Prof. MUDr. Viliam Thurzo, DrSc., akademik SAV a ČSAV bol vedúcim vedeckým pracovníkom a významným organizátorom v oblasti experimentálnej onkológie.

Narodil sa 13.11.1912 v Komárne. Jeho otec bol záhradníkom a zomrel v r. 1936. Matka bola zubnou techničkou. Mladosť V. Thurzo strávil v Banskej Bystrici, kde absolvoval gymnázium. Po maturite v r. 1932 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, popri štúdiu pracoval ako demonštrátor na Patologicko-anatomickom ústave. Po skončení štúdia v r. 1940 nastúpil ako sekundárny lekár v Štátnom zdravotnícko-sociálnom ústave v Bratislave, kde sa zameral na štúdium mikrobiológie a serológie.

V rokoch 1941–1945 bol primárom laboratória a neskôr prednostom v Sanatóriu Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Novom Smokovci. Počas svojho účinkovania v Novom Smokovci bol V. Thurzo ako člen KSČ (od r. 1932) členom ilegálnej protifašistickej skupiny a členom ilegálneho národného výboru počas SNP. Po oslobodení v r. 1945 sa stal povereníkom SNR pre zdravotníctvo (do r. 1946) a vykonával viac rokov funkciu predsedu zdravotníckej komisie ÚV KSS. V r. 1946 bol vymenovaný za riaditeľa Výskumného onkologického ústavu neskôr premenovaného na Ústav experimentálnej onkológie SAV, kde pracoval až do svojej smrti 1.3.1984.

V. Thurzo pôsobil v SAVU, aktívne sa zúčastnil organizačných príprav pri založení SAV. V r. 1954 bol zvolený za člena korešpondenta SAV, v r. 1960 obhájil DrSc., v r. 1973 bol menovaný členom korešpondentom ČSAV, v r. 1975 akademikom SAV a v r. 1977 akademikom ČSAV.

Významná bola činnosť V. Thurzu v oblasti výskumnej. Výskumný ústav, ktorý mal riadiť bol azylovou nemocnicou – filiálkou štátnej nemocnice v Bratislave. Ústav bolo treba vybudovať a po stránke vedeckej dať mu náplň a určiť smer činnosti. Tento ústav sa stal základom pre vytvorenie komplexného onkologického ústavu so zameraním na klinický a experimentálny výskum nádorov na báze mikrobiológie a imunológie.

Základné skúsenosti získaval na zahraničných pracoviskách menovite u akademika Zilbera v Moskve. Svoju prácu a svojich spolupracovníkov zameral na výskum onkogénnych vírusov. V. Thurzo sa stal jedným z prvých propagátorov vírusovej koncepcie a priekopníkom onkovirológie v ČSSR.

Výsledkom experimentálnych prác bolo objavenie nového vírusu sarkómu kury, ktorý medzi vírusmi typu Rousa zaujíma špecifické miesto. Zvláštnosťou tohto vírusu – pomenovaného ako B 77 – je schopnosť rerprodukovať sa aj v heteroindukovaných nádorov cicavcov. Pri štádiu tohto vírusu sa získali viaceré nové poznatky z imunológie a genetiky vírusových nádorov a vírus B 77 sa stal vyhľadávaným modelom viacerých laboratórií vo svete pre štúdium genetického materiálu vírusu, jeho funkcie a zloženia.

Ďalším významným vedeckým prínosom kolektívu vedeného V. Thurzom sú výskumy o indukcii leukémie u potkanov pomocou bezbunkových filtrátov. Úspešné boli tiež analýzy skupinovo-špecifických antigénov vtáčích nádorových vírusov a to predovšetkým u potkanov. Tento výskum ukázal, že pre indukciu špecifických vírusových antigénov nie je nutná prítomnosť celého vírusového genómu. Poznatky podporili možnosť použitia skupinovo-špecifického antigénu resp. protilátok pre použitie tohto imunologického systému pre detekciu skupinovo-špecifických protilátok aj u ľudských nádorov.

Výsledky tohto výskumu sú publikované v rade vedeckých prác, ktorých je V. Thurzo autorom a spoluautorom. Z tejto problematiky predniesol V. Thurzo raz prednášok na konferenciách, sympóziách a kongresoch doma aj v zahraničí. Okrem toho napísal vyše 200 populárno-vedeckých článkov a bohatou prednáškovou činnosťou v spoločnostiach, rozhlase a televízii prispel k sprístupneniu výsledkov onkologického výskumu v širokej verejnosti a propagácii protirakovinovej prevencie.

Mimoriadne úsilie vyvinul V. Thurzo v oblasti organizačnej ako člen vládnych a vedeckých orgánov a celospoločenských organizácií.

Činnosť V. Thurzu bola ocenená európskymi kruhmi. Bol zahraničným členom Akadémie Lancisiana di Roma, Akadémie vied NDR, čestným doktorom akadémie v Uppsale a čestným členom zahraničných vedeckých onkologických spoločností (Maďarsko, Bulharsko).

