Eduard Chmelár: V Pekingu sa rodí nový svetový poriadok

Eduard Chmelár: V Pekingu sa rodí nový svetový poriadok

Komentáre - 2. september 2025 | 20:08


Pred 100 rokmi (27. júna 1925) uverejnil slávny americký karikaturista Bob Minor v ľavicovom časopise The Daily Worker karikatúru, ktorá sa dnes stáva takmer prorockou. Obrázok predpovedal pád západného imperializmu a vzostup Číny, Indie a Afriky. Autor si k tomu poznamenal: "Západné národy vládli svetu, lebo mali prevahu peňazí a zbraní. Čína, India a Afrika sú chudobné na peniaze a zbrane, ale bohaté na ľudí. Príde čas, keď sa rovnováha síl zmení."

Po sto rokoch sa Minorova vízia stáva realitou. Štáty BRICS formujú multipolárny svet. Spoločne predstavujú 40 percent svetovej populácie a HDP vo výške 30 biliónov dolárov. Podľa analytického serveru World Economics bude do piatich rokov svet vyzerať tak, že podiel Ázie na globálnom HDP bude predstavovať 58 %, kým podiel Ameriky 20 %, Európy 15 % a zvyšku sveta 7 %.

Preto prestáva byť smiešne, ako európske elity a domáca opozícia už dávno prestali chápať svet a dynamiku súčasných zmien. Oni si ešte stále myslia, že sme pupok sveta, hoci Európska únia dlhodobo politicky i ekonomicky stráca na význame.

Takže pre tých, ktorí majú otvorené mysle i srdcia a netrpia predsudkami: v Pekingu sa v týchto dňoch píše história a rodí sa nový svetový poriadok. Ponížená bola nielen Európa, ale aj Spojené štáty.

Trumpovou stratégiou, ktorú sa pokúsil presadiť na aljašskom summite, bolo rozbiť spojenectvo Ruska a Číny. Putin ho však predbehol a sprostredkoval historické stretnutie čínskeho prezidenta s indickým premiérom. Si Ťin-pching a Nárendra Módí zostali voči sebe síce rezervovaní a ich spoločné vyhlásenie, že "Čína a India sa musia stať priateľmi" naznačuje, že na zlepšenie vzťahov treba vykonať ešte veľa práce.

No napriek tomu je toto stretnutie pre Donalda Trumpa neúspechom, lebo stratil dôležitého spojenca. Putin zasa dokázal presvedčiť Peking i Naí Dillí, aby sa držali jeho. A tak jediné, čo dokázal Trump uvalením 50-percentných ciel na Indiu, je jej väčšia integrácia v rámci BRICS i v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a posilnenie bilaterálnych vzťahov s Ruskom, Čínou, Brazíliou, Iránom či Indonéziou.

Zatiaľ čo nesvojprávna EÚ sa mafiánskemu vydieračovi Trumpovi podvolila, podpísala s ním vrcholne nevýhodnú zmluvu a kým sa rodí nový medzinárodný poriadok, Európa zostáva na periférii.

Európskej únii sa napriek propagande našich médií nielenže nepodarilo izolovať Putina, ale sama sa (bez toho, aby si to uvedomila) dostáva do postupnej izolácie od svetového diania. Lepšie na tom nie sú ani upadajúce Spojené štáty.

V čase, keď USA budujú colné bariéry s väčšinou sveta, sa Peking prezentoval ako politický stabilizátor, technoligický líder a centrum obchodu. Práve Čína je tým štátom, ktorý najviac prispieva k stabilite vo svete hľadajúcom novú rovnováhu - tomuto cieľu pomáha tak svojím vlastným ekonomickým rastom, ako aj politikou zameranou na zisky všetkých zúčastnených strán.

Západ však až príliš často vníma Čínu ako protivníka v duchu studenej vojny. Jej úspechy chápe ako prehru či hrozbu Západu. Všetko od pestovania obilia až po umelú inteligenciu vníma ako predmet hry s nulovým súčtom, v ktorej strata jednej strany predstavuje zisk druhej.

