Progresívna dvojtvárnosť nepozná hraníc. Je niečo ako švajčiarsky nožík. Na každú situáciu nájdu správny nástroj… a vôbec sa za to nehanbia.

Keď tí “ich” spravia prešľap, hneď prichádza kontext, vysvetlenie, pochopenie, historické súvislosti, psychologický profil, nastúpia znalci, ktorí hneď vysvetlia, že je vlastne všetko tak ako má byť. Oni predsa chyby nerobia, to len my zle chápeme. Proste odborníci. Keď to isté spravia „tí druhí“, zrazu netreba nič analyzovať, vystačia si s palcovými titulkami, rozhorčením a mediálnym poľným súdom, na ktorom vás popravia.

Sloboda slova? Samozrejme, ale len dovtedy, kým hovoríš to isté, čo si myslia oni. Keď hovoríš inak, zo slobody slova sa stáva nebezpečný nástroj, ktorý treba „zodpovedne regulovať“. Ako inak - cenzúrou.

Humor? Milujú ho… pokiaľ si nerobia srandu z nich. Potom to už nie je humor, ale útok na hodnoty a demokraciu.

Dvojitý meter tu nie je chyba systému - je to základná funkcia progresivizmu. Niečo ako automatické prepínanie režimov: „empatický“ pre svojich, „prísny“ pre ostatných. A najlepšie na tom je, že to celé funguje s úplne vážnou tvárou a presvedčením o vlastnej morálnej nadradenosti.

Odborník a intelektuál? Môže byť, ale len keď má tie jediné povolené názory. Inak je to dezolát. Nezávislý novinár - samozrejme, ale len keď robí propagandu im. Keď sa snaží byť objektívny, nebodaj trochu viac vytŕča z predpísanej línie, je to angažovaný troll. Uvedomelý herec, aktivista? Len keď podporuje tú ich stranu. Ak podporí opačnú, musí to byť za úplatu (a preč s ním “z dobrej spoločnosti”).

Ale zas buďme fér, nie je to nič nové pod slnkom. Oni túto ich morálnu nadradenosť do seba dostávajú už s materským mliekom. Len niektorí to robia potichu… a iní si k tomu ešte pridajú status o tolerancii a otvorenosti.

Zdroj: fb G. Gyimesi