Slovensko opäť pritvrdzuje pravidlá. Vláda plánuje sprísniť podmienky na vyplácanie rodinných prídavkov. Ak dieťa vymešká vyučovanie bez ospravedlnenia, štát siahne rodine na peniaze. Na prvý pohľad to znie logicky a zapadá to do populárneho konceptu zásluhovosti v duchu: „Deti nechodia do školy? Rodič zlyhal, štát mu nedá peniaze.“

V skutočnosti však hrozí, že toto opatrenie najtvrdšie zasiahne deti z generačnej chudoby, žijúce v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. V praxi to bude znamenať jediné: rodina bude mať ešte menej zdrojov na jedlo, oblečenie či cestovné. Dieťaťu sa ujde menej všetkého.

Bludný kruh toxického stresu

Generačná chudoba nie je len nedostatok peňazí. Je to dlhodobý stav materiálnej a sociálnej núdze, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu. Je to bludný kruh deprivácie, limitovaných príležitostí a špecifických životných stratégií.

Deti rodiace sa do takéhoto prostredia sú ovplyvnené v každej fáze svojho vývoja – od prenatálneho obdobia až po prah dospelosti. Ich budúcnosť sa formuje skôr, než dostanú šancu rozhodnúť o nej samy.

Život v chlade, vlhku a plesniach ničí detskú imunitu. Hlad a nedostatočná výživa spomaľuje vývoj. Materiálne podmienky sa podpisujú na zaostávaní v raste, chudokrvnosti a iných chronických ochoreniach. Neustály strach, toxický stres a chýbajúce stimuly brzdia vývoj nervovej sústavy. Výsledkom sú neskôr vážne problémy s rečou, pamäťou, učením a sebaovládaním.

Bez kníh, stavebníc, skladačiek, farbičiek či omaľovániek dieťa nepozná základné koncepty, ako sú farby, geometrické tvary, priestorová orientácia či počítanie do päť. K tomu sa pridružuje jazyková bariéra a extrémne chudobná slovná zásoba. Ďalšou objektívnou prekážkou vo vzdelávaní je nedostatočná jemná motorika a koordinácia oka a ruky.

Kombinácia zlej výživy a nedostatku podnetov vytvára bariéry ešte pred vstupom do školy. Tieto faktory nefungujú oddelene, ale navzájom sa posilňujú.

Vymeškávanie vyučovania je symptómom chudoby

Vzdelávací systém je nastavený pre deti z funkčnej strednej triedy. Pre rómske deti z marginalizovaných komunít tak škola často predstavuje nepriateľské územie s minimálnou šancou na úspech. Kapacity systému na ich plnú podporu sú nedostatočné.

Vymeškávanie vyučovania preto nie je rozmar. Je to priamy symptóm chudoby. Dôvodov na absencie je celá škála a štát ich plošným trestom nevyrieši.

Predstavte si matku v zime. Vie, že jej dieťa má ísť do školy v nevhodných topánkach a slabej bundičke. Možno tie jediné zimné topánky dohrýzol túlavý pes, stratili sa, alebo ich vzal rovnako chudobný sused. Inokedy rodinný rozpočet na deň stačí len na cestoviny s olejom. Matka váha: pošle dieťa do školy hladné bez desiatej, alebo ho nechá doma, kde zje aspoň niečo z teplého hrnca? Mnohí učitelia detí z osád to poznajú. Ak chcú, aby žiaci sledovali výklad, musia im ráno zo svojho kúpiť chlieb a natrieť ho margarínom.

Ak sú v jednej triede deti so zázemím a deti s hlbokým zaostávaním či jazykovou bariérou, nerovnosť sa prejaví okamžite. Zaostávajúce deti rýchlo strácajú motiváciu chodiť sa denne konfrontovať so systémom, ktorý im dáva najavo, že sú „menej“. Učitelia sú pod tlakom výkonu a je nad ich sily venovať sa každému individuálne. Vzniká animozita a šikana, ktorej riešenie je behom na dlhé trate. Rozdiely sa v čase prehlbujú. Dieťa s vlastným písacím stolom napreduje inak ako dieťa, ktoré sa umýva vo vedre, spí na zemi, všetko má napáchnuté dymom z piecky a v obydlí bojujú s hlodavcami či hmyzom.

