Tento deň - 28. júl - pripomína, aké dôležité je udržiavať rovnováhu medzi ľudskou činnosťou a prírodnými procesmi. Osobitný dôraz sa kladie na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ktoré čelia úbytku prirodzených biotopov a ďalším hrozbám.

Svetový deň ochrany prírody zároveň motivuje k činom. Každý z nás môže prispieť k ochrane životného prostredia – napríklad šetrením vody, znižovaním množstva odpadu, využívaním obnoviteľných zdrojov energie či podporou ekologických iniciatív vo svojom okolí.

Ochrana prírody na Slovensku

Keď sa prechádzame Tatrami, obdivujeme divoké rieky Slovenského raja alebo počúvame ticho lesa, ani si neuvedomujeme, že to všetko tu dnes máme aj vďaka dlhoročnému úsiliu ochrancov prírody. História ochrany prírody na Slovensku má hlboké korene a siaha až do stredoveku, no ako systematická činnosť sa začala rozvíjať najmä v 20. storočí.

Od posvätných lesov k prvej prírodnej rezervácii

Ochrana prírody v minulosti neexistovala ako vedomá činnosť, ale prvky ochrany sa prejavovali cez tradičné spôsoby hospodárenia, poľovné práva šľachty a náboženské normy. Niektoré lesy a pramene vôd boli považované za „posvätné“, čo ich nepriamo chránilo.  Príroda tak zostávala nedotknutá.

Sústava chránených území bola budovaná od konca 19. storočia. Vyhlásené boli prvé prírodné rezervácie, čo malo nesmierny prínos pre ich zachovanie.

Prvým chráneným územím na Slovensku (v Hornom Uhorsku) je od roku 1876 Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Zriadil ju Uhorský karpatský spolok, keď si ju prenajal od občanov obce Veľký Slavkov, aby zabezpečil ochranu jej flóry a prírodných hodnôt (Najstaršie chránené územia na Slovensku, 2017).

Medzi najstaršie prírodné rezervácie na Slovensku patria aj ďalšie územia, ako napríklad:

• Príboj (1895), Banskobystrický kraj, katastrálne územia Slovenská Ľupča a Šalková – ochrana prirodzeného súvislého porastu duba zimného a duba cerového,

• Ponická dúbrava (1895), Banskobystrický kraj, Ponická vrchovina – ochrana zachovaných prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín,

• Szabóova skala (1907), Banskobystrický kraj, Štiavnické vrchy – ochrana komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným bralom a so zriedkavou flórou a faunou,

• Badínsky prales (1913), Banskobystricky kraj, katastrálne územie Badín – ochrana pralesovitých klimaxových lesných spoločenstiev a

• Dobročský prales (1913), Banskobystrický kraj, katastrálne územie Čierny Balog – ochrana pralesových porastov.

Začiatky uvedomelého prístupu ochrany prírody

Za uplynulé storočie sa výrazne rozšírila rozsiahla sústava chránených území ako výsledok snahy ochrániť tie najvzácnejšie a najrozmanitejšie územia Slovenska. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) v roku 1918 sa vytvorili podmienky na rozvoj slovenskej vedy, kultúry a vzdelanosti, čo sa odzrkadlilo aj v oblasti ochrany prírody, ktorá začala naberať na vážnosti.

História štátnej ochrany prírody na Slovensku sa začala písať 20. októbra 1919, kedy československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorého súčasťou boli aj prírodné pamiatky.

V roku 1938 zanikla prvá Československá republika (ČSR), vznikol Slovenský štát, ktorý formoval spoločnosť i krajinu ďalších 6 rokov. Prirodzene s politickými zmenami sa odvíjali aj podstatné zmeny v oblasti ochrany prírody, ktorá na Slovensku inštitucionálne zanikla, nemala žiadne legislatívne ani finančné ukotvenie.

Zmenu priniesol povojnový Košický vládny program (1945). Na jeho základe sa na Povereníctve školstva, vied a umení zriadilo pamiatkové oddelenie aj s referátom na ochranu prírody.

