Vydať sa po stopách pradávnych ľudí a kultúr je vzrušujúcou cestou do minulosti plnou objavov a nových poznatkov.
Na našom území nájdete praveké osídlenia, hradiská, pozostatky rímskych pevností aj iné miesta historicky významných nálezov.
1. ARCHEOSKANZEN HAVRÁNOK
Jedinečný skanzen vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku vznikol na vrchu Úložisko pri nádrži Liptovská Mara a dostupný je z obce Bobrovec.
V čase mladšej doby železnej tu stálo praveké sídlisko, ktoré počas 4. - 1. storočia p. n. l. obývala keltská kultúra z kmeňa Kotínov. Ide o jednu z najstarších pamiatok liptovského regiónu, kde boli objavené predmety z keramiky, železa, bronzu, aj opevnené hradby.
Archeoskanzen Havránok je vlastne súborom zrekonštruovaných keltských stavieb, ktoré zahŕňajú napríklad obrannú vežu, obetnú šachtu, pece, každodenné obydlia a pozostatky neskoršieho stredovekého hradiska.
Liptov s jeho bohatou ponukou turistických a rekreačných aktivít z neho navyše máte ako na dlani a v lete sa v archeoskanzene konávajú rozličné kultúrne a historické podujatia.
2. HRADISKO KOSTOLEC
Kostolec je súčasťou pohoria Považský Inovec a týči sa nad obcou Ducové v piešťanskom okrese. Okrem panoramatického pohľadu na Dolné Považie je návršie tiež významné vďaka hradisku z epochy Veľkej Moravy, hoci sa v ňom našli aj dôkazy ľudskej prítomnosti ešte z doby kamennej. Okolo prvého tisícročia n. l. bolo na Kostolci postavené kniežatske sídlo, ktoré sa neskôr využívalo ako pohrebisko a následne pre vojenské ciele.
Dnes je hradisko Kostolec národnou kultúrnou pamiatkou s ohradeným nádvorím, obrannými múrmi, základmi rotundy a modelom strážnej veže.
3. GÁNOVCE
Obec Gánovce v okrese Poprad a archeologické nálezisko je povinnou destináciou každého správneho študenta histórie a archeológie. V blízkej kope travertínových skál boli totiž objavené pozostatky pravekého človeka.
Gánovecký človek bol neandertálcom a žil v tejto oblasti pred vyše sto tisíc rokmi. Odliatok jeho lebky bol objavený len náhodou pri ťažbe travertínu v roku 1926, dnes je súčasťou expozície Národného múzea v Prahe a nášmu pravekému predkovi venuje pozornosť aj Podtatranské múzeum v Poprade.
V okolí Gánoviec sa hlavne v lokalite Hrádok postupne objavili aj iné kosti neandertálcov a fosílie pravekých rastlín. Nehovoriac o tom, že je z obce pôsobivý výhľad na Vysoké Tatry v pozadí.
4. VILLA RUSTICA
Popri ruinách rímskeho tábora Gerulata v Rusovciach sa na území Bratislavy nachádza aj iné antické dedičstvo v podobe národnej kultúrnej pamiatky menom Villa Rustica. Rozprestiera sa na území Veľkej lúky, kam sa dostanete z Dúbravky po turistickom chodníku značenom zelenou farbou. Stavba ja datovaná do tretieho storočia nášho letopočtu a objavili ju v roku 1982.
Jej účel nie je presne známy, predpokladá sa ale, že fungovala ako sídlo germánskeho boháča udržiavajúceho dobré vzťahy s Rimanmi. Súčasťou Villa Rustica tak nepochybne boli aj rímske kúpele, hoci dnes sa z celého objektu zachovali prevažne kamenné základy. Napriek tomu je ale ideálnym cieľom na príjemnú prechádzku mimo ruchu veľkomesta.
5. ARCHEOLOGICKÝ PAMÄTNÍK KYJATICKEJ KULTÚRY
Ľud kyjatickej kultúry počas doby kamennej obýval časť južného Slovenska a severného Maďarska. Dal si záležať na rituálnom spaľovaní mŕtvych, ktoré po sebe zanechávalo popolcové polia. Najlepším príkladom podobného žiarového pohrebiska je Archeologický pamätník kyjatickej kultúry nad obcou Kyjatice v okrese Rimavská Sobota. Patrí k nemu pohrebná hranica, popolnica, mohyly z kameňa a viaceré predmety, ktoré členovia tunajšej komunity denne využívali.
Z informačných tabulí sa dozviete mnohé poučné informácie a neskôr sa môžete vybrať k miestnemu stredovekému kostolíku alebo aj do susednej obce Drienčany, kde funguje Múzeum slovenskej rozprávky venované Pavlovi Dobšinskému a malebné slnečné hodiny.