Do tejto atmosféry prichádza slovenský premiér Robert Fico. Ak si uvedomíme, že čínsky prezident Si Ťin-pching hostí viac ako 20 svetových lídrov, medzi ktorými nie je len severokórejský Kim (ako sa náš mozgový trust z PS a červených denníčkov pokúšajú celé podujatie diskreditovať), ale tiež generálny tajomník OSN a dokonca aj turecký prezident Erdogan (náš spojenec v NATO!), potom sú táraniny opozície, že Fico je izolovaný a nikto sa s ním stretávať nechce, doslova blamážou.

Ale to napokon nie je nič nové. Začiatkom roka Michal Šimečka podľa rovnakého manuálu ziapal, že Fico sa stretáva s diktátormi, potom prskal, že tá cesta nám nič nepriniesla a keď výsledkom kyvadlovej diplomacie na trase Moskva - Ankara - Budapešť bolo, že ruský plyn k nám začal prúdiť južnou trasou cez TurkStream, predseda PS mávol rukou, že už dávno sme sa mali od neho odstrihnúť.

Podobne dnes - čakali by ste, že opozícia ocení stretnutie Roberta Fica s Volodymyrom Zelenským? Omyl, podľa nej "jedno stretnutie so Zelenským nenahradí poklonkovanie sa Putinovi". Skrátka, ako v tom vtipe "dáš - nedáš, aj tak uschneš".

Táto opozícia nie je žiadnou alternatívou. Uvažovanie Progresívneho Slovenska pre mňa stelesňuje vyjadrenie podpredsedníčky PS Ireny Bihariovej na TA3, že lídri EÚ nepotrebujú sedieť s lídrami takých krajín ako je Čína, India, Brazília alebo Rusko.

To len dokumentuje absolútnu dezorientovanosť tejto politickej sekty v súčasnom dianí. Hoci majú v názve, že sú to progresívne zameraní politici, v skutočnosti sú to ľudia minulosti, ktorí sa so svojimi schémami, konštrukciami a predsudkami v dynamike dnešného sveta strácajú. Ide z nich taká zloba a bezradnosť, až nedokážem pochopiť, ako sa dá v takomto nastavení dlhodobo žiť.

Keď Ivan Korčok vrieska, že Fico zrádza slovenské záujmy, treba mu pripomenúť, že jediný, kto ich zradil, bol on: keď ako štátny tajomník MZV SR za Dzurindu vyhnal slovenských vojakov protiprávne do Iraku a niektorí tam zahynuli. Podobne keď vybľakuje, koľkokrát sa stretol Fico s britským premiérom, treba sa ho spýtať, koľkokrát sa s ním stretol Matovič, Heger alebo Ódor - čistá nula.

S európskymi lídrami sa stretáva súčasný predseda vlády na zasadnutiach Európskej rady predsa pravidelne, faktom však je, že nijaký slovenský premiér nebol vo svete tak široko prijímaný ako Robert Fico. A že si ho pomýlili ruské médiá s maďarským premiérom? Lebo ich milovanej svetoznámej Zuzane sa to ešte nikdy nestalo, však, prezident Rizman?

Ale nechajme túto zlomyseľnú bandu, ktorá okrem deklarovaného zámeru škodiť neprináša do slovenskej politiky nič konštruktívne. Mňa zamrzela jediná vec: že na tlačovej konferencii s ruským prezidentom Robert Fico neotvoril otázku ukončenia vojny. Ak tvrdí, že je za mierové riešenie, jeho stretnutia s Vladimírom Putinom nedávajú veľký význam, ak mu aspoň netlmočí naše stanovisko.

A tak napokon najväčší zmysel tejto schôdzky môže spočívať v tajomnej poznámke, ktorú urobil slovenský premiér po skončení rokovania. Na sociálnej sieti Robert Fico napísal, že po hodinovej diskusii medzi štyrmi očami, počas ktorej sa sústredili na vojnu na Ukrajine, nesie pre ukrajinského prezidenta vážne posolstvo od Vladimíra Putina.

