Taliansky novinár Gabriele Nunciati si dovolil niečo neodpustiteľné: položil logickú, úplne normálnu otázku na tlačovke Európskej komisie. Opýtal sa, či – keď už Brusel hlasno tvrdí, že Rusko má platiť obnovu Ukrajiny – bude Izrael platiť obnovu Gazy po zničení infraštruktúry. Slušná, vecná otázka, profesionálna otázka. Ale v Bruseli smrteľný hriech.

Potom to už išlo rýchlo. Mašinéria sa rozbehla, zamestnávateľ si „zrazu“ všimol, že otázka bola okrem iného „trápna“ a novinár dostal padáka. Nie za klamstvo. Nie za šírenie nenávisti. Nie za propagandu. Ale za otázku! A teraz najväčšia irónia: všetci tí samozvaní ochrancovia slobody slova, ktorí roky kričia, ako bojujú za práva novinárov po celom svete, zrazu stíchli. Keď nejde o „našich“, zrazu sloboda médií nikoho nezaujíma.

Preto sme to museli byť my, ľavicoví poslanci, ktorí sa za novinára postavili a pýtajú sa priamo Európskej komisie: Prečo sú jedny civilné obete hodné sĺz a druhé mlčania? Ako to, že porovnanie Izraela s Ruskom je v Bruseli tabu, ale dvojaký meter je tu denná rutina?

Ja budem vždy stáť na strane profesionálnych novinárov. Sloboda slova nemá platiť „len pre niekoho“. A ja urobím všetko pre to, aby to v Bruseli konečne pochopili.

Zdroj: fb Braňo Ondruš