6. HRADISKO VALY V BOJNEJ
Pri dedinke Bojná v okrese Topoľčany je v lesoch Považského Inovca situované hradisko pochádzajúce z prelomu ôsmeho a deviateho storočia n. l. Hradisko Valy s rozlohou 12 ha spravuje Archeologické múzeum Veľkej Moravy v Bojnej a nájdete v ňom informačné tabule, zrekonštruované obydlia, vonkajšie opevnenie či dvorec s jamou, v ktorej sa skladovali obilniny a iné potraviny.
V hradisku sa našli rozličné pamiatky ranného kresťanstva ako napríklad vzácne pozlátené plakety, zbrane, zvony, šperky, hrivny, ale aj remeselnícke a poľnohospodárske nástroje. Prehliadku hradiska môžete absolvovať s odborným sprievodcom a po jej ukončení sa prejsť k rozhľadni Marhát a ďalším archeologickým lokalitám označeným Bojná II a III.
7. NIŽNÁ MYŠĽA
Nižná Myšľa je obec košického okresu, v blízkosti ktorej sa na kopci Várhegy nad sútokom riek Torysa, Hornád a Olšava nachádza dôležité archeologické nálezisko s objavmi z čias otomanskej kultúry.
Archeologický ústav SAV tu pracuje od roku 1977 a vďaka svojmu výskumu odhalil dve osady z doby bronzovej, pohrebisko a tiež postavil skanzen MYSSLE s replikami pravekých obydlí. V osadách sa našiel veľký počet nádob, objektov z bronzu, kameňa a kostí. Veľkou zaujímavosťou bol zdobený hlinený vozík, ktorý sa pravdepodobne využíval na hranie.
V Nižnej Myšli sa detailnej histórii náleziska venuje tunajšie archeologické múzeum sídliace v stredovekom kláštore spolu s mníšskymi katakombami a výstavou minerálov.
8. RÍMSKY TÁBOR V IŽI
Pod menom Kelemantia leží rímsky tábor pri obci Iža v lokalite Leányvár na brehoch Dunaja, kde mu kedysi stál naproti legionársky tábor Brigetio. Rímsky tábor v Iži spadal do hraničného systému Limes Romanus vybudovaného na obranu impéria, vznikol v čase markomanských vojen v druhom storočí nášho letopočtu a po ukončení bitiek sa prestal využívať.
Do dnešných čias sa v Iži dochovali základové múry, opevnenia a pozostatky brány z kameňa. Objavili sa tu početné predmety z keramiky, šperky, mince či objekty majúce vojenské využitie. Tábor má štatút národnej kultúrnej pamiatky a funguje ako prírodné múzeum s informačnými tabuľami.
9. HRADISKO MOLPÍR
Toto dedičstvo praveku sa nachádza pri obci Smolenice v trnavskom okrese a výlet k nemu tak možno prepojiť s návštevou Smolenického zámku a jaskyne Driny.
Praveké hradisko Molpír je dostupné po náučnom chodníku vedúcom od kostola v Smoleniciach a ide o miesto na ploche 12 ha. Tu v 7. storočí p. n. l. príslušníci kalenderberskej civilizácie vybudovali dve predhradia, tri nádvoria, kultové miesto, veže, brány a ďalšie prvky pravekého mesta.
Už čoskoro by hradisko malo prejsť rozsiahlym obnovovacím procesom, zatiaľ ale môžete vkročiť aj do Múzea Molpír v priestoroch bývalej fary. Tunajšie expozície sa zaoberajú nálezmi z hradiska, obecnou etnografiou a osobami Štefana Baniča a Štefana Jastrabíka.
10. ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM PÚCHOVSKEJ KULTÚRY
Archeologické múzeum púchovskej kultúry nie je samo osebe náleziskom, napriek tomu si však miesto v našom článku zaslúži.
Verejnosti totiž vystavuje poklady, čo nám po sebe zanechala unikátna púchovská kultúra, ktorá obývala stredné Považie v druhom storočí p. n. l. Verejnosti ju začal koncom 19. storočia predstavovať amatérsky archeológ Emil Hoening a neskôr jej bola zasvätená expozícia v Archeologickom múzeu púchovskej kultúry sídliaca v župnom sídle v Púchove.
V nej okrem tajomstiev samotnej kultúry odhalíte toho viac aj o barónovi Hoeningovi a pravidelne sa tu konávajú rozličné dočasné výstavy. Výlet môžete zakončiť prechádzkou ku kaštieľu a botanickému parku pri obci Lednické Rovné.
Foto: Archeoskanzen Havránok