Keby nebol Ivan Korčok hysterický hlupák, počkal by si aspoň na výsledky stretnutia s Volodymyrom Zelenským. Ale on chytil záchvat, že Fico nepriniesol Putinovi žiadne posolstvo a odniesol si od neho len noty, čo má hovoriť na stretnutí s ukrajinským prezidentom... Mne sa tieto nepríčetné táraniny, ktorým nemôže veriť ani samotný Korčok, už vlastne nechce komentovať. Rovnako ako bludy Naďa alebo Krúpu, že "Fico robí v Číne reklamu na totalitu". Ach bože...

Jasné, že nemohol priniesť posolstvo od EÚ, lebo EÚ žiadne zmysluplné mierové posolstvo nemá. A jasné, že je vysoko pozitívne, ak po prvý raz od začiatku konfliktu niekto sprostredkuje posolstvo ruského prezidenta ukrajinskému prezidentovi. Niet dôležitejšej úlohy. Nazývať to notami je primitívne ako celá súčasná opozícia. Lebo ak im ide naozaj o mier, ako sa dušujú, potom by mali v tejto misii držať Robertovi Ficovi palce. Tak nech sa dielo podarí.

Zdroj: fb Eduard Chmelár

Doplnenie: Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok 1. septembra otvoril summit hláv štátov a vlád Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS). V prístavnom meste južne od Pekingu sa zišlo viac ako 20 svetových lídrov vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina či indického premiéra Naréndru Módího.

Desiatimi členmi ŠOS sú Čína, India, Rusko, Pakistan, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan a Bielorusko. Ďalších 16 krajín má štatút pozorovateľa alebo „partnera pre dialóg“.

Summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu bude v stredu nasledovať veľká vojenská prehliadka v čínskom hlavnom meste pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Ázii.

V utorok pricestoval do Pekingu aj srbský prezident Aleksandar Vučič. Zúčastní sa na slávnostnej vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Počas trojdňovej návštevy sa stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Vučič bude jedným z dvoch európskych lídrov prítomných na vojenskej prehliadke v Pekingu. Druhým bude premiér SR Robert Fico. Iní lídri z Európy do Číny nevycestujú.

Príspevok predsedu vlády SR Roberta Fica po stretnutí s prezidentom RF Vladimirom Putinom, fb : Mám vážne posolstvo pre ukrajinského prezidenta

Pekne Vás pozdravujem z už večernej Číny. Mám tu pocit prenesenej hanby, keď vidím, čo na Slovensku v súvislosti s touto zahraničnou cestou stvárajú naši duchovní bezdomovci z opozície.

Médiá informovali o oficiálnej časti môjho stretnutia s ruským prezidentom V. Putinom. Potom nasledovala takmer hodinová diskusia medzi štyrmi očami, počas ktorej sme sa sústredili predovšetkým na vojnu na Ukrajine.

Prezident V. Putin ma informoval o priebehu rokovania s americkým prezidentom D. Trumpom na Aljaške a o perspektíve ukončenia tohto vojenského konfliktu. Z dôležitého rozhovoru som si urobil niekoľko záverov a posolstiev, ktoré mienim v piatok odovzdať ukrajinskému prezidentovi V. Zelenskému.

Pri odchode som mal ešte možnosť pohovoriť samostatne aj s ruským ministrom zahraničných vecí S. Lavrovom.

Zajtra si uctíme pamiatku padlých v II. svetovej vojne, čaká nás podľa všetkého veľkolepá vojenská prehliadka a poobednajšie hodiny využijem na ďalšie bilaterálne stretnutia, najskôr s prezidentom Vietnamu Luongom Coungom a potom so srbským prezidentom Alexandarom Vučičom.

Čínsky bodový systém: realita za známym mýtom

Čínsky bodový systém: realita za známym mýtom

Komentáre - 17. apríl 2026 | 21:29

Marián Kéry: Slepá fascinácia Péterom Magyarom

Marián Kéry: Slepá fascinácia Péterom Magyarom

Komentáre - 15. apríl 2026 | 21:31

Eduard Chmelár: Prečo mlčia slovenské univerzity?

Eduard Chmelár: Prečo mlčia slovenské univerzity?

Komentáre - 15. apríl 2026 | 08:53

Eduard Chmelár: Musíme sa rozprávať

Eduard Chmelár: Musíme sa rozprávať

Komentáre - 10. apríl 2026 | 19:34