V roku 1951 vznikol Pamiatkový ústav, ktorý bol ešte v tom istom roku premenovaný na Slovenský pamiatkový ústav. V roku 1955 došlo k historickému medzníku, keď bol prijatý prvý zákon SNR o štátnej ochrane prírody.

V roku 1981 vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši s organizačnými útvarmi na celom Slovensku. Schválený bol vládny Projekt budovania siete chránených území v SSR do roku 2000. Medzi významné medzníky v prospech ochrany prírody môžeme taktiež zaradiť:

• 1982 – schválenie programu diferencovanej ochrany prírody do roku 1985,
• 1984 –  schválenie programu budovania náučných chodníkov a náučných lokalít v SSR,
• 1987 – schválenie prvej vládnej Koncepcie rozvoja štátnej ochrany prírody v SSR do roku 2005,
• 1988 – vznik Poradného zboru pre národné parky,
• 1990 – uzákonenie Slovenskej komisie pre ŽP a prijatie zákona o štátnej správe pre ŽP,
• 1992 – ochrana prírody bola zahrnutá do Ústavy SR a viacerých environmentálnych  vládnych a parlamentných strategických koncepčných a programových dokumentov,
• 1992 – Slovenská komisia pre ŽP bola premenovaná na Ministerstvo životného prostredia SR,
• 1994 – prijatie prvého zákona o ochrane prírody a krajiny,
• 2000 – vznik Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR),
• 2002 – nový zákon o ochrane prírody (priniesol moderné princípy ochrany prírody) a
• 2004 – vstup Slovenska do Európskej únie znamenal aj začlenenie do siete NATURA 2000 – európskej siete najvzácnejších lokalít.

Ochrana slovenskej prírody dnes
Inštitucionálne zabezpečenie ochrany prírody na Slovensku je komplexné a viacúrovňové – zahŕňa štátne, regionálne aj neziskové zložky:

1️⃣ Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) – hlavný orgán štátnej správy v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktorý zodpovedá za tvorbu legislatívy, strategických dokumentov a medzinárodnú spoluprácu. Určuje rámec environmentálnej politiky a kontroluje podriadené organizácie.

2️⃣ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – odborná organizácia zriadená MŽP SR, ktorá zabezpečuje praktickú realizáciu opatrení ochrany prírody.

ŠOP SR má svoje regionálne pracoviská a zároveň spravuje jednotlivé správy chránených krajinných oblastí, regionálnych centier ochrany prírody a Správu slovenských jaskýň.

Medzi jej hlavné úlohy patrí:
- starostlivosť o chránené územia (národné parky, chránené krajinné oblasti a iné),
- monitoring druhov a biotopov,
- environmentálna výchova a osveta,
- spolupráca na výskumných a medzinárodných projektoch.

3️⃣ Správy národných parkov a CHKO sú priamo zodpovedné za riadenie konkrétnych území s vysokou prírodnou hodnotou.

Plánujú a vykonávajú ochranné opatrenia, vydávajú odborné stanoviská, vykonávajú terénnu prácu a spolupracujú s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v chránených územiach.

Od roku 2022 prešli národné parky transformáciou na samostatné organizácie pod ŠOP SR s vlastnou správou pozemkov, čím sa posilnila ich kompetencia a praktická schopnosť zabezpečovať ochranu územia.

4️⃣ Okresné úrady v sídle kraja plnia funkciu miestnej štátnej správy v oblasti ochrany prírody. Pracujú v úzkej spolupráci s odbornými organizáciami ako ŠOP SR.

Vydávajú:
- rozhodnutia,
- povoľujú výnimky,
- udeľujú sankcie a
- kontrolujú dodržiavanie predpisov.

5️⃣ Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) zabezpečuje výkon kontroly dodržiavania právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a krajiny.

Môže:         
- ukladať sankcie,
- vydávať rozhodnutia a
- vykonávať dozor vo vyhradených prípadoch.

6️⃣ Obce a mestá sa v rámci preneseného výkonu štátnej správy podieľajú na ochrane prírody, najmä pri:
- schvaľovaní územnoplánovacích dokumentácií,
- ochrane zelene,
- environmentálnom vzdelávaní a
mnohé obce spolupracujú aj s neziskovým sektorom.

