Ako vždy. Stačilo byť len trošku zdržanlivý. Stačilo len chvíľu počkať. Nie. To by sme nemohli hovoriť o chorobných antiruských šovinistoch z Progresívneho Slovenska, ktorí sa po správe, že na územie Poľska pravdepodobne dopadla ruská raketa, okamžite vrhli na slovenskú vládu ako krvilační psi a hystericky jej vyčítali, že nič nerobí (hoci ani len nenaznačili, čo by asi tak mala urobiť). Korčok s Valáškom mali vo veci okamžite jasno: vraj od začiatku tvrdia, že toto je vojna Ruska proti Európe... Naozaj?

O hodinu sa ozval ich kamarát, poľský premiér Donald Tusk, ktorý vydal úplne jednoznačné vyhlásenie: "Nič nenasvedčuje tomu, že cieľom ruskej riadenej strely bolo Poľsko." A teraz čo. Očakávam, že namiesto posmievania sa mierotvorcom sa Progresívne Slovensko za svoje unáhlené obvinenia ospravedlní. Vlastne od týchto bezcharakterných ľudí neočakávam vôbec nič. Len sa obávam, že ak títo šialenci nedajbože preberú moc, bez váhania nás uvrhnú do novej svetovej vojny. Nie je to až taká nereálna úvaha. Objasnime si teraz to, čo je na tejto raketovej kauze to podstatné.

Za to, že na územie strednej Európy dopadajú zblúdené strely, nemôže ani Rusko, ani Ukrajina, ale naše zapredané vlády (v slovenskom prípade tá predošlá, ktorej súčasťou bol aj Ivan Korčok), ktoré zničili svoju protivzdušnú obranu rozdávaním jej komponentov do zahraničia. Túto zodpovednosť z Matoviča, Hegera, Naďa, Korčoka, Valáška a Krúpu nikto nezmyje.

Na toto neustále upozorňujem: namiesto hľadania (diplomatickej) cesty k ukončeniu vojny neustále eskalujeme konflikt a riskujeme jeho rozšírenie. Pamätáte sa, ako sa len nedávno vytešovala opozícia, že ukrajinská armáda ničí ruské tankery? Reakcia Moskvy bola zdrvujúca: Rusi začali systematicky likvidovať ukrajinskú prístavnú infraštruktúru vrátane potápania nákladných lodí.

Dnes už ruská armáda úplne ochromila ukrajinskú námornú dopravu, a tým, že odrezala Odesu od mora, nielenže skomplikovala dovoz munície, ale ako správne poznamenal publicista Ivan Hoffman, urobila z Ukrajiny vnútrozemský štát. Odvolaný minister obrany a náhly kritik Kyjeva Fedorov sa však mýli, keď hovorí svojim krajanom, že možno sme prišli o Odesu. Ukrajina prišla o Odesu v skutočnosti už 2. mája 2014, keď dovolila banderovcom, aby upálili desiatky nevinných Rusov v Dome odborov. Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko už stratilo trpezlivosť na diplomatické riešenie sporu a pripravuje sa na ničivé a nekompromisné vojenské ukončenie konfliktu.

Moskva v posledných týždňoch odhadzuje svoje zábrany (čo sa prejavuje aj na zvýšenom počte civilných obetí) tým skôr, že Zelenskyj začal hrať mimoriadne nebezpečnú hru, cieľom ktorej je prepojiť vojnu na Ukrajine s vojnou v Iráne.

Diplomatické zdroje v Teheráne potvrdili denníku The New York Times, že svet delili minúty od toho, aby Irán odpovedal na zničenie svojej lode ukrajinským letectvom vypálením balistickej strely na Ukrajinu. Zelenskyj síce oficiálne chlácholil predstaviteľov islamskej republiky, že išlo o omyl, na stretnutí v Bielom dome sa však usiloval presvedčiť Donalda Trumpa, aby sa stali aktívnou bojujúcou stranou proti Rusku vo vojne, ktorá sa rozširuje od Čierneho mora až po Kaspické. Ak sa pýtate, či sa Zelenskyj zbláznil, najprv si uvedomte, že to, čo by znamenalo pre Ukrajinu strategický prelom (a tento vývoj by vyhovoval aj Izraelu), by priviedlo svet do novej globálnej vojny.

