Nedávno som bol v Martine. Venoval som sa situácii v podnikoch Neografia, DS Smith Turpak, ale aj tomu čo je s bývalými zamestnancami ECCO niekoľko mesiacov po ukončení výroby. Ale o tom neskôr a podrobnejšie.
O stretnutie som požiadal aj riaditeľku Slovenského národného múzea Zuzanu Ďurčovú. Dôvod? Koncom roku som v médiách zachytil informáciu o prepúšťaní v tejto inštitúcií. Pričom celý proces mal byť neférový voči prepusteným zamestnancom.
Myslím, že štát ako garant pracovnoprávnej legislatívy by mal ísť príkladom vo svojich inštitúciách pre súkromný sektor. Preto venujem zvýšenú pozornosť napr. podmienkam železničiarov. A preto sa zaujímam aj o situáciu v SNM.
Neviem či žiaľ, alebo chválabohu, ale ukázalo sa, že medializované informácie boli nesmierne skreslené. "Žiaľ" preto, lebo sa týmto potvrdila úbohá úroveň médií. Opozičné hlásne trúby prepúšťanie v SNM prezentovali ako "čistky", "zbavovanie sa odborníkov" či "prepúšťanie podľa Machalu". Ja teraz alarmistický naratív opozičných médií zasadím do širšieho kontextu.
1. Medializované prepustenie v Martine nebolo prvým. Deväť prepustených zamestnancov bolo súčasťou druhej vlny prepúšťania v rámci konsolidácie v celom SNM. Už v roku 2024 prebehlo prvé prepúšťanie, ktoré sa dotklo najmä neodborného personálu múzea ako informátori, pokladníci či strážnici. V prípade týchto zamestnancov z toho médiá kauzu nerobili. Konkrétne v martinskom SNM boli v prvej vlne prepustení dvaja zamestnanci a boli nahradení dohodármi. Ale aj tieto dohody riaditeľka Ďurčová po nástupe do funkcie zrušila.
2. Prepustení zamestnanci využili na medializáciu facebookovú stránku Platforma slobodného múzejníctva. Admini tejto facebookovej stránky síce opísali skutkový stav navádzaním na to, že sa porušil zákon, no v komentároch sa priznali, že "nie sú expertmi na legislatívu". Avšak z tejto interpretácie následne čerpali aj opozičné médiá. Takže ani prví, ani druhí si nedali námahu reálne overiť skutočný stav.
Inak, všimnite si, že ak chcete robiť vo svojom odbore (opozičnú) politiku, tak vám stačí, aby ste si na facebooku založili stránku - nazvali sa ako niečo ťažšie uchopiteľné: napríklad "platforma", k tomu si prilepte niečo so "slobodou", alebo "otvorenosťou" a bum: nemusíte vystupovať pod svojim menom, nemusíte mať širokú a silnú podporu zdola, nemusíte mať ani právnu subjektivitu či dokonca adresu, ale opozičné médiá z vás vďačne spravia relevantný zdroj informácií.
3. S riaditeľkou Ďurčovou sme si prešli celý proces prepúšťania a všetky náležitosti boli dodržané. Ešte pred začiatkom prepúšťania konzultovala celý proces s ÚPSVaRom. Organizačná zmena bola prerokovaná s odborovou organizáciou. Prepusteným zamestnancom bolo poslané poštou oznámenie o zrušení pracovného miesta. Následne dostali aj mailom oznámenie o tom, že im prišla pošta s touto informáciou, keďže z 9 zamestnancov išli 7 na PN a 2 si začali čerpať náhradné voľno. S každým z prepustených bol absolvovaný osobný pohovor. V SNM bolo voľné 1 pracovné miesto, ktoré bolo postupne ponúknuté každému jednému prepustenému zamestnancovi na pohovore a každý ho odmietol. Na situáciu bol - zrejme niektorým zo zamestnancov - upozornený aj Inšpektorát práce, ktorý celý postup prešiel a nekonštatoval žiadne pochybenie.
4. Prepúšťanie v martinskom SNM je ale len jednou epizódkou v štvavej kampani proti riaditeľke Ďurčovej. Od jej nástupu do funkcie prakticky neprešiel mesiac, aby nečelila mediálnej škandalizácii. Jeden príklad za všetky: v septembri ju noviny začali prepierať za výstavu strašidelných bábik. Uznávam, že takáto výstava vybočuje z tradičnej línie, ktorú si verejnosť spája s múzeom, no v prípade SNM to novinka nie je. Pod predchádzajúcim riaditeľom sa uskutočnili výstavy kinder hračiek, alebo stavebníc LEGO. No bez povyku médií. Prepustenie 9 zamestnancov SNM teda nebolo tak masívne medializované pre podozrenie z porušenia legislatívy (takéto prepúšťania sú časté a ignoráciá médií je už pravidlom), ale kvôli tomu: kto rozhodol o prepúšťaní.
A práve toto mi vadí: zneužívanie problematiky pracujúcich na prízemné opozično-koaličné prekáračky. Alebo to napíšem inak - pre mainstreamové médiá sú problémy pracujúcich zaujímavé len vtedy, keď z nich môžu vytĺkať kapitál pre opozičné strany.
Zdroj: fb Artur Bekmatov
