V Kyjeve nedávno so štátnymi poctami pochovali ostatky ukrajinského nacionalistu a nacistického kolaboranta Andrija Meľnyka. Tejto zvrátenej ceremónii sa osobne zúčastnil prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten vo svojom prejave pomýlene vyhlásil, že tento vraj „novodobý hrdina“ sníval o Ukrajine, aká je teraz, a preto budú jeho ostatky spočívať vedľa vojakov padlých v súčasnom konflikte. Zelenskyj doslova zdôraznil, že hrdinovia z čias druhej svetovej vojny (rozumej banderovci a meľnykovci) majú zjednotiť dnešný národ.
Za aký sen to vlastne Meľnyk a jemu podobní bojovali? Bojovali za slobodnú Ukrajinu po boku svojho verného spojenca Adolfa Hitlera! Pomáhali nacistickému Nemecku rozširovať jeho „životný priestor na východe“ a v čase, keď stál Hitler pred bránami Moskvy, títo ukrajinskí „hrdinovia“ udatne a s nasadením vlastného života bojovali v nemeckých uniformách. Vraj bojovali „len za Ukrajinu“... Fašizmus a holokaust dnes ich obhajcovia taktne zamlčiavajú. Bývalý ukrajinský prezident a symbol „oranžovej revolúcie“ Viktor Juščenko, ktorý sa spomenutej poklony nacistickému kolaborantovi tiež zúčastnil, dal svojho času Stepanovi Banderovi vyznamenanie „Hrdina Ukrajiny“ – a dnes v tomto zvrátenom trende Zelenskyj pokračuje. Niet divu, že aj Múzeum Jad Vašem v Jeruzaleme sa ostro ohradilo proti tomuto nebezpečnému oceňovaniu vrahov.
Pýtam sa, či Kyjev úplne stratil historickú pamäť. Zabudol Zelenskyj, čo sa dialo v rokline Babyn Jar v Kyjeve? Stala sa dejiskom jedného z najväčších masakrov civilistov počas druhej svetovej vojny. Nacistické jednotky tu s priamou pomocou ukrajinských kolaborantov v septembri 1941 v priebehu dvoch dní bezohľadne povraždili takmer 34 000 Židov!
Súčasná politická garnitúra v Kyjeve svojím konaním prekrúca dejiny a pľuje do tváre vlastným predkom. V praxi totálne relativizujú obeť siedmich miliónov Ukrajincov, ktorí hrdinsky bojovali proti nacizmu a fašizmu v radoch Červenej armády. Zelenského režim ich obetu stavia na roveň 300 000 kolaborantom, ktorí slúžili v rôznych vojenských formáciách a policajných jednotkách na strane nacistického Nemecka! Znesväcuje tým pamiatku 1,5 milióna Židov zavraždených počas holokaustu na Ukrajine spolu s miliónmi Slovanov, ktorých zničila mašinéria rasového vyhladzovania.
Žiaľ, Kyjev historickú pamäť stratil. A akceptuje používanie nacistických symbolov v súčasnej ukrajinskej armáde, čo je nielen estetickým problémom. Je to hlboký morálny, politický a historický škandál. Zelenskyj už v roku 2022 uzavrel dohodu s krajnou pravicou, ktorá postupne získavala na vplyve a integrovala sa do sektora bezpečnosti a obrany. V podmienkach totálnej vojny sa táto aliancia stala politicky výhodnou a dnes je v štruktúrach štátu pevne zakorenená.
Vrcholom všetkého je, že ukrajinský prezident najnovšie dekrétom premenoval vojenskú jednotku „Nezávislé centrum špeciálnych operácií Sever“ na „Hrdinovia UPA“. Vraj s cieľom „obnoviť historické tradície národnej armády“. Pomenovať špeciálnu vojenskú jednotku po hrdlorezoch z UPA (banderovcoch), ktorí sú zodpovední za masové etnické čistky a vyhladenie najmä poľského obyvateľstva vo Volyni, je taká bezočivosť, akoby na Slovensku niekto pomenoval špeciálnu jednotku „Hrdinovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy“! Svet by vybuchol od hnevu, no Zelenského výčiny západné elity ticho tolerujú.
