Marián Čekovský na vlastnej koži zažil verejný lynč... Chvíľu ho v tom nechajme, aby lepšie pochopil, ako sa cítil jeden z našich najlepších gitaristov Henry Tóth, keď ho po dlhoročnej spolupráci vyhodil z hudobnej skupiny za jeho "dezolátske" názory na nátlak jeho kolegov z Inkognita Zdeny Studenkovej a spol.
Dovoľme mu, aby pochopil, aká zhubná a nebezpečná je táto fašizoidná atmosféra, keď sa sfanatizovaný dav snaží ostrakizovať alebo ušliapať človeka s iným pohľadom na rôzne veci - ako doktora Galéna z Čapkovej hry Bílá nemoc. Aby uznal, že demokracia bez plurality je suchá ratolesť. A potom mu podajme ruku. Nie ako príslušníkovi našej názorovej bublinky, s ktorým súhlasíme. Ale ako ľudskej bytosti, ktorej odlišné názory či spôsob života rešpektujeme.
Kauza Čekovský je len špička ľadovca problémov, na ktorých sa triešti naša spoločnosť. Dlhodobo pred tým varujem: Nebláznime. Nesprávajme sa ako svorka nepríčetných zombíkov, ktorá dostáva záchvaty z toho, že sa stretávame, že sa medzi sebou rozprávame alebo že sa nebodaj (och, aká hrôza) spolu odfotíme.
Hejteri Čekovskému odkazujú, že si mysleli, že je normálny. Nie. To vaše správanie nie je normálne. Čekovský nie je zodpovedný za vaše posrané životy. Ako sa sám obhajuje, on odmieta s niekým polemizovať a písať statusy, on má na vyjadrenie názoru hudbu, na to sa narodil. Presne tak, ako sa niekto vyjadruje obrazom alebo ako sa ja vyjadrujem slovom. Rešpektovať naše odlišnosti, naše autonómne životy, naše vlastné cesty, je základom nielen demokracie, ale každej civilizovanej spoločnosti.
Takže čoho sa vlastne Čekovský dopustil? Zobral honorár za svoju prácu? To akože má byť etalónom morálky Štefan Skrúcaný, dvorný umelec Mikuláša Dzurindu, ktorý nás nedávno pobavil hláškou "robíme to zadarmo"? Alebo Paľo Habera, ktorý sa pred opozičným publikom dušoval, že nikdy pre politikov nehral a verejne tak zaprel svoje známe angažovanie v prospech HZDS? To sa naozaj necháme buzerovať od nejakej Doroty Nvotovej, kto a kde má právo vystupovať a kto je tu kolaborant? Zostali tu ešte nejakí slobodní ľudia so zdravým myslením, ktorí nie sú ustráchaní z hlučného davu?
Pred niekoľkými dňami ste ma upozornili na vznik prapodivnej stránky hlasyagresora.eu. Medzitým ju už zmazali, lebo mnohých poburovala, hoci bola skôr smiešna, lebo hádzala do jedného vreca absolútne nesúvisiace osoby, pričom najviac ma pobavilo, že Robert Fico či Dag Daniš sú vraj nebezpečnejší ako Marián Kotleba.
Ten zoznam bol absolútny bullshit, ktorý obsahoval mená všetkých, ktorí majú iný pohľad na ukrajinský konflikt. A tak sa tam ocitli popri skutočných rusofiloch aj také mená ako Ján Kubiš, Ján Figeľ, či moja maličkosť, pričom za "rizikové" sa v našom prípade považuje to, že presadzujeme rokovania s Ruskom... Toto nevymyslíš.
Poviem vám, prečo ma už takéto svinstvo nemôže rozhodiť. Odkedy sa pohybujem vo verejnom živote, som sústavne na nejakých zoznamoch nepriateľských osôb. Ibaže spočiatku to boli zoznamy, ktoré vytvárali náckovia - súpis verejne činných Židov, bojovníkov proti antisemitizmu, dokonca aj takých, ktorí sa na osoby židovského pôvodu iba ponášali fyzickým výzorom. Táto mentalita tupého hlúpeho kádrovania je totiž svojím pôvodom fašistická. Nasledovali zoznamy "proruských aktérov" z pera znudeného synáčika majiteľa Esetu. Taktiež poriadna trapošina.
Toto všetko ide v tej línii: vytvárať zo slobodných ľudí nepriateľov štátu a získať kontrolu nad rozhodovaním, kto bude delegitimizovaný, škandalizovaný a napokon ostrakizovaný na hranicu existenčného ohrozenia. Pamätajte si: toto robia iba oni - ľudia s totalitným myslením.
Nám ani len nezíde na um ísť protestovať proti niekomu, kto dostal prácu a my s ním nesúhlasíme, kto dostal ocenenie a my si myslíme, že ho mal získať niekto iný, kto bol povýšený a my si myslíme, že nezaslúžene. To sú vaše choré kádrovacie a lynčovacie štvavé metódy. A čestní ľudia by sa od nich mali dištancovať.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
