu hompáľa pod slabinami.

Prečo vydesení úradníci po celom svete zavádzali po prvotných správach z Číny a severného Talianska prísne hygienické opatrenia? To je jasné, lebo ide o tréning ovládnutia sveta mocnými elitami. A išlo o plán vyzabíjať veľkú časť svetového obyvateľstva. Dôkazy sú jasné: povedal to Bill Gates, ktorý svoj sofistikovaný plán nedokázal ukryť a porozprával o ňom na konferencii, vyplýva to z toho, že na nejakom seminári nejakej EÚ inštitúcie v roku 2018 sa hovorilo o nutnosti vo svete vysoko otvorených intra-EÚ hraníc zaviesť pan-EÚ očkovacie preukazy.

Títo ľudia sú životom tak vytvarovaní, že ich reálne nemá zmysel ponúkať k reflektívnej vzdialenosti. Načo, aj tak im to málokedy bolo na niečo dobré.

Aj preto, že ich myslenie je často ovplyvnené troma aspektmi:

- nízka schopnosť pohybovať sa v abstrakciách. Dictum E. Rooseveltovej ide úplne ponad ich hlavy ("Great minds discuss ideas, average minds discuss events, small minds discuss other people"). Plus, príbuzne, je tu aj nízka schopnosť myslieť pravdepodobnostne.

- problém pri sledovaní rozvitých schém diania. Ak im vysvetľujete nejaký príbeh, ktorý sa vetví, je to pre nich značný problém.

- no a, po tretie, chýba im buď kognitívna disciplína, kognitívna vôľa alebo priamo kogntitívne kapacity. (Disciplína je, že vás neučili sústrediť sa na racionalistické chápanie. Vôľa, že vám psychologické faktory bránia ho aplikovať, to sú tie zriedkavejšie prípady inak aj vysoko inteligentných ľudí, ktorí prepadnú nejakej neracionálnej fantázii. A kapacity sú kapacity, dobrým proxy je IQ.)

Ak chcete túto pomerne širokú masu odsúdiť, ide to veľmi ľahko. Príklady:

Pred pár týždňami desaťtisíce Slovákov stratilo peniaze v pyramídovej schéme. Nemám lepšie čísla, ale pri tých prípadoch, ktoré poznám ja, išlo vždy o dôchodkyňu, ktorá sa silno pohybuje v konšpi kanáloch a šíri poznanie, že ona objavila, alebo aspoň spoluobjavila, tajomstvá chodu sveta.

Prejdete sa trochu po sieťach a objavíte šialené prípady nízkej inteligencie týchto komunít: tu jeden (z Občianskeho tribunálu) spočíta, že predsa nemôže každá krajina EÚ dať 5% na obranu, lebo to by bolo cez 100%. Iní zdieľajú neuveriteľne ľahko rozpoznateľné hoaxy. Ďalší ukazujú, že možno rozumejú percentám, ale nerozumejú takým konštruktom ako je evolúcia a podobne, hoci majú desaťročia staré VŠ diplomy.

Čiže máme dva tábory, ktoré nezmieriteľne vedú boje vo verejnom priestore.

Dá sa to prekonať? Nuž, predtým ako načneme hlbšie problémy, tak jeden morálno-pragamtický: ani jeden z tých dvoch táborov nie je držiteľom pravdy, teda takým, ktorému by racionálny človek mohol silno držať palce.

Vidíme to na nechuti zamýšľať sa nad vlastnými príbehmi:

- alter konšpi verí, že covid bola západná konšpirácia. A nebude, nebude, NEBUDE skúmať ako je možné, že na nej išla aj Čína, aj Rusko (ktoré malo veľmi tvrdé právne postihny za šírenie neoverených teórii o pandémii).

- časť alter konšpi verí na západnú konšpiráciu zvanú chemtrails, lebo na nebi sú výrazné contrails. Síce aj v Rusku, ale, opäť, týmto sa nezaoberajme.

- v tých jemnejších príbehoch: kto nás utláča? No, samozrejme, EÚ. A ako to, že akurát nás, a oveľa menej Čechov, ktorým sa materiálne vcelku darí, nehovoriac o Slovincoch či Estóncoch? A ako nás môže tak efektívne utláčať, keď hlasovacie mechanizmy dávajú pomerne výraznú silu ako malým štátom tak východoeurópskym štátom?

- EÚ okrem toho, samozrejme, stráca kvôli hlúpemu grindilu, ktorý je zároveň sofistikovanou ožobracovacou schémou, kvôli ktorej sa EÚ stáva málo konkurencieschopnou oproti Číne.

Čo na tom, že Čína má také "green deal" politiky, že až, a v skutočnosti prekonáva EÚ v zelených investíciách, aj napríklad v intenzite elektromobility.

