Bytový dom, označovaný aj ako Dobšinská sporiteľňa a záložňa, resp. Dobšinská pošta, patrí k ikonickým objektom východnej strany Námestia baníkov v Dobšinej. Je známy hlavne ako sídlo miestnej pošty a bol postavený v roku 1910 ako viacúčelová budova – sídlo tunajšej sporiteľne a záložne, ktorá vznikla v roku 1870. Časť stavby bola od začiatku určená pre nájomné bývanie.
Autorom projektu bol architekt Karol Remeník, ktorý realizoval a projektoval viacero stavieb predovšetkým na území niekdajšieho Sedmohradska a dnešného Maďarska (Budapešť, Kluž/Kolová). Pôsobil hlavne v Sedmohradsku, hoci sa narodil a detstvo prežil v Dobšinej. Na projekte participoval aj stavebný inžinier Juraj Lenkei (Lenkey György), ktorý pochádzal zrejme z Rožňavy. V kontexte Dobšinej ide o jedinečnú historizujúcu stavbu, ktorá výrazne spoluurčuje charakter námestia.
Skutočnosť, že Dobšinská sporiteľňa a záložňa bolo schopná v roku 1910 finančne kryť výstavbu takej rozsiahlej a reprezentatívnej budovy priamo na námestí, vypovedá o jej finančnej kondícii a vplyve.
Budovy podobného charakteru nachádzame zväčša vo väčších mestách. Nájomné bytové pavlačové domy s obchodným parterom a nádvorím sa nachádzajú najbližšie v Košiciach. Hlavné uličné krídlo otočené do námestia na druhom nadzemnom podlaží zaujíma jeden veľký honosný byt situovaný nad priestormi banky a ďalšie tri menšie byty sú umiestnené v dvorových krídlach objektu.
Prepojenie funkcií v kontexte malého baníckeho mestečka je ojedinelé. Typologicky ide o nájomný priechodový meštiansky bytový dom, ktorého prízemie malo byť využívané na obchodné účely, v tomto prípade pre potreby sporiteľne a záložne, v súčasnosti pošty. Na stavbe sa uplatnili aj najnovšie konštrukčné princípy využívajúce železobetónový skelet. Architektonické stvárnenie objektu vychádza z tvaroslovia historizmu s početnými secesnými dekoračnými prvkami. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stal v septembri 2025.
PhDr. Radomír Sabol, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky / Spracované na základe odborného podkladu Mgr. Lenky Bischof, PhD., Krajský pamiatkový úrad Košice
Staré banícke mesto Dobšiná leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského rudohoria, tvoriacej samostatný podcelok Revúckej vrchoviny – Dobšinské predhorie. Mesto leží na ceste I/67 a je vzdialené 25 km severozápadne od Rožňavy a 45 km južne od Popradu.
Nachádza sa neďaleko svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ponúka možnosti pre zimné športy, turistiku, cykloturistiku a poľovníctvo. Nádherná okolitá príroda, chránené krajinné oblasti, prírodné a historicko-umelecké pozoruhodnosti, ktoré Dobšiná so svojim okolím ponúka, jej dávajú veľké možnosti stať sa obľúbeným centrom turistiky a rekreácie.
Dobšiná, mesto s bohatou, zaujímavou históriou a krásnou prírodnou scenériou, vstúpilo do dejín v 13. storočí ako slovenská osada založená z podnetu rodu Bebekovcov. Preslávená už v dávnych časoch bohatstvom rôznych nerastných surovín, vyvinutým banským a železiarskym priemyslom a obchodom dostala v roku 1326, ako jedna z prvých obcí horného Gemera krupinské mestské právo. V roku 1417 udelil osade kráľ Žigmund trhové právo, čo umožnilo jej rozvoj na banícke mesto.
Mesto má bohatú banícku históriu. Obdobia jeho slávy a prosperity boli spojené s baníctvom, ťažbou medených a železných rúd. Železorudné ložiská pre svoju priaznivú geologickú pozíciu mali najväčší hospodársky význam. Najvýznamnejšími ložiskami železných rúd boli Biengarten, Massörter, Altenberg, Gugel, Tešnárky a Georgi. Ťažil sa tu najmä limonit a po vyťažení limonitu siderit, ako primárny minerál, nachádzajúci sa v hlbších častiach ložiska.
Mesto sa od roku 1580 v banskom podnikaní riadilo Maximiliánovým banským poriadkom. V 16. storočí sľubný rozvoj dočasne zastavili Turci, ktorí v roku 1584 mesto vyrabovali, vypálili a 362 občanov odvliekli do zajatia. Mestečko obnovili nemeckí prisťahovalci z iných banských oblastí východného Slovenska.
Začiatkom 17. storočia bolo v Dobšinej v prevádzke päť hámrov a okolo roku 1637 viacero maší a sedem hámrov, ktoré vyrábali kvalitnú oceľ. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska.
Podľa staršej odbornej literatúry bola prvá vysoká pec v Uhorsku postavená v roku 1680 v okolí Dobšinej a jej projekt mal vypracovať saský technik Daniel Fischer. V archívnych záznamoch sa však prvá vysoká pec v Dobšinej spomína až v roku 1722. Nachádzala sa v Dobšinskej Maši.
Mesto tiež vynikalo v ťažbe medených rúd. Jej začiatok spadá do 14. storočia. Najznámejšie náleziská boli na Zembergu a Schwarzenbergu (Čierna hora). V 16. – 18. storočí bola známa taktiež ortuťová ruda, neskôr bizmutová ruda. Z nerastných surovín sa donedávna ťažil chryzolitový azbest, známy od roku 1723.
V 18. a 19. storočí sa do popredia dostávajú niklovo-kobaltové rudy, ktoré sa vyvážali do Anglicka. Dobšiná bola v ťažbe kobaltu na prvom mieste na svete. V rokoch 1873-74 sa predávali do Nemecka, kde sa z nich razili niklové mince. Od roku 1875 začala ich ťažba upadať a postupne pre nerentabilnosť bola ukončená. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva.
Hospodársky rozmach vytvoril podmienky pre spoločenský a kultúrny rozvoj. Známe tu bolo latinské gymnázium, na ktorom študovali významné osobnosti nášho literárneho života ako Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány a iní. V roku 1756 vtedajšia panovníčka Mária Terézia udelila Dobšinej ako mestskú výsadu právo na 4 výročné trhy, z ktorých význačný bol jarmok spojený s oslavou Turíc.
Dnešná Dobšiná je mestečkom s okolo 5 200 obyvateľmi. Títo pracujú v miestnych podnikoch, v Mestských lesoch, na pílach a v malých súkromných firmách. V súčasnosti sa hospodárstvo preorientovalo na pestovanie drevín, ťažbu drevnej hmoty a jej spracovanie. Mesto má tiež bohatý potenciál pre rozvoj aktivít v turistickom odvetví.