V nastupujúcej puberte deti prirodzene inklinujú k rovesníckym skupinám. V tomto prostredí sú to často partie s kriminálnym pozadím. Záškoláctvo sa vtedy spája s drobnou kriminalitou, porušovaním verejného poriadku a prvými prejavmi závislostí.

Beh na dlhé trate

V generačnej chudobe neplatí klišé „uč sa a budeš sa mať lepšie.“ Vzdelanie ako nástroj mobility je beh na dlhé trate. Posledných 80 rokov na Slovensku ukázalo, že pri akýchkoľvek spoločenských otrasoch sa práve Rómovia prepadajú do chudoby najrýchlejšie. Škola preto nie je garanciou lepších zajtrajškov.

Určite všetci tí, ktorí s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít pracujú, vedia uviesť množstvo ďalších dôvodov, prečo dochádza k neospravedlneným absenciám. Možno sa niektoré príčiny dajú odstrániť ľahšie, ale iné sú behom na dlhé trate.

A nie, nepomôžu ani „internátne školy“ ani odnímanie detí z rodín a ich umiestňovanie do detských domovov. To sme vyskúšali na Slovensku za socializmu a nebol to úspešný príbeh.

Obávam sa, že túto situáciu nevyrieši ani krátenie rodinných prídavkov v súvislosti s neospravedlnenými absenciami detí v škole, možno len v konečnom dôsledku bude viac chudobných detí hladných.

Namiesto hľadania riešení trestáme

Ale vynára sa otázka, či je toto opatrenie naozaj zamerané na formálne zlepšenie dochádzky detí do školy? A čo by mohol byť skutočný cieľ?

Šetrenie štátu to asi nebude, lebo na výkon bude treba oveľa viac zdrojov ako bude úspora, ktorá vznikne z odobratých dávok. A tiež sa natíska otázka, či bude štát pripravený aj na pomoc deťom, ktoré sa ocitnú v ešte väčšej chudobe. A ak áno, ako? Lebo kapacity pobytových zariadení pre deti v kríze by na to vôbec nestačili.

Ak ide o demonštráciu moci a štát chce ukázať, že s nezodpovednými rodičmi „zatočí“, je to veľmi nebezpečný krok. Nie pre deti, nie pre sociálnu kuratelu, ktorá to bude musieť riešiť, ale pre kohéziu krajiny ako takej. Vytváranie mentality „my verzus oni“ rozbíja sociálny zmier. Spoločnosť, ktorá sa sústredí na trestanie a obviňovanie, investuje energiu do hnevu namiesto hľadania konštruktívnych riešení a prevencie.

Zdroj: Romano fórum / Zuzana Kumanová

Zuzana Kumanová, PhD. je etnografka, aktivistka, žije v Bratislave. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v Bratislave odbor história - národopis (1994), titul PhD. získala v roku 1998 na rovnakej fakulte.

V roku 1999 založila občianske združenie In Minorita, v ktorom pôsobí dodnes. V občianskom združení viedla projekty na podporu rómskych žien, napr. Občianska participácia rómskych žien (2013 - 2018), Úspešné rómske ženy (2014 - 2016), Viola Petrášová-Stojková (2016 - 2018). Od roku 2005 vedie projekt Ma bisteren! venovaný pripomínaniu holokaustu Rómov.

V rokoch 2011 - 2013 pôsobila na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, 2013 - 2015 na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a 2015 - 2018 na Úrade splnomocnenca vlády SR pre najmenej rozvinuté okresy.

Je autorkou niekoľkých štúdií a publikácií Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka-Fintického (Bratislava, 2007) a Príbehy rómskych žien (Bratislava, 2016).

Ocenenia:
2018 - Cena Lúč z tmy udeľovanej občianskym združením EduRoma a Ústavom romologických štúdií UKF v Nitre.
2019 - štátne vyznamenanie udelené Prezidentom SR - Pribinov kríž 1. triedy.