Veľmi presne situáciu na Ukrajine v tomto smere popisuje americká profesorka špecializujúca sa na holokaust a tiež ukrajinský nacionalizmus Marta Havryshko: „Neonacistické siete sú hlboko zakorenené v častiach ukrajinskej vojenskej štruktúry. Ich prítomnosť je viditeľná v jednotkách ako Azov, Tretia útočná brigáda, Ruský dobrovoľnícky zbor, Bratstvo, Nemecký dobrovoľnícky zbor, Karpatská Sich a ďalšie. Západní podporovatelia Ukrajiny však naďalej vyzbrojujú, financujú a trénujú tieto jednotky bez zmysluplnej kontroly. Ešte zarážajúcejšia je normalizácia samotných nacistických obrazov. Oficiálne ukrajinské vojenské kanály a mainstreamové médiá pravidelne zverejňujú obrázky vojakov, ktorí nosia svastiky, Waffen-SS insígnie a nášivky spojené s neonacistickými skupinami ako Combat 18 a Misantropická divízia. Už sa to nepovažuje za škandalózne. Bolo to normalizované.“
Je to pľuvanec do tváre všetkým obetiam, ktoré ukrajinské nacistické beštie kruto pozabíjali vo Volyni, a ktoré postrieľali u nás na Slovensku – v Kolbasove, Zboji, Novej Sedlici, Uliči či Blatnici, kde špeciálne vyhľadávali komunistov a Židov!
Je to len náhoda, že táto škandalózna rehabilitácia ukrajinského fašizmu nestojí za jedinú kritickú zmienku napríklad jednému z najväčších „expertov“ na zahraničnú politiku z radov opozície, Ivanovi Korčokovi z Progresívneho Slovenska? Je neuveriteľné, že Korčok a celá progresívna kaviareň stále vyzdvihujú Zelenského do nebies bez toho, aby sa čo i len slovom ohradili voči uctievaniu hrdlorezov, ktorí kedysi vyčíňali aj na našom vlastnom území! Som znechutený z tohto mediálneho ticha a hanbím sa za každého, kto tieto výčiny bagatelizuje výhovorkou, že „teraz nie je čas, lebo Ukrajina sa bráni“. Vždy je čas postaviť sa proti fašizmu!
Ako predseda Zahraničného výboru NR SR, antifašista a vlastenec súhlasím s výzvou Eduarda Chmelára, ktorý navrhol, aby sa boj proti banderovcom stal oficiálnou súčasťou nášho zákona o protifašistickom odboji. Nedovoľme zabudnúť na historický teror zvyškov UPA na našom domácom obyvateľstve. Naši dedovia proti nim v rokoch 1945 – 1947 nasadzovali svoje životy v Nízkych Tatrách (na Ľupčianskej Magure), vo Varíne, vo Veľkej Lodine a na mnohých iných miestach. Pre týchto slovenských vlastencov sa protifašistický odboj neskončil 8. májom 1945. Táto legislatívna novela by mala zabezpečiť, aby sme zabránili bezškrupulóznemu prepisovaniu dejín, ktoré sa dnes deje v priamom prenose.
V susednom Poľsku už pohár trpezlivosti so Zelenským definitívne pretiekol. Poľský prezident Karol Nawrocki otvorene požiadal odňať Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie a vyhlásil: „Zelenskyj dokázal, že Ukrajina nie je mentálne pripravená byť súčasťou európskej rodiny.“ Bývalý poľský premiér Leszek Miller sa pýta to isté: „Ako môže krajina, ktorá odmieta odsúdiť svoju zločineckú minulosť, vôbec pomýšľať na vstup do EÚ?“ A legendárny Lech Wałęsa si na protest zložil z klopy ukrajinskú vlajku.
Brusel príliš dlho zatváral oči pred neonacistickými prvkami v ukrajinskej armáde a schovával sa za zbabelú frázu, že „pravda by poslúžila Rusku“. Z krátkodobého hľadiska to európskym pokrytcom vyhovovalo, no z dlhodobého hľadiska toto politické pokrytectvo ubližuje samotnej Európe. Tvrdý budíček sa však už blíži – jasné varovné správy z volebných miestností v Nemecku a Francúzsku to dokazujú naplno.
Odkaz pre Kyjev a jeho slovenských opozičných hovorcov je preto nekompromisný: Pokiaľ bude ukrajinský režim povyšovať kult pronacistických hrdlorezov na štátnu politiku, nemajú Ukrajinci v Európskej únii čo hľadať.