Hoci Bidenova politika voči Ukrajine si zaslúži našu kritiku, tomuto druhu eskalácie sa bránila, pretože si uvedomovala, že riziko priamej konfrontácie medzi NATO a Ruskom by mohlo viesť k oveľa väčšej katastrofe. Trump by mohol byť na Zelenského provokáciu prístupnejší, lebo situácia v Hormuzskom prielive, do ktorej ju sám dostal, je pre neho neriešiteľná. Najväčším nebezpečenstvom však nie je to, že by sa Trump rozhodol viesť dve vojny súčasne, ale že tieto zdanlivo malé eskalačné kroky pripravujú pôdu pre globálnu katastrofu, ktorej sa administratíva prezidenta USA usilovala doteraz vyhnúť.

Tým skôr, že propagandistické tvrdenia našich opozičných politikov a novinárov, že "Ukrajina obrátila priebeh vojny", neobstoja pri konfrontácii so základnou realitou na bojisku. Ukrajinské údery na ruské ropné rafinérie sú síce katastrofou pre životné prostredie, inak sú však iba zdramatizovaným materiálom pre televízne obrazovky. Tieto útoky totiž nijako nenarúšajú schopnosť Moskvy viesť dlhotrvajúcu opotrebovávaciu vojnu. V tom najlepšom prípade môže Ukrajina Rusov iba trochu spomaliť.

Naše médiá bagatelizujú alebo zamlčiavajú, že Rusi stále pokračujú v postupe na západ. Naopak, ukrajinské úspechy naši opozičníci zveličujú alebo ignorujú, že počet ruských zásahov na územie Ukrajiny je neporovnateľne vyšší.

A tak je diskusia o tejto vojne presýtená ilúziou, že víťazstvo je na dosah, ak dodáme ešte viac zbraní a príjmeme ešte viac sankcií. Akoby jedna zásielka vojenskej pomoci a ďalší balíček sankcií dokázali to, čo doteraz nedokázali zbrane a munícia za 150 miliárd dolárov a najtvrdší sankčný režim na svete s viac ako 25 000 obmedzeniami voči Putinovmu režimu. Západní lídri by opustením ukrajinského vojnového úsilia priznali, že politicky zlyhali (a platí to aj o našich domácich truľoch).

A tak namiesto diplomatických snáh vsadili na akúsi alternatívnu informačnú realitu (pokojne ju nazývajte vojnovou propagandou), len aby oslepili verejnosť pred krutou realitou: neexistuje žiadna vojenská cesta k ukrajinskému víťazstvu. Ukrajina bude musieť vyjednať buď čo najlepšie mierové podmienky (ktoré sa každým dňom zhoršujú) alebo čeliť totálnej vojenskej porážke.

Spamätajte sa, kým je ešte čas. Nie som prívržencom harabinovskej demagógie, že vraj Rusko nemalo inú možnosť ako zaútočiť. Vždy je iná možnosť ako protiprávne vtrhnúť do iného štátu, inak si neberte slovo mier do úst. Teraz však ide o záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá.

Nenávratne zničená Ukrajina s obrovskými stratami na životoch z jednej strany a s koloniálnym drancovaním prírodných zdrojov zo strany druhej nestojí za predlžovanie politického života jedného skorumpovaného krpatého autokrata, ktorý postupne stráca všetky zábrany a opitý mocou nebude váhať strhnúť svet do globálnej katastrofy. Preto sa nemýľte: svet nebude bezpečnejší, keď odstránime Putina a ponecháme v ňom Zelenského s jeho silnejúcou neonacistickou hordou.

Sfanatizovaným krvilačným trolom nenávidiacim všetko ruské to nevysvetlím, ale pevne verím, že na tomto svete je ešte stále väčšina rozumných ľudí, ktorá sa nedá strhnúť militaristickou mentalitou. Máme dosť problémov aj bez tejto špinavej vojny. Svet potrebuje mier.

Zdroj: fb Eduard Chmelár