Ak čakáte, že sa budem siahodlho vyžívať v líčení detailov včerajšej nepríčetnej hádky a fyzického stretu v zákonodarnom zbore, čakáte zbytočne. Ja iba opakovane žiadam, aby nevyhnutnou podmienkou na výkon poslanca Národnej rady Slovenskej republiky boli psychotesty a aby slovenskí psychiatri prestali účelovo politizovať a pozreli sa na stav našej spoločnosti komplexne, kde máme problém.
Winston Churchill nazýval parlament svätyňou demokracie. Pamätám sa, keď ňou ešte bol aj ten náš. Keď v ňom rečnil Alexander Dubček, Ladislav Ballek, Vladimír Mináč, Milan Zemko, Ivan Laluha či Pavol Kanis. Ako historik som čítal štátnické prejavy Ladislava Novomeského, Milana Hodžu, Ferdinanda Jurigu, ba i Viliama Paulinyho-Tótha a, samozrejme, Ľudovíta Štúra. Všetci sme nedávno žili oslavami 210. výročia narodenia tohto otca slovenského národa. Čo sme si z neho odniesli?
"Čím vyššie vyzdvihneme nášho velikána, tým viac neverných haraburdákov sa skryje v jeho tieni," poznamenal pred desiatimi rokmi jeho praprasynovec Ivan Štúr, ktorému mocipáni ani nedovolili vystúpiť na oslavách a mesiac na to zomrel. Pán profesor Štúr, sám psychológ, sa márne prihováral za to, aby boli oslavy menej pompézne a namiesto toho sa stali skromným kritickým zamyslením nad vlastným bytím, úprimnou spoločnou spoveďou.
Dnes by sa nás mohol Ľudovít Štúr oprávnene spýtať: čo ste vykonali za tých 210 rokov? Čo ste urobili s mojím dielom? Koľkí z novodobej elity sa pridali k odpadlíkom a ziskuchtivcom? V životnom diele Slovanstvo a svet budúcnosti Ľudovít Štúr varoval: "Márna je všetka naša národná samoľúbosť, ak za ňou nestojí nič vyššie. O ľudstvo ide napokon, ktorého sme my spolu s ostatnými národmi členmi... Prinesme ľudstvu náš vlastný prínos k jeho dôstojnej sláve!"
V samostatnom štáte sme dostali novú šancu. No zostalo z nej iba 33-ročné márne hľadanie vyššej idey. Štúr žije v tých, ktorí neustali v snahe po dobrom živote pre všetkých.
Skutočný problém ľudstva je v tom, že má paleolitické emócie, stredoveké inštitúcie a božské technológie. Skutočný problém Slovenska je v tom, že hoci má jednu z najvyšších koncentrácií šikovných ľudí, nedokážeme využiť náš potenciál, točíme sa v začarovanom kruhu a do vedenia štátu vysielame ľudí, ktorí už dávno nie sú vzorkou spoločnosti, ale až na výnimky tým najhorším, čo sa zozbieralo ako kal. Niečo pri tom výbere robíme zle, ak nás vedú ľudia, ktorým by ste nikdy nedali strážiť svojho psa, neprijali od nich finančnú radu a nezverili im žiadne tajomstvo.
Tento parlament už dávno nemá autoritu. Včera sa iba obnažil jeho skutočný stav. My ich už ani nekontrolujeme. Nevadí nám, že výbory, ktorých úlohou je rozpracovať dôležité témy, pravidelne nie sú uznášaniaschopné, že poslanci prácu v nich ignorujú. Rozpravy sú uzatvárané predčasne (ak ide o zásadné veci) a naťahované do noci (keď ide o osobné záležitosti zákonodarcov). O navrhovaných zákonoch sa nekonajú žiadne odborné diskusie, sú predkladané nečakane ako prílepky, takže sú zaskočení aj mnohí poslanci vládnej koalície.
Celý tento parlament je akýsi "prílepok" rýchlokvasených politikov, ktorých jedinou kvalifikáciou je bezpodmienečná lojalita k straníckemu šéfovi. Ale takto sa nielenže nedá kvalitne vládnuť. Takto sa nedá budovať štát.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
