Svet sa definitívne zbláznil. Slovo „mier" sa stalo v európskych kruhoch zakázaným výrazom a namiesto diplomacie sledujeme len slepú eskaláciu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.
Lídri EÚ sa tvrdohlavo odmietajú rozprávať s Putinom, hoci bez dialógu sa žiadna vojna nikdy neskončila. Západné štáty sa už otvorene - minimálne cez dodávky rakiet a navádzacích systémov - angažujú v takmer každodenných útokoch na ruské územie vrátane hlavného mesta Ruskej federácie, Moskvy, čím nás všetkých vťahujú čoraz viac na okraj globálnej katastrofy.
Zelenského režim a spolu s ním aj Západ sa však sakramentsky mýlia. A kým Rusi systematicky a pomaly postupujú na Donbase a blížia sa k jeho úplnému ovládnutiu, ukrajinská armáda robí zúfalé vojenské gestá. Čoraz otvorenejšie sa vyhráža susednému Bielorusku, že naň zaútočí, čím riskuje bleskové zatiahnutie ďalšieho štátu do priameho konfliktu.
Ukrajinské vedenie však nestráca len pôdu pod nohami, ale aj posledné zvyšky súdnosti. Vrcholom drzosti sú ich najnovšie odkazy smerom k samotnej Európskej únii. Zelenského režim začal otvorene diktovať, kto vôbec bude môcť s Putinom rokovať o mieri. Predstavitelia štátu, ktorý žije len z finančných a vojenských infúzií Západu, chcú dnes suverénnym európskym lídrom brať právo na nezávislú diplomaciu. EÚ pritom už schválila stabilizačný balík 90 miliárd eur a stále chýba ďalších 52 miliárd eur. Európske peniaze dochádzajú, konkrétny plán na ukončenie vojny neexistuje, no Kyjev naďalej určuje podmienky.
Ešte tvrdšie Kyjev pľuje do tváre svojim bezprostredným susedom - Poliakom, ktorí sú od začiatku konfliktu na jeho strane. Obrovské uznanie patrí poľskému prezidentovi Karolovi Nawrockému. Ten ukázal obdivuhodnú politickú odvahu a chrbtovú kosť, keď oficiálne odobral Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad bielej orlice. Dôvod? Zelenskyj pomenoval elitnú vojenskú jednotku po ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA) - teda po tzv. banderovcoch, ktorí majú na svedomí masové vyvražďovanie Poliakov. Nawrocki zostal neoblomný: „Nemôžeme zabúdať na našu históriu, nemôžeme sa vzdať našej pamäti a nemôžeme sa zriecť dôstojnosti našich obetí."
Reakcia Kyjeva? Žiadne, čo i len symbolické gesto ospravedlnenia, namiesto toho estráda. Zelenskyj vrátil spomenuté vyznamenanie Varšave hneď na druhý deň a to poštou, bez akejkoľvek sebareflexie. Poštu vzápätí zavalili balíkmi aj bývalí ukrajinskí prezidenti a vysokí úradníci, od ministra Sybihu po šéfa rozviedky Budanova. Odkaz Varšave bol jasný: „Trhnite si, my si budeme napĺňať náš panteón hrdinov tak, ako my chceme!"
A pritom glorifikácia radikálov pokračuje ďalej. Zelenskyj sám priznal, že názvy ako „Hrdinovia UPA", „Nachtigall" či „Roland" - teda mená podľa jednotiek kolaborujúcich s nacistami - si vyberajú vojaci sami. A on to podporuje. Toto nie je drobný kultúrny spor. Toto je zrkadlo, do ktorého by sa mal Brusel konečne pozrieť.
A pozrieť by sa mal aj na čísla z Ukrajiny. Podľa Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (ešte raz, nie čísla z Moskvy, ale z Kyjeva!) až 67 % Ukrajincov chce vymeniť prezidenta a 88 % žiada po vojne zásadnú reformu štátu. Zelenskyj diktuje Európe podmienky mieru, kým doma mu dôvera preteká pomedzi prsty.
Rozbiť strategické spojenectvá kvôli obhajobe historicky kompromitovaných symbolov a súčasne diktovať Európe, s kým sa smie rozprávať - to sú chyby, ktoré Ukrajincov dobehnú. Niekto by sa mal pridať k hlasu už spomínaného poľského prezidenta a Ukrajincom zakričať hlasnejšie, ako doteraz: táto vojna sa nedá vyhrať donekonečna cudzími peniazmi a cudzími zbraňami! Aj preto tí, ktorí to hovoria - ako Nawrocki - nie sú zradcovia. Sú to ľudia s pamäťou a so zodpovednosťou voči vlastnému národu.
Je najvyšší čas zatiahnuť ručnú brzdu, odmietnuť drzé kyjevské diktáty a začať reálne tlačiť všetky strany k rokovaciemu stolu. Kým ešte nie je neskoro.
Zdroj: fb Marián Kéry
