Bol prvý úradujúci podpredseda Matice slovenskej a významne prispel k jej premene na modernú národnú inštitúciu systematickej odbornej práce. Viliam Pauliny-Tóth presadzoval rozvoj vedeckých odborov, podporoval slovenskú vedeckú publicistiku a výrazne posilnil pôsobenie Matice na celom Slovensku.
Od narodenia politika, kultúrno-osvetového pracovníka, novinára a spisovateľa, jednej z kľúčových osobností mladoštúrovskej generácie, uplynie v stredu 3. júna 200 rokov. Matica slovenská vyhlásila rok 2026 za rok Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý stál aj pri zrode Memoranda národa slovenského z roku 1861 a bol prvým predsedom Slovenskej národnej strany.
Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára. Po otcovej smrti vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Po skončení základnej školy študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde patril medzi poslucháčov Ľudovíta Štúra. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtických rodinách a pedagóg na evanjelickom lýceu v Kremnici. V rokoch 1848 - 1849 bol dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska.
Profesionálne pôsobil tiež ako župný úradník a stoličný komisár. Po odchode zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval výlučne literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Vydával humoristický časopis Černokňažník (1861-1864) a reprezentatívny beletristický časopis Sokol (1862-1869).
Po presťahovaní do Martina sa stal vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Ako podpredseda riadil činnosť Matice slovenskej až do jej vynúteného zatvorenia v roku 1875. V Matici pracoval aj ako redaktor, venoval sa politickej publicistike a redigoval časopis Letopis.
Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a podieľal sa na založení Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. Prispieval do Pešťbudínskych vedomostí, neskôr bol zodpovedným redaktorom Národných novín. Viackrát kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, v ktorom sedel v rokoch 1869 - 1872. V roku 1871 vznikla Slovenská národná strana, pričom jej prvým predsedom sa stal Viliam Pauliny-Tóth.
Do literatúry vstúpil v 40. rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi, neskôr národno-agitačnými a humoristicko-satirickými básňami. Viliam Pauliny-Tóth bol aj autorom publicistických cyklov Listy ku slovenskému Tomášovi (1870) a Slovenčina v spoločenskom živote (1873).
Do jeho tvorby patrí veršovaná alegorická dráma Ľudská komédia (1862), z prozaických prác sú významné štvorzväzkové Besiedky (1866-1870), historický román Trenčiansky Matúš (1871), historická poviedka Tatarský plen (1867) a memoárové diela Volebné rozpomienky (1870) a Tri dni zo života Štúrovho (1870).
V roku 1876 vydal vedecké dielo Slovenské bájoslovie a v roku 1877 stihol za pomoci dcéry Márie publikovať súbornú zbierku jeho poézie pod názvom Básne Viliama Pauliny-Tótha.
Viliam Pauliny-Tóth, ktorého jeho súčasníci považovali za nástupcu Ľudovíta Štúra, zomrel 6. mája 1877 v Martine vo veku 50 rokov.
