V obchodných reťazcoch sa potichu rozširuje jedna zákernosť – nútenie nakupujúcich, aby využili samoobslužné pokladnice. Bez možnosti výberu. Klasické pokladnice máte jednoducho zatvorené. A nedeje sa to v jednom konkrétnom reťazci, alebo v čase pár minút pred záverečnou. Všímam si túto stratégiu už niekoľko mesiacov vo všetkých veľkých reťazcoch. Pokojne aj vyše hodiny pred záverečnou.

• Vypýtajte si pokladníka

Ja sa vždy v takýchto momentoch snažím dosiahnuť, aby sa aspoň jedna pokladňa otvorila a tovar mi bol nablokovaný. Niekde stačilo raz slušne požiadať. Inde treba 5x vysvetľovať, že ste síce pochopili, že si môžete tovar nablokovať sám, no máte záujem o nablokovanie pokladníkom.

A buď budete na 6x pochopený, alebo sa dostanete k možnosti B: slušne sa poďakujete za bezplatnú možnosť vyskúšania si práce pokladníka a oznámite, že ste si nákup rozmysleli. To posledné doteraz zafungovalo vždy.

Neviem vyhodnotiť či som len „chyba v systéme“, alebo je nás takýchto viac (budem rád, ak mi napíšete do komentárov, či to vadí aj vám). Každopádne, treba sa ozvať. Zmení sa prístup reťazcov, ak sa nás ozve viac? Neviem, možno. Čo však viem „na betón“ je, že tento prístup sa nezmení, ak budeme čušať.

• Zvyšovanie komfortu zákazníka sa zvrhlo na zvyšovanie zisku kapitalizmu

To, do čoho nás tlačia reťazce, nie je o technologickom pokroku, ale o primitívnom šetrení nákladov.

Technologický pokrok znamená, že komfort nakupujúcich sa zvýši. Čiže máme na výber: klasické pokladnice, alebo samoobslužné. Lenže teraz začíname byť tlačení do toho, aby sme si tovar nablokovali sami. Alebo povedané inak: aby sme bezplatne spravili prácu za ľudí, ktorých doteraz reťazce za túto prácu platili.

Myslíte, že reťazce sú na tom tak zle, aby museli osekávať personálny stav? Kdeže! Majú nechutne vysoké tržby, dosahujú rekordné zisky a len skúšajú, čo si necháme my zákazníci, ktorí sa im cez vysoké marže na tie zisky skladáme. A čo si nechajú zamestnanci pracujúci za mizerné platy. A tí teda na sebe nechajú orať. Respektíve veľká časť nenechá a odíde. Ich náhrada odíde tiež. A ich náhrada tiež...

• Kedysi bol predavač niekto

A dostávame sa k tomu, že v reťazcoch je vysoká fluktuácia zamestnancov. Ako sa to prejavuje? Napríklad tak, že ak mám problém, tak sa už ani neunúvam požiadať o pomoc, ak nevidím zamestnanca vo veku 50+. Vo väčšine prípadov však zastihnem oplašeného brigádnika, ktorý pôsobí tak zmätene, že skôr čakám, že sa spýta on mňa, kde nájde uličku s drogériou.

Kedysi bol predavač samostatný študijný odbor na stredných školách. Aby vás pustili medzi regále, tak ste museli študovať. A neskôr popri škole aj praxovať. Predavač vedel poradiť, zorientovať zákazníka, poznal predajňu, zloženie tovarov, spôsob skladovania či metodiku vystavovania tovarov.

Teraz? Vezmú vás z ulice, oblečú vám obchodnícku mikinu, dajú podpísať lajstro o absolvovaní školenia BOZP a o chvíľku ste už „na pľaci“: a dokladáte psie granule. Potom pomáhate vykladať kamión. Potom štítkujete údeniny. Alebo blokujete tovar. Alebo upratujete rozbité kompóty. Alebo spolu s SBS riešite zákazníka z kategórie „neprispôsobivý “. Všetko sa učíte za pochodu. Teda ak vás do niekoľkých mesiacov neprestane baviť odvádzať robotu niekoľkých zamestnancov za jeden neplnohodnotný plat.

• Dokedy sa necháme dojiť?

Zatvorenie všetkých pokladní okrem samoobslužných som zažil aj včera. Slušne som si vypýtal možnosť nablokovania tovaru pokladníčkou. Odpoveď – nedá sa. Z technických príčin. „Ale ja Vám ten nákup nablokujem. Veď to je rýchlo,“ hovorí mi pokladníčka zo samoobslužných pokladní vo veku mojej mamy.

„Verím, že by to bolo rýchlo. Ale prišiel som nakúpiť, nie pracovať. Keď budú všetci zákazníci pracovať za pokladníkov, tak tí zostanú pre manažment zbytoční. Veď ide o vaše pracovné miesta,“ odpovedám jej a pýtam sa, či sa voči tomu nejako ozvali. Či sú v práci organizovaní. Ale darmo. Odpovede sú: Nedá sa. To je všade tak. To už inak nebude.

A tak sa len slušne poďakujem za vykonanú prácu a odchádzam s veršami Jonáša Záborského v hlave:

Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?

Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!

Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,

a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.

• Podporte pokladníkov

Zvyšovanie komfortu sa po čase zvrhne na bezbrehé znižovanie nákladov. Je to trend nielen v reťazcoch. Potichu k tomu pristupujú aj banky. Zavádzajú sa tzv. bezhotovostné pobočky. Nasledujú ich pobočky s minimom pracovníkov, ku ktorým sa musíte vopred objednať. A niektoré banky zašli tak ďaleko, že pobočky už rušia.

Na záver vás preto chcem požiadať – ak sa dostanete do situácie, keď sú všetky klasické pokladne zatvorené, tak podporte pokladníkov. Vyžiadajte si ich prácu. Nie konfliktom a zvyšovaním hlasu, ale slušne a empaticky. A keď vám budú blokovať tovar, tak im venujte pár slov podpory. S dovetkom, že je to aj v ich záujme. A povzbudením k tomu, aby sa ozvalo. A nenechali so sebou v práci zametať. Možno pochopia, možno nie. Každopádne, aspoň sa nad tým zamyslia.

Aj bez tlaku na znižovanie stavov toho majú dosť. Niektorí zákazníci dokážu byť pekné hovädá. Je to práca náročná na psychiku. Viem, o čom píšem – popri štúdiu som si privyrábal všelijako, aj na pokladni.

Budem rád, ak mi napíšete aj vaše skúsenosti a postrehy so samoobslužnymi pokladnicami.

Foto ilustračné / zdroj: fb Artur Bekmatov