7️⃣ Neziskové organizácie a občianske iniciatívy zohrávajú dôležitú úlohu v ochrane prírody – najmä v oblasti aktivizácie verejnosti, environmentálnej výchovy, monitoringu, praktickej ochrany a stráženia dodržiavania zákonov. Medzi najznámejšie patria napríklad BROZ, WWF Slovensko, VLK, SOS/BirdLife Slovensko.

V posledných rokoch dochádza k významným reformám, ktorých cieľom je posilniť ochranu prírodného dedičstva Slovenska a priblížiť správu chránených území medzinárodným štandardom.

Účinná ochrana prírody však závisí nielen od dobre nastavenej inštitucionálnej štruktúry, ale aj spolupráce s verejnosťou a rešpektovaním prírody ako spoločného dobra.

Výzvou do budúcnosti ostáva zlepšiť efektívnosť spolupráce medzi jednotlivými subjektmi, zabezpečiť dostatočné financovanie a reagovať na nové hrozby, ako sú klimatické zmeny, invázne druhy či tlak na urbanizáciu chránených území.

Príroda a jej budúcnosť

Budúcnosť našej planéty závisí od rozhodnutí, ktoré robíme dnes. Príroda – lesy, rieky, zvieratá i celé ekosystémy – čelí bezprecedentným výzvam.

Zmena klímy, strata biodiverzity, odlesňovanie a znečistenie menia tvár Zeme. Problémy spojené s ochranou prírody, biodiverzity a krajiny majú komplexné príčiny a dlhodobé dôsledky.

Budúcnosť síce nemôžeme predpovedať s úplnou presnosťou, našim konaním v súčasnosti a predvídavým plánovaním ju však môžeme spolutvoriť a dôkladnejšie sa na ňu pripraviť.

Vedci a odborníci preto vytvárajú rôzne scenáre vývoja, ktoré ukazujú, ako by príroda mohla vyzerať o niekoľko desaťročí v závislosti od toho, ako budeme konať. Pri tvorbe politík je potrebné mať na zreteli rôzne dlhodobé faktory, ktoré ovplyvňujú stav biodiverzity.

MŽP SR a Slovenská agentúra životného prostredia sa pred niekoľkými rokmi rozhodli na tieto potreby reagovať aj pomocou využitia strategických výhľadových štúdií, vďaka ktorým je možné systematiky a komplexnejšie analyzovať budúce riziká a neistoty. Tieto boli spracované v monografii Scenáre pre prírodu Slovenska, Príroda a biodiverzita Slovenska do roku 2050: alternatívne scenáre a implikácie pre verejné politiky.

Monografia je prvou komplexnou výhľadovou štúdiou zameranou na environmentálnu politiku na Slovensku. Scenáre predstavené v tejto publikácii ukážu rôzne možné vývojové trajektórie pre prírodu Slovenska. Zamýšľajú sa nad hybnými silami zmien a ilustrujú aj rôzne sociálno-ekonomické faktory, ktoré k nim môžu viesť.

Ochrana prírody nie je len o tom, čo zachováme pre turistov. Je to o vode, ktorú pijeme, vzduchu, ktorý dýchame, a klíme, ktorú ovplyvňujeme. Príroda je naším najstarším spojencom – a Slovensko je dôkazom, že keď jej dáme priestor, dokáže prekvitať. Keď budeme kráčať po cestičkách v lesoch či lúkach, obdivovať dravosť riek alebo pokoj jazera, spomeňme si – toto všetko tu nie je samozrejmosť. Je to výsledok storočí rešpektu, práce a túžby uchovať krásu sveta tak, ako ju poznáme.

Zdroj: Enviroportal.sk

Foto: Dobročský prales, ktorý nesie symbol tajomnosti, je národná prírodná rezervácia a patrí medzi najstaršie pralesovité rezervácie na Slovensku, kde platí najvyšší 5. stupeň ochranného pásma. Nachádza sa v obvode odštepného závodu Čierny Balog v doline Brôtovo, asi šesť kilometrov za miestnou časťou Dobroč.