Ján Kňazovický patril medzi rešpektované osobnosti československej i európskej chirurgie.
• Priekopník krvnej transfuziológie, v roku 1923 uskutočnil prvú transfúziu na Slovensku.
• Zaslúžil sa o rozvoj chirurgie, zdravotníctva a výchovu lekárov na Slovensku.
• Zakladateľ a 1929-38 prvý riaditeľ strednej zdravotnej školy na Slovensku.
• Bol prvým dekanom novozaloženej lekárskej fakulty v Košiciach. 1948-52 prednosta urologickej kliniky, 1946-66 prednosta chirurgickej kliniky a súčasne 1948-53 prvý dekan Lekárskej fakulty univerzity v Košiciach.
Bol priekopníkom v oblasti krvnej transfúzie, ktorú uskutočnil na Slovensku ako prvý v roku 1923. Zaslúžil sa o vznik a rozvoj transfúznych staníc, vznik stredných zdravotníckych škôl a významnou mierou sa pričinil aj o vznik Lekárskej fakulty v Košiciach. Jeho meno je nerozlučne späté s rozvojom košickej cievnej chirurgie.
Ján Kňazovický sa narodil 27. októbra 1893 v obci Ľubietová ležiacej neďaleko Banskej Bystrice do rodiny učiteľa a vychovávateľky detí predškolského veku. Po maturite na bansko-bystrickom gymnáziu, vyštudoval medicínu na univerzite v rumunskej Kluži. S praxou chirurga začínal v roku 1916 na košickom Ústave vojnových invalidov, kde si ako asistent pod vplyvom svetoznámeho chirurga Alexandra Lichtenberga osvojil a zdokonalil základy chirurgie pri ošetrovaní rozličných vojnových úrazov.
V období rokov 1918 - 1919 pôsobil ako lekár v radoch Červenej armády, pri bojoch na Tise bol postrelený. Po úspešnej operácii v Budapešti sa vrátil k práci lekára v župnej nemocnici v Székesfehérváre a neskôr pracoval ako asistent na II. chirurgickej klinike v Budapešti.
Do Československa sa vrátil v roku 1922 po vyhlásení amnestie a prijal miesto na chirurgickej klinike Štátnej nemocnice v Bratislave. V roku 1930 sa stal prednostom chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach.
V roku 1938 sa Ján Kňazovický stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach, ale po okupácii Košíc prijal post prednostu chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Martine. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Košíc, kde už zotrval natrvalo. Výrazne sa zasadzoval za vznik lekárskej fakulty v Košiciach, čo sa mu v roku 1948 aj podarilo. Dňa 20. júla 1948 prijalo Národné zhromaždenie zákon na základe ktorého sa začiatkom študijného roku 1948 - 1949 zriadila v Košiciach pobočka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave.
Profesora Kňazovického najskôr poverili funkciou zástupcu dekana a následne sa ujal funkcie prvého dekana pobočky LF UK v metropole východu, z ktorej sa v roku 1959 stala samostatná fakulta novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Okrem výchovy nových generácií lekárov bol zakladateľom takzvanej košickej chirurgickej školy. Chirurgická prax profesora Kňazovického trvala 67 rokov, počas ktorej uskutočnil viac ako 20-tisíc operačných zákrokov. Aktívne operoval do 85 rokov a poslednú operáciu viedol ako 91-ročný.
Bol veľkým milovníkom prírody a aj vo vysokom veku rád lyžoval, dokonca aj ako 93-ročný. Profesor Ján Kňazovický zomrel na následky dopravnej nehody 20. augusta 1987 v Košiciach.
Za jeho prínos pre slovenskú transfúziológiu sa od roku 2007 udeľujú slovenským darcom krvi medaily profesora Jána Kňazovického za viac ako 100-násobné darcovstvo u mužov a vyše 80-násobné u žien, čo je najvyššie ocenenie pre bezpríspevkových darcov. Od januára 2016 nesie v centre Košíc jeho meno aj jedna z ulíc. Pôvodne Galenova ulica bola premenovaná na Ulicu prof. Jána Kňazovického.
