Situácia s nelegálnymi migrantmi vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku zostáva kritická.
Drvivú väčšinu z nich, až 80%, tvoria mladí muži vo veku od 18 do 35 rokov. Ďalej sú to maloletí bez sprievodu. V menšine zostávajú rodiny s deťmi. Iba štyri až sedemnásť percent predstavujú ženy. Väčšina migrantov má nízku kvalifikáciu, často sú bez formálneho vzdelania a dokladov totožnosti.
Po príchode do zmienených krajín prežívajú väčšinou v getách a kvôli statusu človeka, ktorý má malú šancu sa zamestnať, bývajú obvykle nositeľmi organizovaného zločinu, prípadne ich zneužíva na prácu čierny trh. V komunitách bujnie frustrácia, hnev, neustále potýčky a vybavovanie si účtov.
Polícia v spolkovej krajine Sasko hlási narastajúce problémy zločineckých gangov Sýrčanov. Páchajú rozsiahlu trestnú činnosť. Na rozdiel od Berlína v Sasku zatiaľ nedochádza ku konkurenčným bojom. Sýrčania zostávajú nateraz bez konkurencie. Fenoménom je skutočnosť, že jedna tunajšia sýrska rodina má až 60 osôb a niekedy aj tridsať detí. Muži nerešpektujú nemecké právo. Mávajú najmenej tri ženy.
Najväčšie boje gangov zaznamenáva Berlín. Vyrovnávajú si medzi sebou účty obzvlášť drasticky – nožmi a mačetami. V poslednej dobe aj tu narastá používanie strelných zbraní. Stúpa počet hromadných znásilnení. Za rok ich bolo 751. Z toho 118 prípadov evidoval Berlín. Majoritou v týchto prípadoch boli migranti a cudzinci.
Svetové médiá, v minimálnej miere tie slovenské, informujú o pribúdajúcom násilí v nemeckých nemocniciach, ktoré páchajú migranti. Agresori v podobe neprispôsobivých jedincov a príslušníci gangov sa správajú nevhodne k ženám. Sú rasistickí a antisemitskí. Zdravotníci sa musia brániť slovným a fyzickým útokom.
Denník Die Welt ponúka reportáž s výpoveďou berlínskeho záchranára, ktorý z obáv o vlastnú bezpečnosť nenosí v nemocnici menovku. „Keď je treba postarať sa napríklad o arabského chlapca, neposielam tam dve dievčatá, ale aspoň jedného muža. A vynecháme kolegov so židovskými priezviskami.“ Takto vyzerá dnes nemecká realita s nezvládnutou migráciou. Sú aj výnimky reprezentované filipínskymi a vietnamskými komunitami, ktoré sa dokázali začleniť do spoločnosti ako jej hodnotná a nezastupiteľná súčasť. Dôkazom je práve zdravotníctvo.
Nelegálnych migrantov sa neboja v Európe len politici, novinári a predstavitelia tretieho sektora. Roky svojou obsesívnou hyperkorektnosťou a nekritickým správaním pomáhali vybudovať súčasný stav. Pravdivé pomenovanie reality – že multikulturalizmus, ako ho roky presadzuje Európska únia s pomocou médií a neziskoviek, zlyhal – je nevyhnutným predpokladom k náprave.
Stačí sa opýtať obyčajných Britov, Francúzov a Nemcov alebo ešte lepšie, vyskúšať si návštevu get, v ktorých žijú migranti. Nie je to žiadny zasľúbený raj, skôr peklo, ktoré im politici napokon venovali namiesto sľubov.
Prechádzka večerným Londýnom, Parížom či Berlínom by možno tiež viacerým pomohla k prebudeniu zo sna, v ktorom sa multi-kulti zmenilo pre bežných ľudí v des. Ide o bezprecedentné fiasko hyperkorektnosti. Aj preto mlčanie o problémoch s migráciou nikomu nepomáha. Viac škodí.
Svoje vie o tom Švédsko ako vzor tejto presadzovanej ideológie. Ročne je v ňom v priemere stovka bombových útokov. Predmestia s migrantmi sú zónami kde operujú autonómne štruktúry kriminálnych sietí neprispôsobivých živlov. Švédsko proti nim aplikuje najtvrdšie bezpečnostné opatrenia v modernej histórii. Aktuálne má jedny z najtvrdších migračných nariadení a zákonov v celej Únii.
Zdroj: fb Karol Lovaš / pluska