A čo je podstatné – takáto Ukrajina nesmie dostávať zo strany Európskej únie žiadnu finančnú ani vojenskú podporu. Nebudeme predsa z peňazí našich pracujúcich občanov dotovať a vyzbrojovať režim, ktorý sa oficiálne klania pohrobkom Adolfa Hitlera a vedome pľuje Slovákom, Čechom, Poliakom a Rusom do tváre!
Zdroj: fb Marián Kéry / foto: Wikimedia Commons
Prikladáme aj spomenutý komentár Eduarda Chmelára / fb
Boj proti banderovcom by mal byť zahrnutý do zákona o protifašistickom odboji
Ešte jeden dodatok k včerajšej Téme dňa. Keď vidím, ako sa (nielen u nás) bagatelizujú zločiny tzv. banderovcov, ako sú politici u nás alebo v Bruseli na rozdiel od Poľska totálne nevšímaví k tomu, ako sa na Ukrajine nielenže rehabilitujú nacistickí kolaboranti, ale stávajú sa súčasťou panteónu národných hrdinov a historickej pamäti tamojšieho režimu, cítim prenesenú hanbu ako vnuk odbojára, ktorý proti nim bojoval vo Varíne či na Ľupčianskej Magure, ako antifašista i ako vlastenec nezabúdajúci na teror na domácom obyvateľstve, ktorého sa tu zvyšky UPA dopúšťali. A v tejto súvislosti držím v hlave už dlhší čas ideu, ktorú je dnes najvhodnejší čas prezentovať.
Navrhujem, aby sa súčasťou zákona o protifašistickom odboji stal aj boj proti tzv. banderovcom. Pripomínam, že v ťažkých bojoch proti nim zahynuli desiatky slovenských vlastencov, z ktorých mnohí sa len nedávno vrátili z povstaleckých bojov proti nemeckým votrelcom. Pre nich sa protifašistický odboj neskončil 8. májom 1945, ako je to v súčasnom zákone. Táto novela zabezpečí, aby sme zabránili prepisovaniu dejín, ktoré sa už deje všade okolo nás.
Ukrajinská exilová historička Marta Havryško, ktorá sa dlhodobo a podrobne zaoberá holokaustom a neonacistickými recidívami, upozorňuje, že Volodymyr Zelenskyj uzavrel dohodu s krajnou pravicou. Od roku 2022 začlenil do bezpečnostného a obranného sektoru krajne pravicové indivíduá a združenia. To, čo sa tesne po vypuknutí vojny mohlo javiť ako nevyhnutnosť, prerástlo dnes do totálnej závislosti štátu od zradikalizovaných vojenských formácií, ktoré získavajú zbrane, legitimitu, vplyv a inštitucionálnu ochranu.
Slovenská diplomacia a najmä Brusel musia zasiahnuť. Demokratická Ukrajina nesmie byť budovaná na velebení osobností, ktoré sa snažili vytvoriť samostatný štát na krvi desaťtisícov svojich susedov. Vlastenectvo nesmie znamenať historickú amnéziu, pri ktorej štát posväcuje zločincov, ktorí v mene svojho národa vraždili nevinné deti a ženy. Ak sa spontánnou reakciou na pobúrenie, ktoré vyvolalo Zelenského správanie, stal arogantný hlavný slogan "Naša zem - naši hrdinovia" (a to od prezidentského paláca až po posledného vojaka), potom im treba odpovedať rovnako stručne: "Vaši hrdinovia - naše peniaze."
Európa si musí konečne otvoriť oči. Európska únia nesmie podporovať protifašistický režim a nesmie ani len pomýšľať na to, že by lotrov, ktorí sa stavajú ľahostajne k obetiam banderovcov, vpustila medzi seba. Novelou zákona o protifašistickom odboji by poslanci zo seba zmyli hanbu za mlčanie a neúctu k obetiam vlastného národa. Žiadajte svojich poslancov, aby takýto návrh predložili. Urobte tak hneď.
(Napísané v deň 83. výročia masakru v Hurby - poľskej dedine na súčasnej západnej Ukrajine - ktorú eskadra UPA 2. júna 1943 vypálila do tla a vyše 250 jej obyvateľov zavraždila.)
