Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum v Levoči sprístupňuje výstavu „Príbeh jednej busty“, ktorá prináša odborný pohľad na proces atribúcie umeleckého diela a otázku jeho pravosti.
Ústredným objektom výstavy je mramorová busta mladej ženy s nápisom CECILIAE GONZAGAE ▸ OPVS DONATELLI, ktorá bola dlhodobo považovaná za dielo z 19. storočia. V roku 2021 však historička umenia Dr. Marta Herucová otvorila otázku možného autorstva renesančného majstra Donatella, čím sa busta dostala do centra odbornej aj mediálnej pozornosti.
Nasledujúce expertízy talianskeho historika umenia prof. Francesca Cagliotiho však túto atribúciu odmietli. Na základe detailného výskumu bolo dielo označené ako neorenesančné falzum z konca 19. storočia, pravdepodobne vytvorené s cieľom vedome navodiť dojem renesančného originálu a zvýšiť jeho hodnotu na trhu s umením.
Výstava tak neprezentuje len artefakt, ale predovšetkým proces poznania - odborné analýzy, komparácie, interpretácie a kritické prehodnocovanie historických naratívov.
Múzeum ako garant pravdy a odbornosti
„Príbeh tejto busty je jedným z viac ako štyroch miliónov príbehov, ktoré uchováva Slovenské národné múzeum vo svojich zbierkach. Každý z nich si vyžaduje odborné skúmanie a zodpovednú interpretáciu - aj vtedy, keď výsledok nie je v súlade s očakávaniami. História nás zároveň učí, že otázka pravosti umeleckých diel bola predmetom diskusií, sporov a odborných dilem už v minulosti. Aj preto považujem za dôležité tieto témy otvárať, pomenúvať a komunikovať s rešpektom k faktom aj k verejnosti,“ uviedla generálna riaditeľka Slovenského národného múzea PhDr. Vieroslava Bernátová.
Impulz pre Levoču aj širší región
Riaditeľ SNM - Spišského múzea v Levoči Ing. Ján Pavlov poukazuje na širší význam projektu: „Rozhodli sme sa reagovať na zvýšený záujem verejnosti a sprístupniť toto dielo spôsobom, ktorý zodpovedá moderným kritériám múzejnej prezentácie. Veríme, že silný príbeh busty prispeje k zvýšeniu návštevnosti múzea, mesta Levoča aj celého regiónu.“
Odbornosť, ktorá ide až na hranicu revízie vlastných predstáv
Vedúci oddelenia odborných činností SNM - Spišského múzea v Levoči JUDr. Jozef Kušnír zdôrazňuje, že ide o výnimočný prípad aj v slovenskom kontexte: „Pozornosť, ktorá bola tejto buste venovaná, je v prostredí slovenských múzeí neobvyklá. Príbeh tohto diela je dôkazom, že aj múzeá musia svoje poznanie neustále prehodnocovať a spresňovať - aj za cenu, že výsledok nebude ten, ktorý by sme si želali.“
Kultúrna politika a dôvera verejnosti
Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala vníma výstavu ako dôležitý signál smerom k verejnosti: „Transparentná komunikácia odborných zistení, aj keď sú prekvapivé alebo nekomfortné, je základom dôvery verejnosti v kultúrne inštitúcie. Tento projekt ukazuje, že slovenské múzeá dokážu pracovať na medzinárodnej úrovni a zároveň otvorene komunikovať výsledky svojej práce.“
Levoča ako miesto živého kultúrneho dialógu
Primátor mesta Levoča Miroslav Vilkovský, MBA. zdôrazňuje význam výstavy pre mesto: „Levoča je mestom s významnou históriou a silným kultúrnym odkazom. O to viac si vážime projekty, ktoré dokážu prepojiť odborný výskum s verejnosťou a priniesť príbehy, ktoré sú zrozumiteľné a atraktívne pre každého návštevníka. Veríme, že výstava Príbeh jednej busty osloví nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť a stane sa ďalším dôvodom, prečo prísť do Levoče - zažiť ju, spoznať ju a vrátiť sa do nej.“
Výstava jedného diela, príbeh mnohých otázok
Výstava zároveň poukazuje na vysokú úroveň falšovateľských techník v 19. storočí a ich schopnosť presvedčivo napodobniť renesančné originály. Ako možná predloha busty bola identifikovaná renesančná drevená busta svätej Konštancie zo zbierok parížskeho múzea Louvre.
Slovenské národné múzeum týmto projektom potvrdzuje svoju úlohu nielen ako správcu zbierok, ale aj ako vedeckej autority, ktorá otvorene komunikuje proces poznania.
Výstava „Príbeh jednej busty“ bude verejnosti sprístupnená v priestoroch historickej radnice v Levoči od 17. apríla 2026 každý deň v čase od 9.00 do 17.00.
Podujatia v Slovenskom národnom múzeu a všetkých jeho múzeách sú realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Zdroj: SNM / mesto Levoča
Príbeh jednej busty
Výstava jedného diela, ktorej ústredným objektom je mramorová busta mladej ženy s nápisom CECILIAE GONZAGAE ▸ OPVS DONATELLI.
Historická radnica/denne od 9:00 do 17:00 (posledný vstup o 16:00)
Od Csákyovcov do múzea
Prvá hodnoverná zmienka o buste pochádza z roku 1904, kedy sa objavila na aukcii vo viedenskom Dorotheu. Pôvodne bola súčasťou zbierky Juraja Napoleona Csákyho, úradníka, ktorého dobová tlač označovala za nadšeného, no niekedy až príliš neopatrného zberateľa.
• Spišský Hrhov: Busta neskôr zdobila interiér kaštieľa v Spišskom Hrhove, kde ju vlastnil Vidor Csáky a jeho syn Gustáv.
• Povojnové obdobie: Po odchode rodiny Csákyovcov slúžil kaštieľ ako výchovný ústav.
• Rok 1975: Dielo bolo prevedené do zbierok múzea v Levoči. Celé desaťročia bolo uložené v depozitári, zapísané ako dielo z 19. storočia.
2019 - 2021
V roku 2019 sa bustou začala zaoberať pracovníčka levočského múzea dr. Marta Herucová. Vo svojej štúdii pre prestížny parížsky časopis Revue de l’Art (2021) prišla s odvážnou hypotézou: Môže byť autorom busty samotný taliansky renesančný majster Donatello?
Verdikt skúmania
V roku 2025 mramorovú bustu osobne preskúmal taliansky profesor Francesco Caglioti, popredný svetový expert na taliansku renesanciu: „Busta nie je renesančným originálom, ale umeleckým falzifikátom vytvoreným najskôr v roku 1894.“
Ako falzifikát vznikol?
• Predloha: Ako vzor poslúžil sadrový odliatok z florentskej manufaktúry Oronzia Lelliho.
• Klamlivá identita: Busta bola vytvorená podľa slávnej Belle Florentine (dnes známej ako sv. Konštancia) z dielne Desideria Setignana (15. storočie).
• Zámer: Nešlo o bežnú kópiu. Dielo bolo vytvorené s cieľom vyvolať dojem renesančnej autenticity. K tomu prispelo aj pripísanie identity Cecílie Gonzagy, vzdelanej renesančnej šľachtičnej.
Mramorová busta zostáva príkladom zberateľskej vášne, precíznej umeleckej práce 19. storočia a moderného vedeckého výskumu.