Lenže v druhom tábore to nie je oveľa lepšie. Stačí spomenúť Rusofréniu, teda vieru, že Rusko je naraz ekonomicky, vojensky a technologicky na kolenách a zároveň je obrovskou hrozbou, do pár rokov bude schopné napadnúť krajiny EÚ.

Podobné je to v hodnotení situácie na Ukrajine v iných aspektoch: naozaj vždy, keď panelák trafí raketa, je to preto, že to tak Rusi urobili náročky? Naozaj Kremeľ hlása, že neuznáva ukrajinskú štátnosť, hoci oficiálne dokumenty, ale aj prejavy prezidenta hovoria niečo iné?

Atď.

Z týchto dvoch táborov si teda určite nemôžete vybrať tak ľahko nejakého šampióna, ktorý by mal prevážiť už len kvôli historickej spravodlivosti.

A bude tá polarizácia taká vždy? Nestačí, ak sa nejako preskupia politické sily a všetko sa zmení?

Iste, niektoré príklady by tomu dávali akoby za pravdu. Kisku či Čaputovú volilo obrovské množstvo ľudí z oboch táborov, pretože sa im páčil tón zmierlivosti. A teda boli ochotní veľmi aktívne sa preniesť cez polarizačné hranice.

Lenže dlho to netrvalo. A to je práve ten problém. Za správaním oboch táborov sú veľmi, veľmi silné psychologické faktory (nutnosť cítiť sa ako niekto, kto je chytrý a vie rozpoznať pravdu, nutnosť nejakej identity, a tiež nutnosť k niečomu patriť). A tie psychologické faktory poháňa životná skúsenosť a tú zase do veľkej miery napríklad ekonomické faktory. 

Ak by ste chceli zmeniť spôsob komunikácie, museli by ste zmeniť minimálne buď tie psychologické podmienky (napríklad ľuďom dať nejakú činnosť a pocit rešpektu a niečo, aby neboli takí osamelí, čo sú všetko faktory nahrávajúce dychtivému nasávaniu príbehov z konšpi prostredia, jednoduchých, vševysvetľujúcich, zaujímavých).

Alebo by ste museli zmeniť príbehy. Pretože oni len nahrávajú nejakým psychologickým potrebám. Ak má človek relatívne silný ľavicový príbeh, ktorý mu vysvetľuje beh sveta (fungovanie kapitalizmu korporácií) tak sa nemusí toľko upnúť k protofašistickej konšpi scéne. Lenže, a to je jeden z problémov, niektoré príbehy sú mnohým relatívne užitočné, a iné mnohým veľmi neužitočné. A tie konšpi často vyhovujú kadekomu, v skutočnosti, vôbec nie len konzumentom.

Nemáme v krajine ani osvietenú elitu, ktorá by bola schopná ako-tak spoločne formovať informačné prostredia aj pôsobiť morálne (aj silným vysmievaním nezmyslov), ani nemáme možnosť silno izolovať domáce prostredie od zdrojov týchto príbehov (čo sú najmä USA).

A takisto aj druhá strana, kapučínová, má svoje motivácie a formovanie objektívnymi faktormi, ktoré tak ľahko nezmiznú.

A keďže svoje si rozpráva, presnejšie, opakuje rôzne príbehy, táto strana, protistranu to poháňa k obrannej reakcii - upínať sa o to viac, k ich príbehom.

Do toho niektoré intenzívne ekonomické faktory pôsobiace veľmi bezprostredne, tiež demografia a podobne. Výsledok: polarizácia len tak nezmizne.

O obe skupiny samozrejme bojujú záujmové skupiny, ktoré sú pomerne rôznorodé. Alter konšpi mimoriadne vyhovuje formujúcej sa globálnej digitálnej mega oligarchii ako aj domácim národným vyvážačom eur do Dubaja.

No a "prozápadná" elita má tiež svojich lovcov v podobe tradičných korporativistických štruktúr.

Ani na jednej, ani na druhej strane tak nie je nejaká snaha o racionalizáciu diskusie.

Nebezpečné na tomto vývoji je to, že v dnešnom digitálnom prostredí sa doslova rozdávajú karty budúcnosti: kto ako ovládne prostredie, AI, soc. sieťami a inými nástrojmi. Potom už bude všetko iné. "Dnešok", spoločnosť ako ju poznáme, už bude trvať len nejakých 5-10 rokov.

Dovtedy sa bude silno hrať o podmanenie si regulačných orgánov cez "demokratické" hry, kým ešte niečo ako demokracia existuje.

Polarizácia v tomto nastavení sotva poľaví. Bohužiaľ.

Zdroj: fb Juraj Draxler