Gustáv Lang spoluobjavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Unikátnu Dobšinskú ľadovú jaskyňu, objavenú v roku 1870, ako jedinečný prírodný klenot v roku 1979 vyhlásili za chránený prírodný výtvor a stala sa Národnou prírodnou pamiatkou. Do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO ju zaradili 29. novembra 2000.
Gustáv Lang sa narodil 8. februára 1845 v Dobšinej. Učil sa za obchodníka, krátko bol banským podnikateľom a od roku 1884 mestským policajným kapitánom v Dobšinej. Jeho koníčkom bola príroda a venoval sa jaskyniarstvu.
V júli 1870 sa pričinil o preskúmanie podzemných priestorov vrchu Duča v doline rieky Hnilec. Ústila do nich diera, pri ktorej sa v čase letných horúčav odjakživa ochladzovali miestni pastieri. Do diery sa za pomoci Gustáva Langa a ďalších dvoch spoločníkov spustil banský inžinier Eugen Ruffíny. Ocitol sa v podzemnej sieni, ktorej strop tvorili pestrofarebné skaly a dno veľká ligotavá plocha ľadu.
Verejnosti unikátnu jaskyňu sprístupnili už o rok a v roku 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Ľadová výplň sa tu vyskytuje v rôznych formách a hrúbka ľadu na niektorých miestach presahuje 25 m.
V roku 1890 sa v jej Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. Jaskyňa bola od roku 1893 známa aj letným korčuľovaním. V 50. rokoch minulého storočia v nej ešte trénoval úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa je aj jedným z najvýznamnejších zimovísk netopierov na Slovensku. Zistil sa tu výskyt 12 druhov týchto lietajúcich cicavcov.
Spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne Gustáv Lang zomrel 23. februára 1901 v rodnej Dobšinej. Dožil sa 56 rokov.
Dobšinská ľadová jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne. Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje dĺžku 1491 m a vertikálne rozpätie 75 m.
Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach.
V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho koridor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Pôvodné tvary riečnej modelácie sú premodelované mrazovým zvetrávaním.
Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami. V nezaľadnených častiach sú aj niektoré formy sintrovej výplne (stalagmity, stalaktity, sintrové kôry, náteky mäkkého bieleho sintra).
Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil.
Začiatky tvorby ľadovej výplne údajne siahajú do ľadovej doby riss (asi pred 300- až 140-tisíc rokmi), prípadne až do konca ľadovej doby mindel.
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním.
Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. m.).
Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni dosahuje –0,4 až –1,0 °C (vo februári –2,7 až –3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C).
Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Relatívna vlhkosť vzduchu v zaľadnených častiach je zväčša 75 až 90 %, niekedy aj nad 90 %. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Ide o staticko-dynamickú jaskyňu s rozdielnym zimným a letným režimom prúdenia vzduchu. V zimnom období prúdi studený vzduch z povrchu do podzemia, v letnom období naopak.
Jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandtii) v strednej Európe. Spomedzi 12 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zistili, je významný aj výskyt netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) a netopiera riasnatého (Myotis nattereri), ktoré patria medzi najvzácnejšie druhy netopierov na Slovensku.
