Členský štát Európskej únie je povinný uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte. O tomto záväzku v utorok rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu.

Prípad sa týkal dvoch poľských občanov, ktorí uzavreli manželstvo v Nemecku a žiadali o prepis ich sobášneho listu do poľskej matriky na účely uznania ich manželstva v Poľsku. Tamojšie úrady im žiadosť odmietli z dôvodu, že poľské vnútroštátne právo nepovoľuje manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. Súdny dvor v rozsudku skonštatoval, že rozhodnutie úradov porušilo právo na voľný pohyb a pobyt, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

„Členské štáty sú povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva Únie uznať manželský status legálne získaný v inom členskom štáte. Súdny dvor však zdôrazňuje, že táto povinnosť neznamená zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do vnútroštátneho práva,“ píše sa v tlačovej správe SDEÚ. Súd doplnil, že členské štáty tiež disponujú voľnou úvahou pri voľbe spôsobu uznania takéhoto manželstva.

147/2025 : 25. novembra 2025 Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-713/23 Wojewoda Mazowiecki

Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Katarína Roskoványi vysvetľuje, čo predmetné "Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C‑713/23 z 25.11.2025" znamená:

Predmetom bola žiadosť o prejudiciálne rozhodnutie podaná Najvyšším správnym súdom, Poľska.

Táto žiadosť bola podaná v rámci sporu medzi pánmi Jakubom Cupriakom-Trojanom a Mateuszom Trojanom a Mazowieckym Vojvodstvom v Poľsku týkajúceho sa žiadosti o uznanie a zápis ich sobášneho listu uzavretého v Nemecku do poľského registra civilného stavu.

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora je potrebné vykladať fakticky bez extrémnych emócií z jednej či druhej strany.

A to rozhodnutie znie:

Článok 20 (občianstvo EÚ) a článok 21 ods. 1 (právo na slobodu pohybu) ZFEÚ, vykladané vo svetle článku 7 a článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

treba vykladať v tom zmysle, že:

sú v rozpore s právnymi predpismi členského štátu, ktoré z dôvodu, že právo tohto členského štátu neumožňuje uzavretie manželstva (civilného zväzku) medzi osobami rovnakého pohlavia, neumožňujú uznať manželstvo (civilný zväzok) medzi dvoma štátnymi príslušníkmi rovnakého pohlavia uvedeného členského štátu, ktoré bolo zákonne uzavreté pri výkone ich práva na voľný pohyb a pobyt v inom členskom štáte, v ktorom si vybudovali alebo upevnili rodinný život, ani na účely tohto uznania zapísať sobášnu listinu do matriky prvého členského štátu, ak je tento zápis jediným prostriedkom, ktorý tento členský štát stanovuje na takéto uznanie.

Európsky súdny dvor v bode 47 zdôrazňuje, že podľa súčasného stavu práva Únie pravidlá týkajúce sa manželstva patria do právomoci členských štátov a právo Únie nemôže túto právomoc narušiť. Členské štáty tak môžu vo svojom vnútroštátnom práve slobodne stanoviť, či umožnia manželstvo osôb rovnakého pohlavia.

Podľa judikatúry Súdneho dvora však členské štáty pri výkone svojich právomocí musia dodržiavať právo Únie, a to najmä právo na voľný pohyb a pobyt.

Z uvedeného dôvodu v bode 69 uvádza že voľba spôsobu uznávania manželstiev (civilných zväzkov) uzavretých občanmi Únie pri výkone ich práva na voľný pohyb a pobyt v inom členskom štáte patrí do rámca voľnej úvahy členských štátov pri výkone ich právomoci uvedenej v bode 47 tohto rozsudku v oblasti pravidiel týkajúcich sa manželstva.

Prepisovanie sobášnych listov do matriky týchto členských štátov je teda len jedným z viacerých spôsobov, ktoré môžu takéto uznanie umožniť. Je však potrebné, aby tieto spôsoby neznemožňovali alebo nadmerne nekomplikovali uplatňovanie práv vyplývajúcich z článku 21 ZFEÚ.

Rozhodnutie v odôvodnení poukazuje na tú skutočnosť, že keď takýto zväzok dvoch ľudí nie je uznaný v pôvodnom členskom štáte (v ktorom to nie je možné), existuje konkrétne riziko, že tí istí občania budú po návrate do svojej krajiny vážne obmedzovaní v organizovaní svojho spoločného života, keďže nebudú môcť pri mnohých činnostiach každodenného života, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére, uplatňovať svoj stav, ktorý bol pritom zákonne stanovený v hostiteľskom členskom štáte (kde uzavretie zväzku bolo možné).

A teda, čo je najdôležitejšie, ak takýto oficiálny zväzok nie je uznaný v pôvodnom členskom štáte, tak takéto odmietnutie bude mať za následok, že uvedení občania Únie budú zbavení možnosti vrátiť sa do členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a pokračovať tam vo svojom spoločnom živote, ktorý rozvinuli alebo upevnili v hostiteľskom členskom štáte. A tu je to obmedzenie slobody pohybu a pobytu.

A v tomto bode poukazujem aj na mnohé rozsudky ESĽP, ktoré nediktujú povinnosť členským štátom umožniť uzatvárať manželstvá osobám rovnakého pohlavia, ktorí medzi nami žili, žijú a žiť budú, ale umožniť im, aby ich spoločný život, pre ktorý sa slobodne rozhodli, mal práva a povinnosti a to v oblasti sociálneho, zdravotného a občianskeho práva.

Zdroj: fb Katarína Roskoványi