Prozaik, dramatik, básnik, historik, publicista a teológ Jonáš Záborský patril k oponentom svojich súčasníkov, ktorými boli predstavitelia štúrovskej generácie.

Jonáš Záborský sa narodil 3. februára 1812 v obci Záborie do zemianskej rodiny. V rokoch 1832-34 študoval na evanjelickej teologickej akadémii na prešovskom kolégiu a následne pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach. V rokoch 1839-40 sa vzdelával na univerzite v Halle, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

Autobiografické prvky má poviedka Panslavistický farár (1870) o neľahkom živote kňaza - vlastenca, proti ktorému vystupuje prostoduchý dedinský ľud. Typ prózy, kde je hybnou silou deja postava intelektuála snažiaceho sa o zmeny, predstavuje aj poviedka Dva dni v Chujave (1873). Autor tu kriticky zobrazuje porevolučné pomery v 19. storočí na Slovensku, kde je ústredným motívom bezútešný život chudobných dedinčanov utápajúcich sa v alkohole a ich bezmocnosť voči útlaku šľachty, maďarských úradov či úžerníkov. Až reformné úsilie farára Rastica a jeho spojencov naštartuje zmeny a oveľa lepšiu budúcnosť pre obyvateľov Chujavy - dediny, do ktorej transformoval problémy Župčian.

Jonáš Záborský je aj autorom historických drám o veľkomoravských, slovensko-uhorských, srbsko-uhorských, ale aj ruských dejinách. Z dramatickej tvorby sú známe najmä jeho veselohry a frašky ako napríklad Bohatý okradač, Korheľ a ožran (obe 1866), či Pansláv (1867). Najznámejšou je však hra Najdúch (1866), v ktorej sa zameral na úpadok zemianstva v 19. storočí. Bola to prvá Záborského hra, ktorá sa v roku 1935 dostala na profesionálne javisko a hneď na scénu Slovenské národného divadla v réžii Janka Borodáča.

Významné historické dielo s názvom Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových vyšlo knižne v roku 2012, teda až po 137 rokoch odkedy Záborský rukopis dopísal. Jonáš Záborský zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. Od roku 1954 je po ňom pomenované Divadlo Jonáša Záborského v Prešove.