Nech si protestuje do sýtosti každý, kto chce, proti čomu chce (chvalabohu, nikto dnes neposiela na demonštrantov vodné delá ako za Matoviča, žijeme v slobodnej krajine), ale musím konštatovať, že opozičný volič je dosť nenáročný, ak mu stačí toto. Politici z opozície si svoju prácu extrémne uľahčujú, ak ju zužujú na hecovanie davu v uliciach - a aj toho je čoraz menej, dnes len polovica ako minule, a to blúznia o generálnom štrajku.
Na týchto protestoch mi prekáža ich samoúčelnosť. Opozícia sa po tom, čo strašila, že po víťazstve Smeru nevyjde slnko, nedokázala zmieriť s výsledkom demokratických volieb, a tak prakticky od začiatku robí politiku na ulici. Najprv proti zmenám v trestnom práve, potom proti fantómovým obavám z vystúpenia z EÚ, naposledy to malo byť proti spolupráci s Čínou a keď zistili, že to nezaberie, zvolali protest proti konsolidácii. A do toho Progresívne Slovensko pozývalo na dnešnú demonštráciu s novým lákadlom, že plagiátorov vo vysokých funkciách nechceme... To vážne? To si na tribúne zakričali spolu s Gröhlingom?
Ale na celom tomto cirkuse je odpudzujúce aj niečo horšie ako táto groteska. Dokonca ani Naďovo nevkusné zneužitie vlastného syna, ktorého vytiahol na tribúnu, ma už na charaktere týchto ľudí neprekvapí. Podstatná otázka, ktorú by si mali klásť opoziční voliči (a zrejme si aj kladú, keďže majú čoraz väčšiu nechuť robiť na námestiach komparz tomuto divadlu), je - či im toto stačí. Tomu, že nechcú Fica, rozumiem. Ale čo vlastne chcú? Veď ľudia, ktorých volili a ktorých platia z vlastných daní, im neukazujú žiadnu alternatívu.
Generálny štrajk? S tým ich poslali všetci do čerta - hoci včera predpoludním Branislav Gröhling blúznil, že má podporu od zamestnávateľov, ešte v ten istý deň zamestnávateľské zväzy jeho nápad rázne odmietli, a to nebudeme radšej rozoberať, že SaS a Demokrati zjavne nemajú ani šajnu, ako taký generálny štrajk vzniká a že je tragikomické, ak ho chcú vyvolať tým, že ponúkajú pravicové reformy pre podnikateľov, ktoré ruinujú zamestnancov. Fakt ohromné lákadlo, najmä pre odborárov.
V nedeľu zasa moderátor Braňo Král v relácii TA3 V politike doslova zničil Michala Šimečku, keď mu dokázal, že PS plánovalo oveľa drastickejšiu konsolidáciu, ktorá by spoľahlivo ožobráčila ľudí - a líder progresívcov sa nezmohol na slovo. Koncepčná práca sa nedá dlhodobo nahradiť hysterickým preháňaním. Ak je opozícia natoľko neschopná, že nevie vypracovať vlastné fungujúce riešenia a zakrýva to figovým listom protestov, potom by ľudia naozaj mali mať obavy z budúcnosti. Lebo toto nie je politika, toto je len rebélia a rozoštvávanie.
Zdroj: fb Eduard Chmelár
Takejto opozície sa Fico báť nemusí
Jednu vec by sme si mali vyjasniť. Aj keď som v sobotu vyjadril ostrý nesúhlas s tým, ako Robert Fico zaťahuje do politického boja so svojím hlavným rivalom aj rodinu predsedu Progresívneho Slovenska, to ešte neznamená, že Marta Šimečková je nejaká úbohá obeť zločineckého systému, jednoduchá učiteľka, ktorá sa obetovala pre rómske deti, ako sa to snaží vykresliť Michal Šimečka. Tie machinácie s dotáciami treba jednoznačne vyšetriť a ak dotyčná pani namiesto toho reaguje trestným oznámením, iba tým potvrdzuje, že nemá čisté svedomie. Takže takto nie, vážení, karty na stôl!
Pochybujem však, že budú schopní čestnej otvorenej hry. Ak včerajšie fiasko - keď na demonštráciu opozície s ambíciou generálneho štrajku prišlo o polovicu menej ľudí ako naposledy - hodnotí Progresívne Slovensko tak, že vraj "tisíce ľudí ukázali silu", znamená to jediné: buď táto strana stratila posledné zvyšky sebareflexie alebo robia takú bezostyšnú propagandu, že Goebbels by mohol závidieť. Isté je len to, že takejto hračkárskej opozície s imidžom ochotníckeho divadla sa Robert Fico báť nemusí.
Zdroj: fb E.Ch.