Za odbornú činnosť v oblasti výskumu, organizačnú činnosť a prácu pre rozvoj československej onkológie, ako aj politickú angažovanosť udelili V. Thurzovi raz vyznamenaní. Rad SNP I. triedy (1945), Rad Februárového víťazstva II. triedy (1948), Československá cena mieru (1955), Medaila J. E. Purkyně (1962). Vyznamenania z príležitosti 60. výročia založenia KSČ (1971), Rad práce (1972), Zlatá medaila Univerzity Komenského (1972), Štátna cena K. Gottwalda (1973), Strieborná plaketa ČSAV „Za zásluhy o vedu a ľudstvo“ (1977), Zlatá plaketa J. Jesenia „Za zásluhy v lekárskych vedách“ (1977), Zlatá medaila Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (1977), Rad víťazného februára (1978), Strieborná medaila SAV (1978), Medaila Svetovej rady mieru za významný prínos v boji za mier a priateľstvo medzi národmi (1979), Zlatá čestná plaketa ČSAV „Za zásluhy o vedu a ľudstvo“ (1982), Rad republiky (1982), Zlatá medaila SAV (1982), Medaila Československého mierového hnutia za mimoriadne zásluhy o rozvoj hnutia a za vynikajúce výsledky pre budovanie socializmu (1982).

Písomnosti akademika V. Thurzu odkúpil Ústredný archív SAV od jeho manželky MUDr. M. Thurzovej v r. 1985. Fond nie je rozsiahly, obsahuje 23 archívnych škatúľ a 2 albumy. Materiály sú rozdelené do 7 tematických skupín.

Materiály z vedeckej činnosti, aj keď nie sú v úplnosti zachované, tvoria značnú časť fondu. Z rukopisov nepublikovaných najväčšiu časť tvoria referáty, prednášky a vystúpenia prednesené pri rozličných príležitostiach. Menšiu, ale cennú časť tvoria správy, návrhy, posudky a pripomienky dokumentujúce prínos pôvodcu k organizácii onkologického výskumu a zdravotníctva v slovenskom a celoštátnom rámci.

Rukopisov publikovaných je viac. Obsahujú habilitačnú prácu, doktorskú dizertáciu a veľký počet štúdií a článkov usporiadaných chronologicky. Tie podčiarkujú intenzitu činnosti pôvodcu fondu v oblasti vedeckej a v popularizácii onkologickej problematiky, ako aj jeho spoločenskú angažovanosť. Túto tendenciu badať aj u tlačených prác, ktoré tvoria značnú časť fondu.

Je tu uložený Zborník prác pôvodcu, ktorý obsahuje vytlačené práce z rokov 1941–1972, potom nasledujú chronologicky usporiadané štúdie a články. Vedecká dokumentácia je obsiahla. Sú tu osobné zápisy z rozličných porád a obsiahle výpisky z odbornej literatúry našej a zahraničnej z oblasti onkológie, imunológie a biológie. Písomnosti z konferencií a služobných ciest sa takmer nezachovali, takže táto významná stránka činnosti pôvodcu je nedostatočne dokumentovaná.

Veľmi málo sa tiež zachovalo písomností z vedeckých, pedagogických funkcií a z účasti v redakčných a vydavateľských radách. Z činnosti vo funkciách vedeckých sa zachovalo niečo z medzinárodných organizácií, z domácich, pri ČSAV, pri SAV a z rezortných organizácií.

Taktiež nie je dokumentovaný významný zástoj pôvodcu v iných (celospoločenských) organizáciách, napríklad v Československom mierovom hnutí a Československom červenom kríži. Taktiež sa nezachovali v dostatočnej miere písomnosti z pedagogickej činnosti na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a z činnosti v redakčných a vydavateľských radách.

Bohato sú zastúpené biografické materiály . Sú tu uložené osobné doklady, legitimácie, doklady k štúdiu, menovania a odvolania, osvedčenia, dohody, podrobné životopisy a správy o činnosti. Udelené početné vyznamenania sú takmer kompletne zachované, medaily a plakety sú uložené v Zbierke medailí pod číslom, ktoré je uvedené v inventári. Ďalej sú tu potvrdenia o účasti v odboji a úmrtný list akademika Thurzu.

Neobsiahla korešpondencia je zoradená v abecednom slede podľa odosielateľov a adresátov. Ďalej sú tu uložené gratulácie, ktoré pôvodca dostal k 60., 65. a 70. ročnému jubileu.

Bohato je zastúpený fotografický materiál. Pozitívy sú rozdelené na portréty akademika Thurzu a jeho fotografie z pracovného prostredia. Príležitostné fotografie presvedčivo dokumentujú častú aktívnu účasť pôvodcu na medzinárodných fórach, ilustrujú prevzatia vyznamenaní a pod. Uložené sú tu aj fotografie rodinných príslušníkov. Diapozitívy a najmä negatívy svedčia o osobitnom záujme V. Thurzu o fotografovanie.

Materiály o pôvodcovi fondu obsahujú odborné hodnotenia a posudky prác pôvodcu a jeho celkovej činnosti, najmä za účelom udelenia vedeckých hodností a vyznamenaní. Zaradené sú tu príležitostné články uverejnené najmä pri príležitosti jubileí pôvodcu a početné nekrológy. Je tu uložený aj televízny scenár a karikatúra pôvodcu.

Neveľkú časť fondu tvoria články iných autorov so záujmových oblastí pôvodcu fondu a venovaný album reprodukcií.

Materiály akademika V. Thurzu nedokumentujú všetky oblasti jeho činnosti v rovnakej miere. Fond dáva relatívne ucelený obraz o jeho vedeckej a popularizačnej činnosti. Nedostatočne je dokumentované pôsobenie pôvodcu fondu vo funkciách, hoci táto oblasť jeho činnosti bola mimoriadne intenzívna. Zachovalo sa len málo písomností z konferencií a služobných ciest i málo korešpondencie. Pre poznanie života a diela pôvodcu sú dôležité, bohato zastúpené biografické materiály. Značnú dokumentárnu hodnotu má fotografický materiál.

Zdroj: archív SAV / foto: Riaditeľ ústavu člen korešpondent SAV Viliam Thurzo prezerá so svojimi spolupracovníkmi výsledky vedeckého bádania.